PREVIEW: EQUILIBRIUM |
PREVIEW: EQUILIBRIUM |
Budúcnosť. V štáte Libria už dlho panuje pokoj. Pravidlá libriánskeho systému sú jednoduché. Ak ste šťastní, budete zatknutí. Ak plačete, zákon si vás nájde. Ak čítate zakázanú knihu alebo sa pozriete na zakázaný obraz, spáchali ste ťažký zločin. A ak raz nevezmete svoj liek, váš život skončil. Taký je šokujúci futuristický svet sci-fi trileru Equilibrium, v ktorom boli city zakázané, pretože boli označené za hlavnú príčinu zločinov a vojen. Na udržanie pokoja musia občania každý deň vziať dennú dávku Proziumu, látky, ktorá utlmuje emócie. Ak niekto odmietne liek vziať, zasiahne špeciálna jednotka polície, vytrénovaná vo všetkých formách zabíjania. Vysoký vládny úradník John Preston až doteraz veril systému, podporoval ho, a ako vytrénovaný špecialista hľadá a pacifikuje tých, ktorí si nevezmú liek. Raz však ani on nestihne vziať povinnú dávku, a objaví neuveriteľný nový svet pocitov, ktorý mu dá silu na boj za slobodu.
Režisér Kurt Wimmer spojil inteligentný sci-fi príbeh s dávkou akcie a napätia, a vytvoril futuristický svet alternatívnej reality, ktorá provokuje divákov nielen myslieť, ale aj cítiť. Hrdina filmu objaví šťastie, lásku, ale i hnev a túžbu po pomste, a stane sa z neho rebel proti systému, ktorý obmedzuje právo ľudí na skutočný život.
Čo by dokázalo odstrániť ľudskú nenávisť? Podľa niektorých sa riešenie skrýva v ľudskom mozgu. Utíšte mozgové pochody, utlmte túžbu, vášeň, hnev, strach, zmätok a nádej, a tým utlmíte neželané pohyby v spoločnosti. Ale aké by bolo nikdy nepocítiť krásu obrazu, nikdy nepocítiť bolesť túžby po milencovi, žiť bez motivačnej iskry hnevu?
V tradícii sci-fi príbehov, ktoré opisujú dokonalú budúcnosť, ktorá skončila zle - akými sú „451 stupňov Fahrenheita", „1984", „Nádherný nový svet" či „Minority Report", film „Equilibrium" prináša víziu sveta, v ktorom vládne pokoj, ale za vysokú cenu. Je to svet, v ktorom je vojna len vzdialenou spomienkou, ale nevzniká v ňom umenie, neznie v ňom hudba či básne, každý kto by sa venoval takýmto činnostiam by bol vinný z „pocitového zločinu", ktorý sa trestá smrťou. Je to svet, v ktorom sa otázka „Ako sa cítiš?" nedočká odpovede, pretože všetky pocity boli potlačené.
Do tohoto sveta režisér Wimmer umiestnil muža, ktorému sa znenazdajky myseľ otvorí novému, keď začne cítiť vzostupy a pády emocionálneho života. John Preston však odteraz musí skrývať svoje nové pocity pred totalitnou policajnou spoločnosťou, aby sa mohol pridať k rebelom a pripravovať vzburu. „Jadrom príbehu je muž, ktorý po prvý raz niečo cíti," vraví Wimmer. „Celý ten futuristický svet sme vytvorili len na to, aby sme mohli vyrozprávať silný ľudský príbeh. Samozrejme, že je v ňom veľa inšpirácie Huxleym, Orwellom a Bradburym, ale tento film má svoj vlastný príbeh o tom, ako človek objavuje to, čo ho robí človekom."
Wimmera inšpiroval k napísaniu príbehu jeho vlastná skúsenosť. Po skončení štúdia umenia sa rozhodol odvrátiť od pretvárky umeleckého sveta, prestal sa venovať svojej láske k maľovaniu a citovo sa uzavrel - až kým sa nezamiloval, neoženil a nemal deti. Vtedy si uvedomil veľkú stratu, ak človek žije len vo svete rozumu bez citov. Začal rozvíjať svoj nápad o budúcom svete bez emócií, a vytvárať čiernobiely svet Librie ako veľkomesta, ovládaného tajomným diktátorom menom Otec, ktorý udržiava svoju moc pomocou ozbrojených a trénovaných skupín klerikov, ktorí mu pomáhajú presadzovať jeho víziu stáleho mieru pomocou chemického potlačovania emócií. Prvky klasického sci-fi, nemeckého nacizmu a japonskej samurajskej tradície sa miešajú s jeho víziou budúceho sveta, a vytvárajú niečo zvláštne známe, a predsa úplne nové.
