SVET TIMA BURTONA

Burton následne stvoril epizódy k seriálom „Alfred Hitchcock uvádza“ +  „Fearie Tale Theater“ a krátky film, tento krát poctu Mary Shelleyovej  - Frankenweenie so Shelley Duvallovou a Danielom Sternom. Až po ňom tu bol konečne celovečerný režijný debut a s ním pomilovania hodná historka o hľadaní bicykla, ktorý stratil ťuťmák Pee-wee. Burton tento film nakrútil vďaka tomu, že ho oslovil „otec“ námetu, herec Paul Reubens, oslnený Frankenweeniem. Iná legenda zase spomína, že film nadchol Stephena Kinga a ten ho po „známosti“ odporučil Reubensovi. Tak či onak, výsledkom bol nenáročný príbeh, avšak o to podarenejšia zábava. Niečo tomu však chýbalo. Tma.

Tej mal jeho druhý celovečerák, záhrobne rozkošný Beetlejuice, na rozdávanie. Krásny párik (Geena Davisová & Alec Baldwin) zahynie hneď na úvod a po zvyšok filmu sa objavujú ako duchovia. Do ich veľkého domu sa ale nasťahuje nepodarený manželský párik z veľkomesta a jeho temná dcérka (Winona Ryderová). Mŕtvi to ale nemienia len tak nechať a prenajmú si služby tzv. bioexorcistu, vyháňača živých. Toho si s neuveriteľným „prehrávaním“ strihol Michael Keaton. Pod obludnou maskou by ste ho ale spoznali len ťažko. Len druhý celovečerák a už Oscar (za make-up).

Prvé razy to však všetko môže byť vecou náhody, šťastia a ojedinelého záchvatu geniality. Až čas ukáže, či na to skutočne máte. Burton na to mal. Už Batman, jeho tretí film a zároveň komix zo stajne DC Comics od Boba Kanea, išiel v celosvetových tržbách cez 400 miliónov dolárov. Spielberg sa síce o tomto úspechu vyjadril skepticky („Ťažko sa mi žije v krajine, kde má úspech takýto temný film“), zábavy s ním ale bolo požehnane. Keaton tento krát v nezvyklej, ale fungujúcej akčnej úlohe bohatého schizofrenika Brucea Waynea, cez noc sa obliekajúceho do netopierieho kostýmu a potierajúceho zločin v jeho rodnom Gothame. Aj keď Burton prácu s veľkým hollywoodskym systémom nezvládal a nemal ďaleko k nervovému kolapsu (situáciu mu komplikovalo aj práve nakrúteným materiálom pomerne vydesené štúdio bratov Warnerovcov),  býva tento film dodnes hodnotený ako jeden z najvydarenejších komixov. Preto mu nikto z Warner Bros. nebránil, skôr naopak, nakrútiť sequel. Na dvoch Oscarov nominovaný Batman sa vracia bol temnejší a odviazanejší, ako už beztak svojský  originál. Keaton sa aj tento krát snažil, napokon bol ale zase prebitý Zlom (Pfeifferová, De Vito a podnikateľ Christopher Walken alias Max Schreck – čo vám to meno hovorí?). S dvorným skladateľom Dannym Elfmanom (spolupracujú už od Pee-weeho), ktorý v budúcnosti v niektorých jeho filmoch dokonca aj naspieval pesničky, použité priamo vo filmoch (Tim Burton´s The Nightmare Before Christmas, Charlie a továreň na čokoládu) Burton stvoril dôstojné voľné pokračovanie. Na trojke sa podieľal už iba ako šéf výroby a to, čo v minulých filmoch postavil, behom jedného filmu takmer zničil svojim afektovaným štýlom Schumacher (Batman navždy). To, čo zostalo, dorazil Schumacher v štvorke (Batman a Robin). Na tej sa však už Burton nepodieľal.  Netopier sa vrátil až vďaka Nolanovi, ale to už je iný príbeh. Počas nakrúcania dvojky sa Tim spoznal s herečkou Lisou Marieovou, ktorá sa v jeho ďalších filmoch stala akousi múzou, resp. talizmanom pre šťastie. To už mal za sebou rozvod s Lenou Giesekeovou.  

Medzi prvým a druhým Batmanom nakrútil svoj vysnený projekt, vianočného (a na jedného „technického“ Oscara nominovaného) Nožnicovorukého Edwarda, kde sa aj podieľal na scenári (nepristal mu snáď len satirický tón o prízemných dedinčanoch). Tým sa začala dlhá a pre všetky strany prospešná spolupráca Burton – Johnny Depp. Ten tu stelesnil čudného mladíka, žijúceho samotárskym životom v strašidelnom zámku nad xenofóbnym mestečkom. Je to však skôr akýsi frankensteinovský výtvor starého vedca (Price), zosnulého tesne predtým, ako svojmu „synovi“ stihol namiesto nožníc namontovať obyčajné  ruky. Mladík sa vďaka „Avon lady“ dostane medzi ľudí, zaľúbi sa do Winony Ryderovej a je z toho nostalgická romanca o tom, ako „vznikol sneh“. Ale ľudia sa nepoučia, majú tendenciu všetko netypické zničiť a tak sa ani Burton nevyhol kruto melancholickému záveru.

