DEň PO TOM

Keď si rozoštvete prírodu globálnym otepľovaním, môže dôjsť k rôznym klimatickým úkazom. V Dilí sneží ostošesť, v Tokiu padajú namiesto dažďových kvapiek krúpy veľkosti tenisových loptičiek a na tvrdohlavú Ameriku sa zosypú najťažšie pohromy. Twister v L.A. je iba začiatok (hoci zdevastuje takmer celé mesto), ústredným motívom tohto príbehu bude sakramentská zima vysvetlená skutočnými vedeckými poznatkami, vďaka ktorým pochopíte, prečo nebude vo vašom kine iba príjemných klimatizovaných 21°C, ale sľubovaných stodvadsať pod nulou.

Najprv ukáže pár bóji pri Grónsku ochladenie o 13°C, ale potom nasleduje séria oveľa horších úkazov - obrovské vlny metajúce všetko čo im stojí v ceste (jedine Socha slobody ostane len tak-tak stáť) a následné zamrznutie celej masy a príchod novej doby ľadovej... Ste pripravení? Tak si zoberte do kina pár kožuchov, namiesto studenej coly horúci čaj a hor sa na rýdzi letný blockbuster!

Na Deň po tom čakajú nielen všetci milovníci nemeckého režiséra sci-fi spektáklov, ale najmä všetci vyznávači klasických megafilmov, ktoré sa na nič nehrajú a cca dve hodiny chcú priniesť iba deštrukciu za ťažké milióny a jednoduchú divácku zábavu. Po dlhých rokoch sa objavil práve Deň po tom, ktorý na rozdiel od iných májových hitov nekladie dôraz na rozprávanie epického príbehu v antike (ako Gladiátor či Trója), nezapadá do série obľúbených komiksových filmov (X-Men, Spider-man etc., vyberte si sami) a nesnaží nás ani presvedčiť, že tu treba vybudovať sci-fi kult hodný vyznania všetkých sci-fi fanúšikov (aka rok 2003 - rok Matrixu, pche). Už prvé trailery naznačovali, že sa vracia starý dobrý Emmerich a aj starý dobrý blockbuster... Aký teda je? A napĺňa skôr predpoklady v tradícii kultového ID-4 alebo menej podarenej Godzilly?

Z predchádzajúcich odstavcov jasne plynie skutočnosť, že príbeh opäť dostal na frak. V tomto prípade sa však po epickej stránke rozprávania určitého deja odohrá ešte menej ako obvykle. Emmerich si jednoducho zaumienil spustiť pár bláznivých meteorologických úkazov a jedine tie dodržiavajú predpísanú chronologickú líniu. Nevľúdnemu počasiu je v podstate podriadený aj výber postáv a ich striedavé ukazovanie činnosti na plátne. Napríklad Ian Holm si v Škótsku veľmi na svojej stanici neužije, čaká ho pár záberov a odoslanie esenciálnych informácií druhému hrdinovi. Tým je Dennis Quiad, ktorý katastrofu predpovedal, hoci v širšom časovom rozpätí a ako jediný dokáže približne určiť, čo bude nasledovať ďalej. A po tom, ako nám to všetko vedecky a celkom logicky vysvetlí (čo na tomto filme skutočne treba oceniť, že sa dozviete pár zaujímavých informácií resp. budete poučení aj o tom, prečo sa vlastne následkom globálneho otepľovania má vlastne ochladiť o ťažkých 150°C...), nastúpi akýsi príbeh o Quaidovi ako profesorovi Hallovi, ktorý ide zachraňovať krachnutú rodinu a najmä svojho syna na výlete v New Yorku. Priznám sa, že práve skĺbenie katastrofy a tejto záchrany mi bolo spočiatku nejasné, rovnako ako vedecké zázemie celého filmového príbehu.

Preto som bol napokon príjemne prekvapený, keď všetky katastrofy i záchranná akcia do seba zapadli, ba čo viac, že nie sú až také vymyslené. Toto všetko sa skutočne môže raz stať, len Emmerich sa rozhodol použiť magické kúzlo akcelerácie a vo filme sled katastrofálnych udalostí niekoľkonásobne zrýchlil. Film je tak na jednej strane zaujímavým svedectvom o tom, čo nás možno čaká a na druhej strane sci-fi, lebo takto rýchlo udalosti nastať nemôžu.

