VALKÝRA

Plukovník von Stauffenberg (Tom Cruise) je jedným z veliteľov v severnej Afrike. Je presvedčený, že službou pod Hitlerom sa spreneveruje svojej vlasti. Keď sa po zranení vráti do Berlína, je len otázkou času, kedy sa s ním spojí skupina významných mužov, neveriacich v stúpajúcu hviezdu Führera a odhodlaných zachrániť z Nemecka, čo sa ešte dá. Je otázkou, či idealista s modrou krvou (plukovník je zároveň gróf) nájde spoločnú reč s politikmi, prospechármi a nerozhodnými nespokojencami. A je otázne. prečo to dopadne tak, ako to dopadne.

Valkýra nie je filmom o tom, či sa atentát podaril. Je (napriek určitej štylizácii) pomerne civilným pohľadom na špičky nemeckej armády, ktoré (ne)bojujú s dejinnou nevyhnutnosťou. Scenár bez ambície psychologizovať a analyzovať dušu jednotlivca, vedome pracuje s mierne schematickými postavami (od hrdinov, cez nerozhodných, až po zbabelcov a verných Hitlerovcov), aby hovoril viac o celom Nemecku, než o konkrétnych Nemcoch. Príkladom je verbovanie von Stauffenbergovho asistenta. Priam bezohľadné (voči postave i voči divákovi) konfrontovanie nováčika v deji s témou prevratu, nedáva inú možnosť, ako akceptovať postavu ako danú. Jednoducho to bude verný pobočník. V inom filme by to možno bolo hlavnou témou, tu je to len predpoklad pre rozohratie vysokej hry (nemeckých) patriotov.

Singer a jeho ľudia vytvorili do určitej miery technický, chladný, konštruktivistický príbeh. Príbeh plánu a jeho realizácie. Spoluscenárista Christopher McQuarrie (Oscar za Obvyklých podozrivých), strihač a hudobný skladateľ v jednej osobe John Ottman (X2, Superman sa vracia) pripravili pre Singera živnú pôdu, rozhodujúcu úlohu však odviedol casting. Valkýra je prehliadkou výborných hereckých výkonov, ktoré počnúc hlavnou Cruisovou postavou a končiac trebárs Tomom Hollanderom (Piráti Karibiku 2, Pýcha a predsudok) sú presvedčivé, ako máloktoré. Dovolím si povedať, že takto silné herecké obsadenie som nevidel v kine niekoľko dlhých rokov. 

Silná téma, skvelé herecké obsadenie. Vyzerá to na istotu, bez možnosti omylu. Napriek tomu si dovolím povedať, že Singer dokázal viac, ako vysokú technickú zdatnosť a profesionálnu rutinu. Nielen, že odolal prevažnej väčšine príležitostí byť patetický, ale dokázal byť aj ostrý a sarkastický v okamihoch, ktoré stáli za to. Mám na mysli ostatné zahailovanie Cruisa, alebo titulkové sprevádzanie v poslednej scéne. Ďalším plusom je práca s chvíľami neuveriteľne tiesnivou atmosférou. Ak som pár riadkov vyššie písal, že ide o „chladný film“, treba vysvetliť, že som v žiadnom prípade nemal na mysli nedostatok emócii. Tie vo filme sú a skutočne silné. Prevažná väčšina je však ľadovo chladná, doslova desivá. Spomeniem najmä opakované návštevy Hitlera a obzvlášť tú, kde sa podpisuje rozkaz Valkýra.