KULT: PULP FICTION

Príbeh sa začína v aute dvoch gangsterov - Julesa Winnfielda (Samuel L. Jackson) a Vincenta Vegu (John Travolta). Rozprávajú sa o Vinceovom pobyte v Amsterdame (1) a chystajú sa na kšeft, ktorý musia vybaviť. Prídu do bytu malých zlodejíčkov, ktorí okradli ich šéfa, Marcellusa Wallacea. Jedného nechajú nažive, dvoch zastrelia. Zrazu sa z kúpeľne vyrúti štvrtý a vyprázdni celý zásobník smerom na Vincea a Julesa, ale nikoho z nich netrafí. Keď ho zastrelia, vezmú kufrík a preživšieho zlodejíčka, ktorého Vinc nechtiac zastrelí v aute. To je celé od krvi, musia sa schovať a jediné miesto kde sa to dá je dom Julesovho známeho Jimmyho (Quentin Tarantino). Ten z ich návštevy nie je nadšený a aby sa vyhli stretnutiu s jeho ženou, musia situáciu vyriešiť čo najskôr, zavolajú šéfovi a ten im pošle pána Wolfa (Harvey Kietel), ktorý rieši problémy. S jeho pomocou sa po hodine ocitnú umytí ale bez auta na ceste za šéfom. Zastavia sa na raňajky v bistre, ktoré je práve prepadnuté mileneckým párom lupičov. Jules, ktorý považuje za zázrak, že prežil ranný útok štvrtého zlodejíčka, a chce sa zmeniť, dá lupičom všetky svoje peniaze a príučku o tom, že kradnúť je zlé. Keď sa konečne dostanú k šéfovi, stretnú sa tam s boxerom Butchom (Bruce Willis), ktorému Marcellus zaplatí za prehru v najbližšom zápase. Večer toho istého dňa berie Vinc ženu odcestovaného Marcellusa, Miu (Uma Thurman) na večeru. Tam sa rozprávajú, vyhrajú súťaž v twiste, ale keď sa vrátia, Mia sa predávkuje heroínom a Vinc ju zachráni adrenalínovou injekciou do srdca. Dohodnú sa, že sa to nik viac nedozvie a rozídu sa. O pár dní Butch Coolidge, boxer, ktorý neprehral zápas, v ktorom mal Marcellusom zaplatené za prehru, uteká a chce so svojou francúzskou priateľkou Fabienne utiecť z krajiny. Tá však pri balení vecí v dome zabudla Butchove zlaté hodinky, ktoré sa v ich rodine dedili po generácie a mal k nim hlboký citový vzťah. Butch sa preto vracia domov, kde ho už čaká Macellusov zabijak - Vincent. Butch ho zastihne nepripraveného a stane sa zo scenáristického hľadiska mimoriadne zaujímavá vec - doterajší hlavný hrdina je zabitý svojou vlastnou zbraňou (2) a funkciu nositeľa deja po ňom preberá iná postava, nový hlavný hrdina. Butch si vezme hodinky a ide preč. Cestou náhodou stretne samotného Marcellusa, s ktorým sa začnú mlátiť, až skončia v obchode patriacom podivnému človeku. Ten ich so zbraňou v ruke zviaže v podzemí svojej predajne (ktoré pripomína skôr výjav z fantázie nejakého sado-masochistu) a zavolá svojho brata Zeda, aby spoločne pripravili svojím obetiam veľmi nepríjemné chvíle. Butchovi sa podarí vyslobodiť a pomôže aj Marcellusovi, ktorý je mu za to vďačný a považuje ich účty za vyrovnané. Butch berie Zedov chopper a odchádza s Fabienne z mesta a príbeh končí.

Práve posledná časť s Butchom, Marcellusom a dvoma homosexuálnymi tyranmi je jedným z vrcholov intertextuality tohto filmu. Záporné postavy sú tu dvaja bratia z amerického juhu s veľmi podivnými záľubami, ktorí pripomínajú postavy kanibalov z klasického Texaského masakru motorovou pílou (The Texas chainsaw massacre; r. Tobe Hooper, USA, 1974); scéna  v ktorej si Butch po svojom vyslobodení v obchode vyberá stále účinnejšiu zbraň a každá z týchto zbraní predstavuje samostatný odkaz na nejaký film, či žáner (až po finálnu katanu, typickú zbraň Tarantinových milovaných samurajských filmov); a hlavne: celá sekvencia v pivnici obchodu je veľkou poctou talianskym giallo hororom zo sedemdesiatych rokov.