Po tom, čo sa ako herec mihol v Singles Camerona Crowea, podieľal sa  na bábkovom Tim Burton´s The Nightmare Before Christmas. Film nakrútil Henry Selick, ale výsledok je rovnako jeho, ako Burtonov. Ten totiž napísal nie len námet, ale podieľal sa i na produkcii a Selick animoval aj na základe jeho návrhov. Film sa v roku Jurského parku stratil, ale za o to väčší klenot (aj keď bizarný) je dnes pokladaný a vyhľadávaný. O čosi neskôr sa Burton a Selick stretli znova, ale ich projekt James a obrovská broskyňa už nedosiahol úspech. 

Po produkovaní filmu Cabin Boy Adama Resnicka nakrútil za skromných osemnásť miliónov čierno-bielu poctu Edovi Woodovi. Je to film mnohými pokladaný za jeho najlepší. Jednalo sa o mierne životopisný kúsok o neslávne slávnom „najhoršom režisérovi všetkých čias“ (Vesmírny plán č. 9). Edward J. Wood junior si vybojoval Oscara za masky a pre herca v podpornej úlohe (Martin Landau). Burton tu zase režíroval tvárneho Deppa. S tým ho spája obdiv k vydedencom a čudákom. Hrdinami jeho filmov málokedy bývajú „normálni ľudia“. Veď posúďte sami a poďte so mnou na krátku obhliadku za jeho tvorbou. V Batmanoch to bol schizofrenik, ktorý si liečil mindráky z detstva tak, že sa v noci prezliekal za netopiera. A to netreba spomínať ostatné postavy z týchto filmov, ako sú tučniaky, šašovia a mačky. O tom, že Edward nepatril do „nášho“ sveta snáď medzi nami nebude žiadna hádka. Ed Wood bol muž, žijúci vo vlastnom svete; svoju prácu miloval, diváci ho mali na smiech. V Marse pre zmenu nebol normálny absolútne nikto a sám film bol najkurióznejší z jeho doterajšej tvorby. Ichabod Crane z Diery mal čudné vyšetrovacie metódy a zaujímavé spomienky na svoju krásnu matku, ale má sa za to, že skutočnou postavou, na ktorej tu Burtonovi záležalo najviac, bol ústredný Bezhlavý jazdec. Ktorý, čo musíte uznať, teda skutočne veľmi normálny nie je. Astronaut Leo (kamenný Mark Wahlberg) síce je normálny, až nudne normálny, zato sa dostane do extrémne atypického prostredia. Hrdinom Rryby je muž (Ewan McGregor a v staršom podaní Albert Finney), ktorý rozprával po celý svoj život také fantazijné historky, ktoré vraj zažil na vlastnej koži, že to ľudí naokolo ku koncu už iba otravovalo... Ak sú hrdinami jeho filmov vyložení čudáci, za určitých okolností možno dokonca nebezpeční čudáci, „obyčajní“ ľudia sú tu líčení takým spôsobom, že divák by často bol radšej na mieste čudákov, aj keby vedel, že to s ním nedopadne dobre.

Ďalším spoločným znakom Burtonových filmov je vizuálna stránka. Tam, kde Woo používa spomalené zábery a Bay klipový besný strih, tak tam Burton siaha po fascinujúcich dekoráciách, ktoré v drvivej väčšine vznikajú v reály, takže žiadne CGI efekty ale poctivá ručná práca, ktorej sa môžu herci priamo fyzicky dotknúť a ktorá im umožňuje „lepšie hrať“. Batman oslnil svojou celkovou gotikou, Edward úchvatným zámkom s prekrásnou záhradou (vyzdobenou či už kríkmi, alebo ľadovými sochami), Diera mlynom, sídlo čarodejnice uprostred bažín v Rybe a jeho najnovší film, Charlie a továreň na čokoládu, je pohladením srdca „vizuálneho diváka“ od začiatku po koniec. Kulisy vo filmoch Tima Burtona žijú.

Prečudesná (aj keď rokmi sa pohlaď na tento film ako-tak vylepšil) paródia na staré sci-fi pod názvom Mars útočí! sa svojou chatrnou stavbou scenára a pochabými (ale nie lacnými!) trikmi hlásila k „úžasnej“ woodovskej tvorbe. Hviezdne obsadený kúsok (Jack Nicholson v dvoj-úlohe, Tom Jones, Danny De Vito) však doplatil jednak na to, že jeho premiéra bola odložená kvôli podobnému (akurát vážne myslenému) Dňu nezávislosti, a jednak na to, že film sa Burtonovi zrejme trochu naozaj vymkol spod kontroly.