|
MY |
MY |
40-ročný americký režisér Jordan Peele dosiahol obrovského úspechu so svojim debutom Uteč (Get Out) z roku 2017. Zo štyroch nominácií na Oscara pre film získal tvorca sošku za najlepší scenár roka, nomináciu na réžiu nepremenil. Išlo o zaujímavú kombináciu sci-fi, komédie, drámy a hororu a tento mix prekvapivo fungoval, najmä vďaka jasne rozoznateľnému autorskému štýlu vychádzajúcej scenáristickej a režisérskej hviezdy.
Peele sa tu v rámci zápletky, akú poznáme už z 50-rokov z paranoidných sci-fi príbehov o inváziách z vesmíru a následnom ovládnutí tiel pozemšťanov, vyjadroval k istým spoločenským problémom našej a nielen našej doby a dokázal, že s humorom to ide akosi prirodzenejšie než didaktickým otĺkaním stokrát opakovaných právd do hláv divákov v klasických, „umeleckejších“ žánroch. Opäť sa ukázalo, že takzvané béčkové žánre, ako sci-fi a horor sú výborným východiskom pre metaforické vyjadrovanie sa k vážnym témam. Peele v tomto prístupe pokračuje naďalej aj v snímke My, čím si upevňuje pozíciu tvorcu s jasným autorským a ľahko rozpoznateľným štýlom.
V My rozpráva príbeh jednej solídne finančne zabezpečenej a na pohľad šťastnej afroamerickej rodiny, ktorá si chce spríjemniť teplé dni vo svojej chate pri mori. Cez deň sa váľať na pláži so spriaznenou „bielou“ rodinkou z rovnakej, vyššej strednej vrstvy a večer si užívať zaslúženého pokoja s pohárikom v ruke. Lenže idylka skončí veľmi skoro a na chodníku pred chatou sa zjaví skupinka štyroch podozrivo pôsobiacich ľudí v červených úboroch. Čo po nich záhadní neznámi chcú?
Že na nás film chystá niečo podvratné, tušíme už od úvodnej sekvencie zasadenej do 80-rokov, zdanlivo s hlavnou dejovou líniou nesúvisiacou. Pri prerozprávaní celého deja, opätovnej kombinácie troch žánrov: hororu, komédie a sci-fi, by sa mohlo zdať, že Peele chce až príliš zopakovať úspech svojho debutu tým, že všetko stavia znova na rovnakom pôdoryse. Na druhú stranu je jeho novinka dostatočne odlišná na to, aby sme My považovali za samostatne fungujúce dielo a zároveň v ňom jasne vnímali spomínaný Peeleov autorský štýl.
|
|
Bolo by chybou sa pozerať na My iba optikou žánrových kritérií. Popravde to, čo ponúka v hororovej zložke, sme už videli mnohokrát inde a čo sa týka zobrazovania násilia, réžia sa nesnaží o žiaden inovatívny prístup, ani posúvanie hraníc toho, čo je na plátne ešte prípustné. Občas zaznie nejaký vydarený audiovizuálny fór, snahou ale rozhodne nebolo neustále narušovať napätie pri konfrontáciách hrdinov s votrelcami komediálnymi vsuvkami.
Až to pôsobí dojmom, že jednotlivé vtipné nápady prišli na um tvorcom až na pľaci. Každopádne každý nápad v tomto smere im vyšiel na 100%. Podobný sci-fi motív sme, ako sme mohli konštatovať už pri Uteč, videli o mnoho desiatok rokov skôr v zlatom veku science fiction vo viacerých dielach. Samozrejme, Peele ho rozvíja iným, pomerne inovatívnym smerom a sleduje tak jasný zámer vyjadriť sa k určitým spoločenským, ale aj introspektívnejším témam ľudskej prirodzenosti.
Skrátka My môžeme pokojne označiť za artový film v žánrovom kabáte, spoliehajúci sa na aktívne zapojenie diváka do poctivého premýšľania nad dianím na plátne a hľadaním implicitných významov. Bez takéhoto prístupu, obávam sa, môže odchádzať z kina divák bažiaci po neustálej dávke brutality alebo humoru, relatívne sklamaný a rozladený neistotou, čoho bol na plátne predchádzajúce dve hodiny svedkom.
|
|
Na druhú stranu zvolenie spomínaných žánrov robí z My aj divácky príťažlivý film a jedným z jeho cieľov sa tak vidí aj prinútenie mnohokrát pasívneho masového, nielen teenagerského, publika hlbšie sa zamyslieť sa nad tým, čo všetko dokáže, aj mainstreamovejšie, filmové médium sprostredkovať. Jedným z najväčších kladov snímky je bezpochyby fakt, že My je otvorené viacerým interpretáciám a Peele zrejme s takýmto nejednoznačným prijatím, o čom vlastne jeho film v skutočnosti pojednáva, cielene počíta.
Otázka straty pamäte ohľadom dávnej minulosti odkazuje na krvavé dejiny Spojených štátov amerických a túžbe na storočia zabudnuté zločiny radšej nemyslieť a užívať si súčasný komfort. Pokojne môže ísť aj o zrkadlový obraz súčasnej spoločnosti, ktorá si za prezidenta a premiérov volí extrémistov skrývajúcich svoje xenofóbne názory za kvázi konzervatívne hodnoty a touto voľbou dáva väčšinová spoločnosť priechod starej prirodzenej túžbe vládnutia silnejšieho nad slabším.
|
|
Istý slovenský politik-bloger, by pravdepodobne v červenej farbe oblečenia dvojníkov a vzbure proti systému, videl marxistický traktát a týmto mu film odporúčam, aj keď by išlo o nadinterpretáciu. Prípadne zamyslenie sa nad úvahou, či každý, ak dostane príležitosť, môže toho v živote dokázať rovnako veľa, ako tí narodení do lepších spoločenských pomerov.
Rovnako podnetný, ako podobné symptomatické významy, sa ukazuje My v otázke nahliadania do podstaty ľudskej prirodzenosti, našim dvom stránkam osobnosti, kedy na verejnosti, ale aj v rodine, používame povinné masky. Na všetky podobné myšlienky Peele poukazuje mnohými motívmi a dialógmi. My má tú vzácnu silu, že každá skupina divákov bude vidieť v kine „iný film“ a môže si ho interpretovať ľubovoľne po svojom a v podstate bude mať vždy pravdu.
Us (USA / Japonsko, 2019, 116 min.)
Réžia: Jordan Peele. Scenár: Jordan Peele. Hrajú: Lupita Nyong'o, Winston Duke, Elisabeth Moss, Tim Heidecker, Shahadi Wright Joseph, Evan Alex, Madison Curry ...
Text bol publikovaný v magazíne filmpress.sk