Najdôležitejšia na tomto filme je však štruktúra jeho narácie. Tarantino svoj príbeh nepredkladá v chronologickom poradí, teda tak ako som ho pomerne podrobne prepísal vyššie, ale časovú postupnosť poprehadzoval. V Pulp Fiction časové sú postupnosti pomiešané veľmi premyslene tak, aby divák mal falošný pocit, že videl happy end.

Vo filme vidíme najprv začiatok lúpeže v bistre, potom Julesa a Vinca ako vybavujú kšeft so zlodejíčkami, ich stretnutie s Butchom u Marcellusa. Potom nasleduje Vincova večera s Miou, jej predávkovanie a záchrana. Ďalšou kapitolou je celý Butchov príbeh, vrátane flashbacku do jeho detstva a Vincova smrť. V poslednej kapitole sa vraciame k raňajšiemu kšeftu Julesa a Vinca, nešťastné zabitie posledného zlodejíčka, stretnutie s Wolfom, vyčistenie auta, ich raňajky v bistre, jeho prepadnutie a Julesovo poučenie lupičského páru. Film končí zdanlivo optimisticky - Julesovým a Vincovým odchodom z bistra, "v ústrety ďalším dobrodružstvám a ružovým zajtrajškom". Ako vidno, vyznenie filmu je úplne iné ako vyznenie príbehu prepísaného v reálnej časovej následnosti, divák si pri optimisticky ladenom závere ani neuvedomil, že pár desiatok minút pred tým videl smrť svojho (anti)hrdinu. Tarantino svoje príbehy poprehadzoval veľmi premyslene tak, aby neprezrádzal nič dopredu.

Šikovne vymyslel aj okamžité vtiahnutie diváka do deja, úvodný dialóg Pumpkina a Honey Bunny sa končí v najnapínavejšom momente, vo chvíli keď vytasia zbrane a zakričia "Toto je prepad!" sa začína iný časový úsek iných hrdinov (3). Tým hneď na začiatku filmu dáva režisér najavo, že lúpež na ktorú sa jej aktéri pripravovali takým siahodlhým dialógom, bude pokračovať a diváci sa na ňu môžu tešiť. Divákom neprekáža že si na ňu budú musieť počkať až do záveru filmu, pretože to nevedia, sú však už od začiatku filmom zaujatí, lebo sú zvedaví ako to dopadne. Tarantino komponuje svoju skladačku zvoľna, jeho poviedky sú viac-menej samostatné príbehy, ktoré sa síce odohrávajú v tom istom svete, majú však každá svojich vlastných hrdinov (pokiaľ v prvej poviedke bol hlavným hrdinom Vincent Vega, v druhej je to Butch Coolidge a v tretej (a rámcovaní) predovšetkým Jules Winnfield). Každý z týchto príbehov by fungoval aj sám osebe, spolu však dávajú úplne iný, komplexný mozaikovitý obraz o bežnom živote mafiána, ktorý je chronologicky poprehadzovaný tak, aby čo možno najviac zaujal.

Tarantino nepoukazuje na "minulosť" a "prítomnosť", predkladá rôzne časti svojho príbehu v poradí, ktoré sám uznal za vhodné, stále však ide len záznam udalostí, ktoré sa odohrali v určitom časovom úseku, ale ani o jednej z jeho poviedok sa nedá povedať, že sa odohráva "teraz", kategória prítomnosti je pre Tarantina nezaujímavá.

Aj do našich kín sa už konečne dostal druhý diel Kill Billa. V ňom Q.T. znova použil svoje techniky rozbitia chronológie a použil ich znova veľmi šikovne a premyslene. Môžeme len dúfať, že aj budúce Tarantinove projekty si udržia kvalitu jeho doterajších filmov.

Poznámky

1 Celý ich dialóg, resp. Travoltove repliky o jemných odlišnostiach medzi Európou a Amerikou sú vlastne vetami samotného režiséra, výpoveďou o jeho osobnej skúsenosti - Pulp Fiction sa totiž rozhodol napísať mimo hollywoodskeho ruchu, preto tento Oscarom ocenený scenár vznikal počas Tarantinovho pobytu v Amsterdame.
2 Mimochodom táto zbraň je Česká poloautomatická M61. Tarantino má k Čechám zvláštny vzťah, okrem najsilnejšej obce fanúšikov mimo územia USA tu má aj svoje korene - jeho matka je sčasti Češka.
3 Podobnú fintu použil aj Brazílsky režisér Fernando Meirelles vo svojom Meste Bohov (2002)

Zdroj:
Doc. Gindl-Tatárová, Zuzana, ArtD. (2000): Umelecké filmové dielo a komercia z hľadiska praktickej dramaturgie.

(Článok je výňatkom z textu o nechronologických naratívnych štruktúrach. Redakčne krátené a upravené.)