PREVIEW: AUTO FOCUS

Alexander a Karaszewski teda súhlasili, že sa na projekte budú producentsky podieľať a rok a pol spolupracovali s Gerbosim na príprave scenára k budúcemu filmu. Šťastnou náhodou, v čase, keď producenti zháňali finančné prostriedky na dielo, Alexander čítal v Los Angeles Times rozhovor s hercom Gregom Kinnearom, ktorý na fotografii vyzeral presne ako Bob Crane. „Greg v interview okrem iného hovoril, že hral v mnohých ľahkých úlohách a prial by si, aby ho diváci konečne začali vnímať ako seriózneho herca, ktorý dokáže stvárniť aj ťažšie uchopiteľné charaktery. To isté hovorí v Gerbosiho scenári Bob Crane."

Producenti však váhali, či ho obsadiť do hlavnej úlohy. Kinnear hral predovšetkým v komediánych filmoch a so serióznejšími dramatickým rolami nemal veľké skúsenosti. Keď videli Grega na pľaci, stratili všetky pochybnosti. „Hlavná línia príbehu je veľmi temná, no sú v nej zakotvené aj humorné prvky a práve humor je Kinnearova silná stránka. Greg má v sebe úžasnú ľahkosť a preto Auto Focus nevyznieva až tak desivo," vraví Karaszewski.

Humor v spojení s temnotou Kinneara presvedčili o tom, aby stvárnil jedného z idolov svojho detstva. „Keď som bol malý chalan, pozeral som „Hogan´s Heroes" temer s náboženskou úctou - Hogan bol úžasný, lebo so zloduchmi jednal heroicky a zároveň zábavne. Ale Bob Crane bol ako väčšina ľudí - plný komplexov, rozporov. A napokon, keď jeho libido explodovalo a začal byť posadnutý fotografiami, len ťažko mohol svoje chúťky ovládnuť," vysvetľuje Kinnear.

Pre Kinneara bola výzvou aj Craneova posadnutosť a priam symbiotické spolužitie s Carpenterom. „John je typom osobnosti, ktorú by ste nemali nikdy stretnúť. Keby sa s ním Bob nedal dokopy, možno by nedopadol tak žalostne. Myslím si, že práve ich vzťah dával Bobovi energiu, ale zároveň ho ničil."

Okrem toho, že si Kinnear kvôli filmu nechal vlasy prefarbiť na čierno a začal nosiť kontaktné šošovky, študoval mnoho materiálov, vrátane Craneových programov v rádiu, článkov, filmov z rodinného albumu, a samozrejme pornofilmov, aby sa dokonale vcítil do Craneovho charakteru. „Postavu som sa pokúsil stvárniť tak vieryhodne, ako sa len dalo. Hovoril som s ľuďmi, ktorí s ním žili a poznali ho a snažili sa mi priblížiť Bobob život. Ale predovšetkým som sám musel hĺbať a nechať sa ovplyvniť scenárom, ktorý hovorí za všetko."

Keď mali producenti Kinneara istého, začali rozmýšľať nad režisérom. Nakoniec oslovili Paula Schradera, ktorý svoju scenáristickú a režisérsku kariéru venoval predovšetkým obsesívnym hrdinom, od Trevora Bickla (Taxikár) až po Wadea Whitehousa (Affliction). „Paul Schrader nakrútil mnoho filmov, ktoré majú tematickú paralelu s filmom Auto Focus. Pracuje s obsesiou, zvislosťou, jeho hrdinovia väčšinou padnú do čiernej diery, z ktorej nedokážu uniknúť," vysvetľuje Alexander. „Dúfali sme, že zo spolupráce Grega a Paula vznikne temný, humorný a zaujímavý film."

Ako producenti predpokladali, Schrader bol fascinovaný rozpormi v Craneovom živote. „Milujem ľudí, ktorý s dobrým úmyslom robia zlé veci a naopak, tých, ktorí spravia so zlým úmyslom niečo dobré. Najzaujímavejšie na charaktere Boba Cranea je to, že tento chlap celý život túžil byť príjemným, milým človekom, nechcel nikoho zraniť a všetko temné, čo v ňom bolo, túžil ignorovať." 

Podobne ako Kinnear aj Schrader našiel najsilnejší a najdynamickejší dramatický bod diela vo vzťahu Cranea a Carpentera. „Keď som prerábal scenár, zameral som sa na vzťah týchto dvoch mužov. Snažil som sa ho prerobiť na akési folie ? deux, na vzťah, ktorého sila človeka prinúti robiť veci, ktoré by za iných okolností nikdy neurobil."

Schrader v snahe dosiahnuť autenticitu charakteru komunikoval so synom Boba Cranea, ktorý taktiež patril ku kreatívnemu tímu filmu. „Paul so mnou prebral každú stránku scenára. Diskutovali sme o každom mene, mieste, o dialógoch. Mám z tohoto filmu veľmi dobrý pocit, lebo odkrýva otcove dobré aj zlé stránky," hovorí Bob Crane Jr.

„Jedného dňa som si prezeral Carpenterove fotografie a zistil som, že pripomína Willema Dafoa. Obsadil som ho a naša spolupráca bola skvelá aj preto, lebo je mojím dobrým priateľom," hovorí Schrader. Dafoe spolupracoval so Schraderom aj na filmoch Affliection a Light Sleeper. „Paul je človek, s ktorým sa pri práci cítim veľmi uvoľnene a verím v jeho schopnosť rozprávať takéto príbehy. Takže, aj keď práve nie som príliš naklonený materiálu, ktorý mi scenár ponúka, po rozhovore s Paulom môj záujem vždy stúpne."

Zaujímavá bola spolupráca Kinneara a Dafoa. Obaja muži sú veľmi rozdielni a vždy hrali v úplne odlišných úlohách. „Greg a ja toho nemáme veľa spoločného, obaja pracujeme a bývame na rozdielnych miestach. A práve to bolo fajn, pretože to tak bolo aj s Johnom a Bobom," vysvetľuje Dafoe. „Greg má auru losangelského herca, kým Willem pochádza z New Yorku, kde pracuje v experimentálnom divadle. Takže je to zaujímavý mix," dodáva Schrader.

Do role Anne Craneovej, s ktorou bol Bob Crane ženatý 21 rokov, obsadili tvorcovia Ritu Wilsonovú, ktorú taktiež téma filmu veľmi oslovila. „Keď máte možnosť stretnúť osobu, ktorú vo filme stvárňujete, musíte zauvažovať, či je to dobré, alebo skôr na obtiaž. V tomto prípade som tušila, že stretnutie s Anne bude pre mňa prínosom. Anne oplýva eleganciou, osobnostnou celistvosťou a skutočne sa s ňou vynikaúco komunikuje."

Maria Bellová, ktorá na plátne stelesnila Bobovu druhú manželku, však takúto možnosť nemohla využiť, Patriciu Craneovú naživo nestretla. Napriek tomu zo scenára dokázala veľa vyťažiť. „Keď som sa začítala do svojej role, zistila som, že Patricia bola veľmi uvoľnená, slobodomyseľná a životaschopná."

So scénami skupinového sexu nemala Bellová veľké problémy. „Hrám v zopár scénach, ktoré sú trocha na hrane. Byť nahou pred kamerou mi nespôsobovalo problémy, proste som to brala ako reflexiu doby, v ktorej hrdinovia žili: voľná láska, sloboda tela. Som veľmi rada, že sme dokázali do filmu vniesť ducha doby a morálne sme neodsúdili svojich hrdinov."