„Pri písaní scenára ma ovplyvňovali mnohé kultúry, ktoré využívali potlačovanie citov, od náboženských rádov až po samurajov, ktorí mali svoj striktný, nesebecký kódex. Tak som dospel k vízii spoločnosti ovládanej skupinou akýchsi bojovných mníchov, tvrdých ako skala fyzicky aj emočne. Vlastne to nie je vzdialené nášmu svetu, v ktorom je trend ovládania toho, čo si ľudia myslia a čo cítia už evidentný. Chcel som vytvoriť čosi viac, než len sci-fi príbeh s rafinovanými technickými vynálezmi. V príbehu vlastne nie je technológia, ktorá by neexistovala už aj dnes. Je to akýsi náš paralelný vesmír. Rozpráva o svete, ktorý presadzuje citovú prázdnotu, čo zažívame v rôznych formách. Je to príbeh o mužovi, ktorý sa rozhodne prežívať realitu naplno a na vlastnej koži. Za všetkou tou akciou a napätím je príbeh o vnútornej premene človeka."
Režisér Wimmer ukázal zmysel pre dynamickú a nápaditú akčnosť, ale rozhodol sa vymeniť vyumelkované digitálne efekty za rukolapnejšiu a dôveryhodnejšiu akciu: „Snažil som sa nakrútiť výbornú akciu za malé peniaze. Takmer všetky bojové scény boli nakrútené na jeden záber, pretože sme nemali čas ani peniaze na následné digitálne dotváranie efektov. Vytváralo to však pocit väčšej priamočiarosti."
Film prináša aj úplne nový typ bojového umenia Gun-Kata, rýchlu a dynamickú kombináciu západného využitia sily a východnej disciplíny tela. Wimmer vraví: „Hongkongské akčné filmy priniesli myšlienku, že ak má človek dve ruky, môže používať dve zbrane. Ja som sa spýtal - naozaj sme už dosiahli všetky možnosti, alebo možno ešte vymyslieť niečo nové? Pre mňa bolo spojenie zbrane s bojovými umeniami úplne prirodzené. Zatiaľ nikto nepoužil zbraň takýmto spôsobom, ale tá sa stala dokonalým predĺžením tela a môže byť použitá tak, ako ste to ešte nevideli."
Úlohy služobníka brutálneho režimu Johna Prestona, ktorý nečakane pocíti silu lásky, strachu či hnevu, a zhostil mladý herec Christian Bale. Preston musí nájsť spôsob, ako zvládnuť a skryť svoje emócie, aby dokázal naplniť najdôležitejšiu misiu svojho života - zvrhnúť Otca, nemilosrdného diktátora Librie.
Kurt Wimmer dlhý čas hľadal ideálneho herca do tejto postavy, ale vždy sa vrátil k Baleovi: „Keď som videl film „Americké Psycho", vedel som, že on je tým, koho chcem. tam hrá Christian odporného človeka, ale nemôžete si pomôcť a musíte ho mať radi. Presne to potrebuje postava Prestona, pretože on začína ako človek, ktorý robí dosť zlé veci, ale postupne si uvedomíte, že jeho úmysly sú dobré. Myslím, že táto úloha dala Christianovi šancu ukázať v sebe niečo, čo doteraz nemohol."
Bale prijal úlohu preto, lebo ho zaujala po fyzickej i duchovnej stránke: „Preston sa zmení zo zloducha na hrdinu len za päť nezabudnuteľných dní. Prejde od citovej prázdnoty k tomu, že cíti všetko, a potom musí opäť svoje city potlačiť, aby ho nechytili. Je to naozaj herecky náročná úloha. Ukázať divákovi jeho vnútorný boj bez toho, aby sa prejavili jeho pocity, je skutočná výzva. S Kurtom sme sa rozprávali o tom, do akej miery môžem stvárniť obidva extrémy jeho situácie, chceli sme sa vyhnúť nejakému prehnanému zobrazovaniu. Podľa mňa je najtypickejšia scéna, v ktorej Preston po prvý krát počuje Beethovenovu deviatu symfóniu, a v návale emócií si uvedomí, že nikto nemá právo potlačovať krásu."
