2046 |
2046 |
Jangova škvrna v Jingu
Nedávno som v jednom texte spomenul, že ázijská a špeciálne kórejská kinematografia sa stáva módnym trendom. Na jednej strane je to potešiteľné, pretože je to dôkaz, že výrazná kvalita sa dokáže presadiť aj napriek (kultúrnym, distribučným) bariéram. Niekedy však obdivovanie čohosi v úzkom kruhu zasvätencov prerastie nielen do všeobecnej popularity, ale i do nekritického obdivu. Nie, že by mi to bolo cudzie (pokojne môžme diskutovať o mojom vzťahu k Tolkienovi), no v prípade ázijskej kinematografie - ja osobne - cítim veľké rozdiely.
Tak ako sa mi niečo páči viac (Oko) a niečo trochu menej (Kruh), sú aj filmy, ktoré spolu s ostatnými obdivujem (Spomienky na vraždu, Old Boy) ale i sám (?) nechápavo krútim hlavou (Jar, leto, jeseň, zima... a jar). K tej poslednej skupine sa priradil aj najnovší Wong Kar-waiov film 2046. Verím, že mnohí ste stratili dôvod čítať môj text ďalej, pre tých, ktorí ho nestratili, načrtnem moje videnie tohto diela.
Novinár Chow (ten zo Stvorení pre lásku) sa sťahuje zo Singapuru do Honkongu. Sme v polovičke 60 rokov a vtedy (rovnako ako dnes) je neľahké uživiť sa písaním. Rovnako neľahké je uvedomiť si, že ste stretli niekoho, kto vám je skutočne blízky.
Chow je ako nočná mora priťahovaná svetlom, akurát že tým svetlom sú ženy. Napospol tajomné, mystické a svojimi (ne)vypovedanými osudmi zrkadliace jeho vlastnú povahu. Cez priehradku dvoch izieb nakukuje (a občas priamo vstupuje) do izby 2046. Svoje vlastné zážitky, svoje a ich príbehy postupne spája do písania príbehu. Ten je o roku 2046 a o ľuďoch, ktorí sa úporne snažia zažiť pocity, ktoré stratili...
Nemá zmysle pokračovať v anotácii pretože 2046 vlastne nie je príbehom. Je to pocitová maľba, ktorá cez farby, kompozíciu obrazu, deja a metafory vytvára akýsi bludný kruh neúprosného a márneho hľadania šťastia v láske.
Keď si tak x-tý krát prehrávam film v hlave uvedomujem si, že sa ani veľmi neodvážim odkrývať jednotlivé vrstvy posolstiev pretože moja kultúrna i kinematografická „cudzinskosť“ ma odsudzuje primnohé nevidieť a zároveň mnohé nadinterpretovať. Keď už tak predsa robím zisťujem, že vidím prílišnú (áno až vykalkulovaná a preto chladnú) štylizáciu, ktorá robí z krásnych žien (Ziyi Zhang), zvláštne objekty mimo mojej túžby a z Chowa citového „bídaka“ mimo mojich sympatií. V celom tom zvláštnom a mimoriadne estetickom (koľkokrát som si povedal, že ta cigareta v ruke je tam len pre dym) prepletenci, je pre mňa jediná živá postava. Je to práve kurtizána Bai Ling, ktorá napriek tomu že odmieta Chowa (tušiac, že jej nemôže priniesť nič dobré) mu fatálne podľahne. Moment, keď jej Chow chce zaplatiť a keď si od neho berie 10 dolárov, je nielen najsilnejším, ale pre mňa jediným skutočným prejavom citov, ktorý som dokázal prežiť. Zvyšok mi unikal v akomsi vlaku medzi nástupišťami minulosť a budúcnosť a napriek vizuálne silným momentom som mal stále väčší a neznesiteľný pocit odcudzenia.
Celkové hodnotenie? Z môjho pokladu štylisticky a formálne dokonalá freska, ktorá podobne ako Da Vinciho Mona Lisa je (takmer) všetkými oslavovaná, ale na mňa pôsobí neznesiteľne chladno. Takmer tak, ako som sa na tento film tešil, som sa počas neho tešil na jeho koniec. Na druhú stranu, uvažovanie nad ním pri písaní tohto textu, mi urobilo viac potešenia, ako jeho samotné sledovanie.
Hodnotenie: 5/10
Jingova škvrna v Jangu
Nie je sci-fi ako sci-fi. Pod tajuplným názvom 2046 sa skrýva čínska koprodukčná sci-fi dráma, dnes už svetovo uznávaného hongkongského režiséra Wong Kar-waia. Ten má už aj na Slovensku, vďaka uvedeniu unikátnej filmovej romance Stvorení pre lásku (2000), vytvorený okruh priaznivcov, očakávajúcich jeho ďalšie, vždy neuveriteľne dlho pripravované filmové projekty.
Skoro 5 rokov práce formálne a príbehovo osobitého režiséra, stojí za touto kinematografickou novinkou, netradične umiestnenou do budúcnosti. Ako som už spomenul v úvode textu, nenechajte sa zlákať prípadným označením sci-fi. 2046 totiž reflektuje vyslovene umelecké podanie témy nenaplnenej lásky, určenej pre diváka hľadajúceho viac. Napriek tomu, že ide o jeden z filmov kladúcich veľké nároky na mentálne vyzbrojenie jedincov, nechcem pred ním varovať či nebodaj strašiť. Práve naopak.
Príbeh hlavného hrdinu – spisovateľa, ktorý mal niekoľko vzťahov s rôznymi ženami, bývajúcimi zhodou okolností v rôznom čase v hotelovej izbe číslo 2046, miešajúci sa s príbehom jeho spisovateľského diela o cestujúcich vo vlaku smerujúcich do budúcnosti a hľadajúcich svoje dávno zabudnuté myšlienky, stojí už na prvý čitateľský pohľad za pozornosť. Keď si k tomu prirátate nevšednú obrazovú stránku (je možné diskutovať o digitálnych trikoch, ktoré nie úplne dokonale zapadli do koncepcie filmu), detailne premyslené farebné kompozície a neopakovateľnú atmosféru, vychádza vám z tejto rovnice len jeden výsledok = to musíte vidieť. Tentoraz berte slogan istej komerčnej televízie, ako naozaj pravdivý. Myslím, že vám môžem zaručiť, že takéto filmové dielo o láske, ste ešte nevideli. „Milujeme, čo mať nemôžeme, a nemôžeme mať to, čo milujeme“ - Wong Kar-wai je proste Pán režisér.
Hodnotenie: 9/10
2046 (Francúzsko/Taliansko/Čína/Hongkong, 2004, 129 min)
Réžia: Wong Kar-wai. Scenár: Wong Kar-wai. Kamera: Christopher Doyle, Lai Yiu Fai, Kwan Pun Leung. Hudba: Peer Raben, Shigeru Umebayashi. Hrajú: Tony Leung Chiu-wai, Gong Li, Takuya Kimura, Faye Wong, Zhang Ziyi, Maggie Cheung