|
BIRDMAN |
BIRDMAN |
“…len na javisku sa nebojím. Len tam som skutočne sám sebou.”
Birdman je ďalším podareným akrobatickým číslom mexického režiséra a scenáristu Alejandra Gonzáleza Iňárritua. Sarkastické narážky na pozlátkovú ilúziu popkultúry, ktorá vytvára obete instantnej slávy, strieda rýdzi prienik do medziľudských vzťahov. Tie zobrazuje v obnažene absurdnej a prízemnej polohe. Láska a priateľstvo sú vrtkavé, až abstraktné a ukazuje sa, že sú omnoho nedosiahnuteľnejšie ako úspech či uznanie. Iňárritu je najnovšie prekvapivo vtipný, no to neznamená, že by robil kompromisy. Jeho hrdinovia sa podkýnajú na vlastnej malosti a to bez toho, aby musel ich vlastnosti výrazne zveličovať.
Vystrašení neustále potrebujú obhajovať svoje činy, ľutujú a nenávidia sami seba, preto sú neschopní milovať druhých. Hlavný hrdina, slávny herec Riggan Thomsson je obrovský a malý zároveň, je v neustálom vnútornom súboji, sám si bráni byť dobrým manželom, otcom, či milencom. Jeho zanietenie kariérne uspieť je definitívne a pohlcuje všetko ostatné.
Film sa začína zásadným momentom - na “scéne” sa objaví Mike, hviezda zo sveta “skutočného umenia”, zo sveta, ktorému chce Riggan dokázať svoju “umeleckú hodnotu”. Narcistického a podobne nešťastného Mikea možno chápať ako dôkaz toho, že ani úspech nie je zárukou spokojnosti. Riggan skúša hru, na doskách, ktoré znamenajú svet sa má o pár dní ukázať, či dostal príležitosť zaslúžene. Človek je ustráchaný tvor, prirodzene i Riggana najväčšmi desí to, že si ho svet zapamätá v zlom svetle.
Dej filmu obsahuje množstvo výborných gagov, ktoré odľahčujú tému a ústi do prekvapivej pointy. Verejné skúšky jeho ambicióznej hry o láske vypaľujú ako neriadené strely a kontrastujú s hrdinovou snahou o “hĺbku”. Usiluje o slávu, pátra po odpovedi, či je schopný vytvoriť umenie a či vôbec umenie, vo svojej skutočnej podobe existuje. Miesto toho, aby svoju pozornosť sústredil na skutočné hodnoty, stráca sa zaseknutý v obavách z toho, či svet od neho prijme viac, ako vtáčieho superhrdinu. Šťastie má pod nosom, no zaslepený sebou, necíti jeho vôňu…
|
|
Nad Iňárritovým svetom sa znáša smútok, vyplýva z neschopnosti postáv žiť niečo viac, ako len vlastný zmätok. Filmový výraz a zobrazenie sú kruto realistické, namiesto sentimentálneho útoku na city sa na nás škodoradostne škerí. Váha udalostí vyplynie prirodzene, bez toho, aby tlačil na pílu, či nútil diváka niečo intenzívnejšie vnímať. S oduševneným nadšením sa púšťa do realizácie svojich imaginácií, oslavuje tvorivú slobodu. Jeho hra s časopriestorom, prostredím či plynulou zmenou scény pre neho predstavuje herné pole a Birdman je dôkazom, že autor ani zďaleka nevyčerpal všetky svoje možnosti.
Už rozbíjanie naratívnej štruktúry a prelínanie jednotlivých príbehov v rafinovanej skladačke Amores perros bolo sviežo nové a zaradilo Iňárritua medzi najosobitejších súčasných autorov. Intenzita jeho ďalšieho filmu 21 gramov sa odzrkadlila v hĺbke témy a neprikrášlenom zobrazení života. Iňárritu potvrdil, že nie je len formálnym inovátorom, ale predovšetkým pútavým rozprávačom. Vytvára neobyčajnú atmosféru a spolu s nepredvídateľnou fabulou, ktorá plynule graduje, je hlavným znakom jeho filmov. Presné načasovanie “odhalení” a dejových zvratov sú prvky, ktorými diváka absolútne opantáva a získava si jeho pozornosť takmer okamžite, zväčša údernou expozíciou.
Iňárritu našťastie nezaspal po predošlých úspechoch na vavrínoch, jeho invencia sa nevyčerpala. Dômyselný príbeh plný bizarných zauzlení a sarkastického humoru, či odvážne náročné režijné riešenia, aké sú v kinematografii pomerne ojedinelé, robia z filmu Birdman silný zážitok. Film sa, ostatne ako všetky režisérove diela, zaoberá zložitosťou medziľudských vzťahov, ich nejednoznačnou definíciou, či jednotlivcom a jeho prijatím samého seba.
|
|
Nepretržitý plynulý pohyb možno prirovnať k Sokurovovmu Faustovi, no Iňárritu dáva svojmu divákovi vydýchnuť, spomalí a zdôrazní dôležité momenty, nevyčerpáva ho. Ľahká, “lietajúca” kamera Emmanuela Lubezkiho (Gravitácia, Strom života) sa stráca v útrobách uzavretého a pomerne tmavého divadla, kde sú postavy silne zomknuté so svojou prítomnosťou, minulosťou a zomieľané strachom z nejasnej budúcnosti.
Hlavný hrdina sa vyrovnáva (podobne ako Uxbal (Javier Bardem) vo filme Biutiful) s výčitkami, s premárneným časom, ľutuje svoje zlyhania, neustále pochybuje o sebe, o svojom pôvode a poslaní. Túži po uznaní, po dosiahnutí zmyslu života, po satisfakcii, snaží sa dokázať, že jeho práca je dôležitá..
Egocentrický strach zo zlyhania, neúspech ako najväčšia hrozba existencie dokonca povýšená nad lásku či smrť. Iňárritov obraz ľudskej šerednosti je aj napriek komediálnej optike kriticky úderný a tvrdý Mexičan svojim necenzúrovaným výkrikom diváka rozhodne zobudí.
Birdman (USA/Kanada, 2014, 119 min.)
Réžia: Alejandro González Iñárritu. Scenár: Alejandro González Iñárritu, Nicolás Giacobone, Alexander Dinelaris, Armando Bo. Hrajú: Michael Keaton, Zach Galifianakis, Edward Norton, Emma Stone, Naomi Watts...
