SAW: HRA O PREŽITIE

Predstavte si, že sa prebudíte v neznámej miestnosti (pre znalcov dnes už kultového sci-fi thrilleru Kocka dôverne známa skutočnosť). Nič si nepamätáte, nič nevidíte, pretože je všade tma. Cvak, rozsvietia sa svetlá. Ležíte na špinavej podlahe v starej vyslúžilej umyvárni. Oproti vám stojí chlap, ktorý tiež nevyzerá najlepšie, a medzi vami leží mŕtvola v kaluži krvi. Chcete sa dostať k nej, ale nejde to. Ste za členky pripútaný k potrubiu pri stene (áno, pílka je po ruke, no nie je určená na prerezania reťaze, ale... ). Ešte to neviete, ale čaká Vás najhoršia noc vo vašom živote. Najhoršia, alebo posledná - a najskôr oboje naraz. Dostali ste sa totiž do rúk vraha, ktorý terorizuje vaše mesto, vraha, ktorého volajú Jigsaw, vraha, ktorý sa stal známy bizarnými spôsobmi likvidácie svojich obetí...  

Musím vám to už povedať. Jigsaw si vybral aj mňa a momentálne sleduje každé slovo, čo napíšem. Za každú drobnú kritiku ma na diaľku odmeňuje zvukom chrúmajúcich pukancov a sŕkajúcej koly. Je to strašné, ale rozhodol som sa to vydržať. Možno práve teraz nesleduje, takže na rovinu treba povedať, že nie všetko vo filme tohto typu - čiže akejsi hry s divákovou predstavivosťou a schopnosťou uvažovania spolu s postavami - je bezchybné a logicky čisté (Aaaau! Pukanceeee). Rovnako nemôžete, aj keď máte určite právo, čakať odpovede na všetky otázky (Jaaaaaaauu). No a tie herecké výkony... (Jau, jau...). Ok, ok už končím... 

To že sa budete báť, hľadať stopy a odhaľovať detaily spolu s postavami, tvorí komplexný filmový zážitok, ktorý si z návštevy kina odnesiete spolu s množstvom vynárajúcich sa otázok a možno jemne narušenou nervovou sústavou. Úlohu vytvoriť "za málo peňazí veľa muziky", zvládol začínajúci režisér James Wan skoro dokonale. Dôraz kládol najmä na kamerové kompozície, jazdy, trikové zmeny rýchlosti obrazu, čím docielil celkom osobitý, aj keď nie úplne jedinečný filmový tvar. Škoda len, že tak skvelé témy a netradičné nápady nenachádzajú realizáciu v našich končinách. Alebo už ani jednohubka tohto typu by nepomohla nášmu filmu? 

Predpokladám, že v pravdepodobne hutnej diskusii pod článkom, sa budú neskonale rozoberať hodnoty, kvality a určite aj zmysel celého filmu. Rozhodne nechcem Saw vyzdvihovať do nebeských výšin a robiť nezmyselné porovnania s psychologicky prepracovaným Se7en Davida Finchera  (moje hodnotenie sa po niekoľkých zhliadnutiach upravilo na prezentovanú hodnotu). Pre mňa ide o jednoznačne slušne nápaditú, divácky atraktívnu hru v ktorej sériový filmový vrah, asi prvý krát v dejinách filmu vlastne nikoho nezabije. Myslím, že označenie hra, je pre tento film úplne presné. Od prvého záberu, až po posledný nevie divák viac, ako postavy príbehu. Dochádza tu tak k absolútnemu stotožneniu a ešte väčšej angažovanosti v odhaľovaní detailov dejového rébusu plného časových skokov a flashbackov. Saw pracuje s tým, čo majú ľudia hneď po "chlebe" najradšej a v tom je jeho najväčšia devíza. Dramaturgia scenára nepoľavuje, čo docieľuje prehliadanie logických chýb a nedostatkov. Pointa príbehu rovnako, ako záverečné vyvrcholenie rozširuje množstvo námietok a nezodpovedaných otázok. Bolo by to možné? Veď to je nezmysel? Takto nás oklamať, veď na to sa nedalo prísť... aj toto všetko je súčasťou hry režiséra Jamesa Wana a autora scenára Leigha Whannella (vo filme si aj sám zahral jedného z dvojice uväznených - Adama). Len oni vás môžu zmraziť známym - Game Over!

Saw (USA, 2004, 100 min.)
Réžia: James Wan. Scenár: Leigh Whannell. Kamera: David A. Armstrong. Hudba: Charlie Clouser. Hrajú: Leigh Whannell, Cary Elwes, Danny Glover, Dina Meyer, Ken Leung, Monica Potter, Makenzie Vega, Ned Bellamy, Tobin Bell