5.0

Filmová recenzia

Výsledná spokojnosť s filmom sa často odvíja od vlastných očakávaní. Vyhliadnite si premiéru päť rokov vopred a ťažko ich naplní. Nečítajte recenzie pred videním a nepozerajte trailery, azda vás prekvapí. Umiestnite latku na dostatočnú úroveň – a možno sa akurát dostavia.

96 hodín je presne séria, ktorú kritiky (najmä jej druhý diel, ale mnohí ani jednotku) nemusia. Pritom debut fajn odštartoval nový podžáner pre naštvaného Liama Neesona na telefóne „so špecifickým súborom vlastností“. Béčkový kult, kde fungovala hrdinova pozícia, štýl likvidácie oponentov, aj neakčné scény.

Dvojka varila tradične z jeho úspechu i redšieho scenára. Nechcená trojka mení isté elementy: autori si uvedomili, že uniesť dcéru po tretí raz by bolo fádne, využili Bryana Millsa do inej zápletky, no stále v rodinnej rovine. Bývalému agentovi niekto zabije manželku a narafičí čin na neho, takže teraz musí utekať pred všetkými bezpečnostnými zložkami v USA.

Je jasné, čo nasleduje: Neesonovi idú všetci po krku, ba čo viac, pátranie je tradične komplikované aj relatívne dobrou organizáciou protivníkov. Bryan Mills sa v tejto situácii ocitol viackrát a prekvapivo mu dá LA zabrať viac ako Paríž či Istanbul, hoci teoreticky operuje na domácej pôde. Tretích 96 hodín servíruje sľubnú, hoci opozeranú zápletku a trvá jej relatívne dlho, kým sa dopracuje k riešeniu.

Vaše tipy sú vítané od prvých desiatok minút a zrejme čo-to uhádnete, no nechajte sa prekvapiť do konca. Vyšetrovanie nie je originálne, zopár dier v scenári nájdete – ale napríklad postava Foresta Whitakera solídne obohatí neakčné momenty a keď sa aj dlho rozpráva, nemusíte sa nudiť.

Liam Neeson si odohral svoj štandard a na rozdiel od jesenných Náhrobných kameňov, kde sa ponoril do žánru temného trileru a la 8MM, je späť v akčnej polohe. Je to len dobre a hoci pôsobí niekedy už unavene, z Bryna Millsa a jeho súboru vlastností ťaží veľa. Nasrdený výraz je stále predajný element série a v spojení s dobrými akčnými scénami si ho dokážete užiť.

Hoci akčné scény striedajú dvojicu naháňačiek, pästných súbojov či povinné prestrelky, niektorí – a obávam sa, že mnohí diváci budú zase reptať na použitý štýl šialenej kamery i sekundového strihu, ktorý im sčasti znemožní sledovať čo sa deje. Ruku na srdce: každú naháňačku Neeson musí prežiť a zbesilé skákanie záberov umocní ešte nový element (priblíženie na maximum) – áno, je to neprehľadné, no súčasne iné a osobne som s tým štýlom problém nemal. Dokonca si dovolím tvrdiť, že je to pochod proti konvenciám žánru a hoci na artovú úroveň taký prístup nemá, poslúži ako dobrá variácia a experiment – akurát za vaše vstupné.

Striedanie dejových a akčných scén funguje, ale po hodine sa predsa ukáže Los Angeles fádnejšie ako exotický Istanbul či Paríž v debute. V tomto smere dôjde tretím 96 hodinám dych rýchlejšie a navyše sú najdlhším dielom v sérii (109 minút vs. klasická deväťdesiatka). Napriek tomu si myslím, že je na kvalitatívne vyššej úrovni ako dvojka.

Zápletka je lepšie budovaná (nie iba repete s dcérou), akcia má grády, vyústenie je akceptovateľné. Iste, Oliver Megaton kladie rovnako nízke nároky ako minule, ale ak si uvedomíte, že tento režisér veľa nesľuboval ani od svojich Kuriérov, možno v jeho kariére badať i mierny posun vpred. Hoci väčšina divákov by ho najradšej od réžie odstavila.

Na druhej strane, čo sa dá čakať od tretieho dielu série, ktorý 80% nápadov vyčerpal už pri debute? Že bude odkazovať na prvý diel (aj to sa deje a celkom šikovne) alebo sa bude často opakovať? Áno, no berte do úvahy, že Liam Neeson nebude nikdy lepší búchač ako jeho Bryan Mills. Ak je váš favorit, do tretej akcie naskočíte. Ak vás už otrávila či nepresvedčila dvojka, nič nové vás nečaká. Očakávania. Manažujte ich pri rovnici (Neeson+Besson+Megaton) na tretiu a celkom sa pobavíte.

PS – Hoci tomu skóre nenapovedá, paradoxne som odišiel z 96 hodín: Zúčtovania spokojnejší ako z Hackera. To tie očakávania.

Taken 3 (Francúzsko, 2014, 109 min.)
Réžia: Olivier Megaton. Scenár: Luc Besson, Robert Mark Kamen. Hrajú: Liam Neeson, Forest Whitaker, Maggie Grace