STRÁŽCOVIA - WATCHMEN

Rorschachov denník, 5.3. 2008. Ráno
Je svetlo, a ja len dúfam, že vidím všetko jasnejšie. Nočné mory nemiznú, sú tu stále, len menej viditeľné. Aj tak ich skúsim odhaliť. Život nemá byť kompromis. Nenávidím kompromisy.

Nakreslíme si to rovno a nepridávajme žiadnu ružovú. Strážcovia sú komplexná a asi naozaj nesfilmovateľná kniha. Nie je to „tá obyčajná“ nesfilmovateľnosť, prisudzovaná napríklad Pánovi prsteňov. Tá spočívala najmä v rozsahu deja a v nákladoch na kvalitné stvárnenie veľkej obrazotvornosti pána profesora. Nesfilmovateľnosť Strážcov je implantovaná priamo v ich DNA, teda v spôsobe rozprávania. Množstvo flashbackov, hutnosť deja, postáv a ich psychologických profilov, to všetko je len jedna stránka mince. Strážcovia stierajú hranicu medzi beletriou, komiksom a odbornou knihou, z každého si berú čosi a vytvárajú jedinečný spôsob rozprávania. Adaptovať toto, by znamenalo skrížiť rôzne druhy filmu s ďalšími médiami. A to je projekt, ktorý (zatiaľ) nikto nedokázal. Filmoví Strážcovia nie sú adaptáciou svojej predlohy. Sú jej (do veľkej miery) otrockým prepisom. Akým?

Z hľadiska obrazu takmer dokonalým. Vizuálna stránka Strážcov je úchvatná a niekoľko škrabancov (rozpačitý casting Veidta, jeho arktické sídlo) to nemôže zatieniť. Dominuje im Rorschach so svojou maskou, prehľadne a efektne nakrútená akcia a množstvo obrazových vychytávok. Občas som mal doslova potrebu ukázať prstom – „aha to je ten stánok, kde chalan číta komiks o pirátoch!“, a podobne.

Obsah tvorený najmä scenáristom Davidom Hayterom (prvý a druhí X-meni) sa tiež snaží zachytiť všetko podstatné. Robí to s láskou, s nadšením, ale i s chybami. Na začiatku možno s drobnými, ale je to presne tak, ako s guľkou. V okamihu výstrelu je odchýlka drobná, ale ak je let dlhý, v momente, keď sa náboj zaborí do terča, je ďaleko od desiatky. A Strážci sú dlhý let k terču a pointe.

Základnou chybou pre mňa osobne je, že film sa snaží byť kompromisom a zážitkom pre znalcov predlohy a aj pre nováčikov. Preto v ňom je veľmi veľa vecí, ale mnohé len tak na povrchu, spomenuté, naznačené v štýle: áno, viem aj toto sem patrí. Nech ako príklad slúži nádherná úvodná časť s titulkami, ktorá je jedným z toho najlepšieho, čo Snyder ako režisér predviedol. Jej úlohou je uviesť film do súradníc alternatívneho sveta a ponúka množstvo obrazovej aj obsahovej geniality. Pre novica to však musí byť pekný... chaos. Množstvo mien, ktoré sa už nezopakujú, pojmov, ktoré sa iba naznačia...

Opätovne sa ukazuje, že tvorivá odvaha a talent, prinášajúce nutnosť zmien, strihov a skracovania, je v takomto prípade nutná. Tých nemálo, ktoré sa urobili (vynechanie pirátskeho komiksu, zmena pôvodcu záverečnej akcie) sú na prospech veci a sú správne. Škoda, že niektoré postavy nedostali trochu viac priestoru, aj keď sústredenie sa na dvojicu Sova – slečna Jupiterová, ako na smutných, bez masiek stratených hrdinov, je logické.