|
UZLY A POMARANČE |
UZLY A POMARANČE |
S blížiacim sa koncom školského roka majú kiná pre tínedžerov pripravený celý balík filmov. Jedným z nich sú aj Uzly a pomaranče. Česko-nemecko-slovenská snímka má byť ľahkou edukatívnou jednohubkou s potenciálom prebudiť v mladých ľuďoch cit a dať im jednoduchý návod na riešenie problémov s rodičmi, kamarátmi i prvými láskami. Uzly a pomaranče sú však jednoduché až príliš a aj násťročnému sa len s ťažkosťou vryjú do pamäti či zanechajú tam hlbšiu stopu.
Pre viacero nedotiahnutých myšlienok a samoúčelných príbehových motívov film totiž uviazol na plytčine a podcenil aj mladého diváka. Práve skupine, ktorú je nevyhnutné formovať aj po stránke vkusu, servíruje divadelný a televízny režisér Ivan Pokorný len prázdny a povrchný romantický film. O scenár sa postarala Iva Procházková, autorka rovnomennej knižnej predlohy ocenenej viacerými literárnymi cenami a preloženej do piatich jazykov.
Kým kniha dosiahla významný status, film nemá veľkú šancu zabodovať. Manželská dvojica Ivan Pokorný a Iva Procházková asi až príliš túžili nakrútiť ľahko čitateľný film. Podcenili tak mladého diváka a naservírovali mu snímku akoby nakrútenú stredoškolákmi. Rozbitý scenár s množstvom zbytočných dejových liniek sa preto snúbi s rovnako neohrabanou réžiou a robí dojem elévskej práce. Body navyše filmu určite nepridáva ani televízna forma, ktorá už pri prvých záberoch zapne v kritickom divákovi kontrolku.
A tá je na správnom mieste. Po celý čas sa nezbavíte dojmu, že ide o celkom zbytočnú kinoverziu. Filmu by oveľa viac pristala televízna obrazovka a ideálne popoludňajší čas vysielania. Ani to by však neospravedlnilo chyby, ktorými sa film len tak hemží. Po celý čas sledovania budete len čakať na nejaký zmysluplný zlom vo vývoji udalostí. Nič také, čo by zachránilo povrchne nadhodené myšlienky v príbehu mladého chlapca, však neprichádza.
|
|
Dostaví sa len pocit premárnenej šance vykresať z celkom ambiciózne načrtnutých scenáristických plánov duchaplnú výpoveď. Tie sa točia okolo dospievania Dareka, žijúceho na česko-poľsko-nemeckých hraniciach Lužických hôr. Prechádza ťažkým obdobím, nedávno mu zomrela mama, otec utápa žiaľ v alkohole, neustále musí bojovať so svojím školským rivalom a jeho sestra postihnutá Downovým syndrómom čelí posmeškom. Jeho zachmúrené dni rozjasní prvá láska a otcov podnikateľský plán chovať kone.
Darek podľahne čaru usmievavej Hanky a kráse koní a všetko by sa mohlo odrazu zdať ľahšie. Scenár mu však pod nohy neustále hádže polená a každý deň je preňho i tak neustály boj. Patálie sú však vykresľované veľmi plytko a spĺňajú len chabý účel. Objavovanie sa zosnulej matky v snoch a predstavách, ktoré slúži ako barlička pre namotivovanie mladého hrdinu, pôsobí ako absolútne klišé podobne ako scény s jeho láskou Hankou.
|
|
Herecké výkony mladých hercov sú takisto dosť kostrbaté, s výnimkou speváčky Ewy Farny, prekvapivo podávajúcej celkom slušný výkon. Obsadenie Stanislava Majera do úlohy Darkovho zlomeného otca je jednou z mála lepších stránok filmu trpiaceho kvantom nedostatkov.
Nádej, že Uzly a pomaranče budú mať predsa len zmysel, sa blysne s varovným odkazom na kruté transporty zvierat. Napokon aj taká významná myšlienka vyšumí do prázdna pri finálnom rozuzlení chabého deja plného neoriginálnych a bezduchých liniek.
Orangentage (Česko / Slovensko / Nemecko, 2019, 90 min.)
Réžia: Ivan Pokorný. Scenár: Iva Procházková. Hrajú: Stanislav Majer, Steffen Groth, Ewa Farna, Leoš Noha, Eva Sakalová, Tomáš Dalecký, Hana Bartoňová, Anton Petzold, Jakub Čech ...