Ďalším lákadlom bola možnosť zahrať si opäť s Emily Watsonovou, s ktorou hral vo filme „Metroland", v inom type romantického vzťahu. Bale musel podstúpiť aj náročný fyzický výcvik, pretože Preston je jeden z najlepších librijských bojovníkov Kendo a Gun-Kata: „Vo filme je niekoľko úžasne choreograficky vymyslených akčných scén, a chcel som byť pripravený. Hoci som už mal skúsenosti bojovými umeniami v „American Psycho", potreboval som ďalší tréning. Podstúpil som osemtýždňový kurz džudo, a vyplatilo sa."
Prestonovho nového partnera Brandta hrá vychádzajúca hviezda Taye Diggs, ktorého chcel Wimmer obsadiť paradoxne kvôli jeho - úsmevu: „On má ten typický miliónový úsmev, ktorý hovorí, že ten chlap musí byť zloduch. Je to príbeh o ľuďoch, ktorí nič necítia, ale týmto úsmevom Taye vypovie všetko."
Diggs vraví: „On je úplný protiklad Prestona. Je to muž rozhodnutý udržať systém za každú cenu, ale aj on cíti čosi ako pýchu či žiarlivosť, ktoré musí udržiavať v norme. Ale keď príde na zabíjanie, je to najlepší zabijak zo všetkých. Je ľahké hrať postavu bez citov, ale ťažké takú, za ktorej nehybnou tvárou sa odohráva tak veľa."
Pre Emily Watsonovú je tento film prvou skúsenosťou s akčným filmom. Hrá Mary O`Brienovú, ktorá vtiahne Prestona do sveta citov. Wimmer vraví: "Podľa mňa je jednou z najpresvedčivejších herečiek súčasnosti, a my sme potrebovali, aby diváci uverili tomu, že Preston kvôli citom k nej dokázal porušiť všetky svoje predošlé zásady a zákony a zamiloval sa do nej. Najúžasnejšia na osobnosti Emily je jej kombinácia krásy a vnútornej sily. Je to herečka par excellence a jej prítomnosť poháňala všetkých na scéne."
Watsonová priznáva, že je fanúšikom sci-fi a akčných filmov, ale zaujala ju aj dramatická komplexnosť postavy: „Úloha Mary nie je až tak veľmi vzdialená silne emotívnym a sebaobetujúcim sa ženám, ktoré som hrala predtým, ale tentoraz som sa naučila niečo aj o podstate a nárokoch nakrúcania špeciálnych efektov a akcie. Kurt mi však najviac prízvukoval slovo vášeň. Mary je stelesnením všetkých Prestonovych prebudených pocitov. Ona namierila všetok svoj hnev a znechutenie z librijkému systému proti Prestonovi, a napriek tomu ho zaujme. Láska a nenávisť sú si konieckoncov veľmi blízke."
„Equilibrium" je film, ktorý provokuje myslieť, ale je to zároveň dynamický akčný triler vo futuristickom totalitnom svete. Nakrúcal sa v Berlíne s jeho rozmanitou architektúrou, od ultramoderných stavieb k strohým budovám. „Hľadali sme v Brazílii, Ríme, Paríži i Londýne, študovali sme knihy známych architektov. Nakoniec sme zistili, že práve v Berlíne je všetko, čo potrebujeme. Justičný palác, Reichstag, Brandenburská brána, systém metra, Deutschlandhalle i olympijský štadión nám poslúžili ako exteriéry ideálne na zobrazenie strohého librijského sveta budúcnosti."
Napriek všetkej pozornosti k výraznému vizuálnemu i akčnému stvárneniu príbehu, Wimmer zdôrazňuje dôležitosť postáv: „Equilibrium je akčný sci-fi film, ktorý sa nebojí klásť vážne otázky. Bolo by ľahké vyhnúť sa kontroverzným aspektom príbehu, ale keby to tak malo byť, nebol by som jeho režisérom. Ale hoci je v tomto filme veľa úžasných fantastických záberov a dynamická akcia, hlavný zostáva dobrý scenár, ktorý je najlepším špeciálnym efektom filmu."