|
FOXCATCHER |
FOXCATCHER |
„Otec, mentor a zdroj sily.“
V poradí tretím hraným filmom preveruje Bennett Miller svoje režisérske schopnosti. Doteraz si vyberal zaujímavé témy, ktoré v makropríbehoch lízali americké dejiny. Psychologický debut Capote a obraz baseballovej revolúcie Moneyball sa vyznačovali najmä fanatickým hlavným hrdinom a formálnym minimalizmom. Aj premisa Foxcatchera kopíruje históriu. Miller kombinuje prvky a odtiene, ktorým sa doteraz venoval a opäť varí atmosféru takmer z ničoho.
Mark Schultz je olympijský víťaz v zápasení. Životom sa prebíja v tieni svojho staršieho brata Davida - uznávaného šampióna a trénera. Šancu na zmenu mu ponúkne mecenáš John du Pont, ktorý na rodinnom ranči Foxcatcher otvára tréningové centrum s cieľom uspieť ako tréner zápasníkov na olympiáde 1988 v Soule. Pozve oboch bratov, no narastajúce psychologické vplyvy a nedostatok obojstrannej sebaúcty vyvrcholia tragédiou.
V mnohých ohľadoch sa o snímke vravelo v súvislosti s jej koncom. Režisér z toho čerpá a do momentu absolútneho konca starostlivo buduje atmosféru a vzťahový trojuholník. Sústreďuje sa na psychologickú rovinu tria postáv, ktoré sa navzájom symbioticky ovplyvňujú. David predstavuje prirodzenú autoritu, rodinne založeného muža a protektora blízkych. Jeho túžba uložiť zápasnícky dres do skrine sa však bije so zodpovednosťou za mladšieho brata. Ten v neznámom prostredí príliš lipne k du Pontovi, vytvárajúc medzi sebou zvláštnu formu vzťahu.
|
|
Du Pont je Davidov protipól – narcis s malým sebavedomím a potlačovaným hnevom. Zosobňuje omyl prírody, snažiaci sa ukázať okoliu svoju nevôľu byť v pozícii nerešpektovaného outsidera. Pre Marka chce znamenať otca, mentora, zdroj sily. Avšak narastajúce sebavedomie mu nahlodáva vlastná matka, ktorá ho nechce a ani neplánuje uznávať za dosiahnuté úspechy. Film sa nimi akoby snaží symbolicky nastaviť zrkadlo vzťahu USA a Veľkej Británie. Du Pont je pozostatkom kedysi mocných Spojených štátov, aristokratická matka nekompromisným sudcom.
Ťažko sa trávi beznádej, ktorú Miller postupne zhusťuje. Vyobrazenie zápasníckeho sveta, užívania drog a pompézneho bohatstva je zaobalené do minima hudby, psychologických hier a negatívneho prostredia. Herecké obsadenie je famózne. Metodický Mark Ruffalo je rozvaha a pokoj. Nie je to herec, ale postava s charizmou, David Schultz. Zabudnite aj na predošlé úlohy Channinga Tatuma. Dokazuje hereckú progresiu od filmu k filmu. Johna du Ponta zahral komik Steve Carell. Pre drámu druhý Jim Carrey. Vidieť komika ako sa zhostí podobnej úlohy a trpiteľsky do nej pretaví roky skúseností znamená veľký rešpekt zo strany divákov a kritikov. Jeho uchopenie du Ponta mi pripomenulo herectvo Marlona Branda v Krstnom otcovi.
|
|
Vlezlá depresia a pomalé tempo valcujú jediný pozitívny prvok filmu – postavu Davida. Na mnohých divákov môže podobný postup pôsobiť odpudivo, artoví a oscaroví nadšenci budú plesať blahom. Film už stihol vyhrať najlepšiu réžiu v Cannes a na mnohé ocenenia je stále nominovaný, vrátane piatich Oscarov. Príbeh bol vo svojej dobe (koniec 80. rokov) spoločensko-športovým šokom, dnes pôsobí aj ako pohľad na zhubnú ctižiadostivosť a patriotizmus. V hĺbke zachádza na úroveň komplexnej nostalgickej výpovede o obraze USA v očiach sveta s varovným prstom číhajúcej tragédie. Skrátka veľký film.
Foxcatcher (USA, 2014, 129 min.)
Réžia: Bennett Miller. Scenár: E. Max Frye, Dan Futterman. Hrajú: Steve Carell, Channing Tatum, Mark Ruffalo
