TOMAN |
TOMAN |
Okolo storočnice založenia Československa dorazil do kín ešte jeden film, ktorý sa nechce podujať na výchovu divákov či lekcie z češtiny a slovenčiny (Keď draka bolí hlava), ale presunie nás do obdobia 1945 až 1948, keď sa na menil profil republiky (prišli sme o Zakarpatskú Rus) a nadišiel čas pre nové začiatky, šance budovať kariéru i biznis alebo zaistiť komunistickej strane čoraz lepšie výsledky na voľby za rohom. Udalosti spája jedna osoba, chlapík menom Zdeněk Toman, o ktorom sa síce neučí na hodinách dejepisu, ale mal do veľkej miery podiel na financovaní KSČ či transfere Židov cez našu krajinu...
Toman je životopisná dráma, ale sleduje iba jasne vydelený časový priestor. Tie tri roky (jar 1945 až jar 1948) sú však nabité postavami, historickými udalosťami a ich motiváciami. Občas ich bude veľmi ťažké odčítať a je celkom možné, že dlhší čas si budete hľadať vzťah aj k protagonistovi. Je to dobrý človek, že pomáha niekomu prebehnúť cez hranicu alebo mu vystaví falošný pas? Vo vojnovom období i po ňom? A čo ak za to začne kasírovať nemalé peniažky, je to stále hrdina alebo obyčajný chňavo, čo prepadol mamonu a využil situáciu? Toman kladie tieto otázky postupne, takže si na neho priebežne meníte názor – nič-moc manžel, dobrý šéf, oportunista a zároveň svedomitý hráč vo väčšom celku.
Úvod je napínavý a dovolí nám nahliadnuť do posledných mesiacov druhej svetovej vojny, kedy Toman ešte úraduje v Užgorode. Tesne potom sa zomelú viaceré udalosti, oslobodzovanie krajiny a dostávame sa do Košíc a napokon končíme v Prahe. Prvé sekvencie sú citlivo natočené a striedajú vyhladené filmové zábery so zrnitými čiernobielymi dobovými prestrihmi, ktoré majú silnú atmosféru a uvedomíte si viaceré fakty – ako že časť Ukrajiny bola skutočne súčasťou prvej republiky alebo že Košice mali fakt silnú pozíciu a rýchlo sa tam zišli viacerí politici, aby zvážili ako čoskoro ďalej. Zomlelo sa to všetko rýchlo...
...a ten pocit rýchleho predstavovania sa prenáša aj na divákov, keď mu je v bleskovom tempe uvedených zhruba 20 postáv: Slánsky, Bartík, Clementis, Gottwald, Reicin, Masaryk... Kto sa nevyzná, má spočiatku riadny guláš a neskôr ešte prituhne. Tak skúšate hľadať a dúfať – kto môže byť Tomanovi bližší a kto ho veľmi nemusí. Neskôr dorazia viaceré konflikty a dramatické udalosti, vtedy by ste už mali jasne vedieť, prečo sa niečo stalo. Kvôli peniazom? Moci? Vlastnej ambícii dostať sa na inú pozíciu?
Pohľad na Tomana ukazuje jeho náturu oportunistu – a niekedy prekročila skutočne isté medze, ale keď niekto bol ochotný zaplatiť za tovar, šperky i ľudí, on vycítil šancu. Prirodzene, čím väčší biznis robí, tým väčšia šanca na nepriateľov a pomyselná slučka okolo jeho krku sa rýchlo sťahuje. Stačí ležať jednému v žalúdku a systém ho dostihne. Vidieť to na drobných epizódach, kedy si ešte uvedomíte, ako sa dalo ísť do Londýna alebo ako fungovala americká ambasáda či americká židovská organizácia. Nie je spomenutá náhodou, lebo vo finále sa sčasti Toman vykreslí ako taký český Schindler, čo urobil pre Židov dosť...
Okrem šmeliny a transferu Židov nám však film ukáže priame ťahy v podaní komunistickej strany, ktorá si začala financovať kampaň z rôznorodých zdrojov, dostávala sa k moci a kráčala k Víťaznému februáru. Pre mnohých to bude poučná lekcia z dejepisu, pecka medzi oči, kedy sa začali podrazy na rozličných úrovniach a postupne robili vtipy z toho, čo neskôr nastalo (potlačená sloboda tlače, vlastné milície alebo aj znárodňovanie majetkov). Uvidíte aj ďalší pohľad na postavu Jana Masaryka a nejeden patový moment – vrátane jeho smrti v marci 1948. Nehovoriac o osobe Tomana a jeho rodiny...
V Tomanovi sa mieša očakávané (podľa pravidiel životopisného filmu, kedy sa ľahké scény menia na vážny triler) a historicky popísané s tým neočakávaným, no o to viac šokujúcim. Akurát pre neznalcov to bude pri stopáži 145 minút riadna nálož faktov a udalostí – kto sa nevyzná v tom, kto je kto alebo si počas predstavovania nezapamätá postavy, bude to mať čoraz ťažšie. Vo finálnej tretine sa vám postavy miešajú a netušíte, či v tej kancelárii sedí niekto nový alebo ešte nevidený...
Nehovoriac o tom, že mladý divák narodený po roku 1989 môže byť seriózne stratený v udalostiach, ani všetky motivácie mu nemusia byť známe. To je z veľkej časti škoda, lebo Toman sa podobne ako minulý Trojanov film Občiansky preukaz sústredí najmä na lokálneho diváka, ktorý veľa udalosti skrátka pozná. A pritom by sa mu mohli dať trošku lepšie vysvetliť (nie otrocky), aby aj ďalšie generácie zistili, čo sa tu dialo. Lebo potenciál bol veľký...
Osobne radím Tomana vyššie ako Občiansky preukaz. Nie je to perfektný film, odhryzol si riadny kus histórie a predkladá ho v niektorých momentoch nemilosrdne, nie iba symbolicky. Majte oči na stopkách, je tu toľko detailov, čo si možno len jeden divák nevšimne. A ani debata o filme nie je márna...
Toman (Česko / Slovensko, 2018, 145 min.)
Réžia: Ondřej Trojan. Scenár: Zdeňka Šimandlová, Ondřej Trojan. Hrajú: Jiří Macháček, Lukáš Latinák, Tatiana Pauhofová, Kateřina Winterová, Kristýna Boková, Stanislav Majer, Roman Luknár, Jiří Dvořák, Martin Finger