S prekvapením tak zisťujem, že filmová náplň nie je zlá, na druhej strane mi v nej chýba viacero vecí, ktoré sťahujú film ku konečnému hodnoteniu bližšiemu skôr Godzille ako obrane proti Emzákov zo 4. júla 1996.

Po prvé, herecké obsadenie. Je určité slabšie ako v Dni nezávislosti, na druhej strane je lepšie ako v Godzille, hoci Emmerich očividne postupoval podľa podobného kľúča obsadzovania menej známych (a skôr lacnejších hercov). Ian Holm je v podstate akceptovateľný, mladá garda na čele s Jake Gyllenhallom je však príjemnejšia na oko už menej (česť Emmy Rossum v úlohe Laury) a najlepšie dopadol Dennis Quiad zažívajúci v posledných rokoch pozitívny zvrat v kariére. Na tomto mieste sa treba skutočne poďakovať Emmerichovi, že Quaida znovu vytiahol na filmový povrch, pretože úloha mu sadne veľmi presne a vice versa, Quiad sa jej nebál vhodne zhostiť.

Po druhé, Emmerichova réžia je síce štandardná a opäť sa nestráni ukázať nám mnoho záberov na duniacu oblohu - akurát tentokrát vymenil lietajúce taniere za búrkové mračná. Rovnako má v rukáve skryté viaceré esá v prípade záberov katastrofy... Ale zároveň odvádza iba štandardné remeslo a dočkáme sa iba minima efektívnych inovácií...

Po tretie, trikov nie je až tak veľa, ako sme pred projekciou čakali. Resp. narážame na klasický súčasný problém, že v traileri bolo ukázané z nich až príliš veľa. Už rozpočet 130 miliónov a dĺžka necelých dvoch hodín odkazovala na menšiu kvantitu, ale v tomto prípade je to škoda. Osobne by som opätovne privítal dĺžku takmer 140-150 minút ako v prípade ID-4 či Godzilly a väčšieho množstva akcie a efektov. Takto sa totiž na povrch dostáva dráma a rôzne odsypané dialógy, ktoré nie sú až také zaujímavé (vrátane Rolandovho pokusu o romancu vo verejnej knižnici s tlejúcim krbom v pozadí a nesmelým chlapcom & krásnym dievčaťom v popredí).

Najväčším rozdielom v porovnaní s Godzillou či Dňom nezávislosti je však fakt, že Emmerich si po Patriotovi opäť zobral na mušku pomerne vážnu tému. Netvrdím, že tento nemecký majster nedokáže točiť vážne eposy, ale skôr mu sadne popcornová zábava s megarozpočtom a zábavnými protagonistami. Tú nám kedysi dodal Deň nezávislosti, ale od neho už ubehlo osem rokov a ani Deň po tom neprekročí tieň ID-4. Je to škoda, na druhej strane však máte pred sebou katastrofický sci-fi blockbuster sezóny, ktorý sa na nič nehrá a napriek svojim chybám vás dokáže trochu zabaviť a (čo je nezvyčajné), dokonca aj trochu poučiť o tom, čo možno o pár desaťročí alebo storočí nastane.

Napokon si uvedomujem, že to nie je tak málo, hoci Emmerich mohol dodať viac. V každom prípade spĺňa film svoj účel celkom dobre a čo je najdôležitejšie, tie fantastické špeciálne efekty, o ktorých sa hovorilo už tri mesiace pred premiérou, sú skutočne miestami dychberúce, ako sľubovali prví nadšenci...

The Day After Tomorrow (USA, 2004, 125 min.)
Réžia: Roland Emmerich. Scenár: Roland Emmerich, Jeffrey Nachmanoff. Kamera: Ueli Steiger. Hudba: Harald Kloser. Hrajú: Dennis Quaid, Jake Gyllenhaal, Ian Holm, Emmy Rossumová, Sela Wardová