ZDROJOVÝ KÓD |
ZDROJOVÝ KÓD |
„Zobúdzam sa vo vlaku do Chicaga. Rozpráva sa so mnou pekné dievča, ktoré ma zjavne pozná a ďakuje mi za moju radu. Na topánke cítim kávu. Odovzdávam lístok sprievodcovi. Aké je moje skutočné meno? Pamätám si, že som bol v Afganistane. Niečo tu nesedí. Som schizofrenik alebo súčasť veľmi zaujímavého scenáristického nápadu? Navyše za 8 minút zrejme zomriem. Zase...“
Mám rád kompozíciu príbehov začínajúcich in medias res, keď tvorcovia až postupne odhaľujú súvisiace udalosti. Hlavne, keď každý nový kúsok skladačky stavia vzniknutú situáciu do nového svetla a súvislostí. Nehovoriac o tom, že sa odohráva v dvoch nevedno nakoľko prepojených realitách. Dvojitý pohľad vidíme už v titulkovej sekvencii, kde sa striedajú zábery na vlak a Chicaga, ktorých súvislosť vám neprezradím.
Režisér Duncan Jones sa do sveta filmového scifi skvele uviedol snímkou Moon. Aj tentoraz použil kafkovský koncept v modernom poňatí. Hlavný hrdina s poruchou pamäte, zjavne obratý o základné ľudské práva, vo víre rozhodnutí tajomnej a všemocnej autority. Aspoň počítač s hlasom Kevina Spaceyho nahradil tvárou Very Farmigy.
Jonesov štýl sa bude zrejme spájať s minimalizovaním fantastických prvkov žánru (nečakajte digitálne naháňačky vo futuristických interiéroch), sústredením sa na dej, atmosféru a psychické pochody postáv. Znova pracuje s obmedzeným množstvom priestorov- vlak, stanica, kapsula, informácie o okolitom svete získavame akurát z obmedzeného spravodajstva.
Dokonca sa mu darí postaviť základné témy príbehu do niekoľkých osvietených a jednoduchých nápadov. Čakajú vás alternatívne reality, cestovanie do mysle, či neinvenčný vynález v boji proti terorizmu. Jones pospájal veľmi prirodzene a nenútene niekoľko žánrov, napríklad romantika a scifi v tomto prípade spolu symbioticky splývajú naopak od nedávnych Správcov osudu. Mierne mi v Zdrojovom kóde chýbala spolupráca so skladateľom Clintom Mansellom, ktorý pre Moon napísal výborný hudobný motív. V Zdrojovom kóde bol na poslednú chvíľu nahradený Chrisom Baconom. Jeho hudbu však v tomto prípade považujem za tuctovú.
Negatívum filmu tkvie v jeho závere, ktorý môže mnohým pripadať patetický. Ide ale zároveň o myšlienku, ktorá v rámci logiky príbeh dokonale dopĺňa. Bez nej by bol neúplný a vzbudzoval by pochybnosti o jeho kompaktnosti. Finále zároveň vytvára niekoľko možných interpretácií a podobne nejednoznačnú logickú slučku ako v prípade Počiatku. Nechcem spoilerovať, ale možno vám viackrát počas filmu napadne, ako môže byť situácia vo vlaku zakaždým iná.
Hlavného zmäteného hrdinu si zahral uveriteľný Jake Gyllenhaal. Potešila ma účasť Michelle Monaghan, či nečakane negatívna úloha Jeffreyho Wrighta. Niektoré dialógy typu „Idem zachrániť svet,“ boli v scenári možno prehnané , ale Zdrojový kód je sympatickým príkladom toho, ako originálne a atraktívne pristupovať ku skostnateným a vycucaným útrobám žánru. Jonesov film posúva sci-fi od čoraz nudnejších schematických blokbastrov recyklujúcich rovnaké témy, do inteligentne pospájaného celku. Odporúčam si o ňom pred návštevou kina zisťovať čo najmenej.
Source Code (USA / Francúzsko, 2011, 110 min.)
Réžia: Duncan Jones. Scenár: Ben Ripley. Kamera: Don Burgess. Strih: Paul Hirsch. Hudba: Chris Bacon. Hrajú: Jake Gyllenhaal, Michelle Monaghan, Vera Farmiga, Jeffrey Wright, Russell Peters, James A. Woods, Michael Arden, Cas Anvar