PRÍBEH ŽRALOKA

To malá zelená rybka s veľkou hubou a menom Oskar má iné problémy. Život v umývačke veľrýb mu príliš nevonia, zamilovanú kolegynku Angie berie ako dobrú kamarátku, ale prípadne city mu rýchlo zastiera túžba stať sa niekým. Namiesto driny pod útesom a živote na obyčajnom sídlisku by chcel zamieriť na kraj mesta, kde sa týčia veľké vily a poriadne baráky ako kontrast k pracujúcej triede tam dole.

Museli sa jednoducho stretnúť. Pretože bez nich by nebol tento film pravým orechovým a sledovali by sme dva odlišné príbehy, ktoré je potrebné spojiť preto, aby si divák užil kopu zábavy a v podmorskom svete sa konečne začali diať veľké veci, napríklad aby rybie veľkomesto pravidelne nepodliehalo útokom žralokov a triaslo sa o ďalšiu existenciu. Kolá osudu sa začnú krútiť v momente, keď Oskar zrazu stojí nad mŕtvolou žraloka a neodolá tomu klasickému pokušeniu stať sa niekým, o kom v skutočnosti doteraz ani nesníval.

Či začínate v zelenej bažine alebo pod hladinou oceánu, vždy máte pri chlapíkoch z DreamWorksu ten správny hrejivý pocit objavovania nového sveta s nemalou dávkou satiry. Začiatok loga DreamWorksu sa nesie v prekvapivo suchom duchu, ale nie dlho, pretože na jeho konci nás čaká prvý zaujímavý frk, ktorý nasleduje skvelé stvárnenie "žraločej hymny". Už táto dvojica vtipov nám ukazuje jasný smer, ktorým sa chce Príbeh žraloka uberať. Na prvý pohľad detský film s peknou animáciou a nie príliš zložitým príbehom, na druhej strane poriadna (ak nie väčšia) zábava pre dospelých, ktorí si budú vychutnávať fantastické frky a desiatky gagov, ktoré sa neraz valia v rýchlom a zbesilom tempe.

Na margo sveta pod vodou sa dá povedať len toľko, že úvodná štvrťhodinka doslova berie dych a spracovanie s množstvom vtipných kreácií výborne otestuje vaše filmové či svetové znalosti. Ak pôjdete do kina s deťmi, nečudujte sa, že zatiaľ čo oni sa budú milo usmievať nad rôznymi bláznivými rybičkami a peknou grafikou, vy sa budete môcť ísť popukať od smiechu nad fantáziou tvorcov a ich snahou parodovať úplne všetko z reálneho (amerického) života. Introdukcia nového sveta je zvládnutá výborne, ale tá väčšinou nepredstavuje väčší problém podobných filmov (spomeňte si na Príšerky, s.r.o.). Oveľa dôležitejšie je, čo nasleduje potom. A podobne ako vo väčšine prípadov, tak aj tu nás po predstavení sveta čaká odklon k samotnému príbehu a ten krásny, nový svet nám väčšinou preteká cez prsty a jeho finesy si vychutnávame v čoraz menšej miere. Na tom by prirodzene nič nebolo, ale otázne je, či je príbeh dostatočne zaujímavý ako samotný originálny svet s veľkým množstvom pôvabu, v ktorom sa odohráva...

Žiaľ, Príbeh žraloka poriadny príbeh nemá. Potenciál na rozvíjanie dvojice pôvodných tém (mafiánska etuda a snová honba za úspechom ničím nezaujímavej rybky) bol jednak rozbitý množstvom verbálnych vtipov, ktoré naťahujú stopáž na akceptovateľných 90 minút a jednak pre istotu nedostal priestor, aby príliš nekomplikoval dianie na plátne a nezdržiaval cestu k ďalším frkom. Čo na tom, že Príbeh žraloka má na začiatku peknú introdukčnú pasáž, keď sa ďalej zmôže iba na jednoduché vtipy, z ktorých cca 40% patrí skôr do večerného sitcomu ako na veľké plátno? Žraločí mafiáni dostanú príliš rýchlo na frak resp. sa zdekujú z plátna na tak dlhé obdobie, že miestami zabudnete na to, že vo filme hovorí aj Robert de Niro. Drvivá časť filmu sa totiž venuje krpatému Oskarovi, ktorý sa vydá najskôr na cestu falošného úspechu a potom na cestu rozumu a hlasu srdca. Žiadne prekvapenie v deji nečakajte a ani tieto spomenuté myšlienky nemožno považovať za akýsi spojler, pretože tento film má taký obyčajný a prevarený dej, že si naň po východe z kinosály takmer nespomeniete. Nenájdete v ňom nič nové - jednoducho slúži ako nahlodaná kostra, na ktorú sa vešajú zaujímavé vtipy skôr pre staršie publikum. 

Ale v tomto momente si vravím: stop! Dokedy budeme tolerovať prevarené nápady, t.j. prázdny obsah, ktorý sa autori snažia prekryť dobrým spracovaním, teda formou? Koľkokrát dokážeme stráviť taký istý príbeh, ktorý neprinesie po stránke obsahu vlastne nič nové? Päťkrát, desaťkrát?

Spolu so slabým príbehom možno odsúdiť základ scenára a aj réžiu, ktorá už nemá veľmi čo zachraňovať, ale snaží sa aspoň všetko vsadiť na vtip a iróniu. Pravdu povediac, tento spôsob ako-tak funguje - chatrný príbeh si uvedomí väčšina z vás až na konci filmu a dovtedy sa budete výborne baviť, ale... koľkokrát sa takto skutočne pobavíte?