|
PROFIL: MICHAEL BAY |
PROFIL: MICHAEL BAY |
"I make movies for teenage boys. Oh, dear, what a crime."
Kamera, ktorá práve dokončila svoju orgiu epileptických strihov zachytávajúc do posledného detailu vychoreografovanú akčnú scénu, zrazu spomalí. Jej pohyb sa stane plynulejším - niekde v oblasti pása hlavných hrdinov sa začne ladne točiť okolo nich, postupne stúpajúc, končiac na ich tvárach. "Don't ever say I wasn't there for you ..."
Who's your daddy?
Kritikou neznášaný, fanúšikmi opovrhovaný a tínedžermi milovaný režisér kasových trhákov ako The Rock či Armageddon, Michael Bay sa narodil 17. februára 1965 v Los Angeles. Vyrastal v losangelskej časti Westwood v rodine účtovníka a detskej psychologičky. Film bol do malička jeho snom - ako tínejdžer pracoval ako praktikant v ILM v oddelení vizualizácia (storyboard departement) na Raiders Of The Lost Ark (dnes je dobrým priateľom Georga Lucasa). Po skončení Crossroads High - strednej školy, bol akceptovaný na prestížnu Wesleyovu univerzitu v Connecticute, ktorú ukončil ako bakalár umenia so zameraním na film. Pravdepodobne počas štúdia sa dozvedel o svojej adopcii, čo ho primälo ako 20-ročného sa vydať hľadať svojich pokrvných rodičov. Aj keď bola jeho snaha korunovaná úspechom a našiel svojich rodičov, identita jeho otca je dodnes verejnosti neznáma. Sám Bay sa ju dozvedel od svojej pokrvnej matky, avšak v rozhovoroch ju odmieta prezradiť s odôvodnením, že by táto informácia mohla ublížiť veľa ľuďom v Hollywoode ("You can probably hurt a lot of people by saying [who it is]."). Otcovstvo Michaela Baya sa stalo v Hollywoode akousi legendou - istý čas sa šepkalo, že jeho otcom bol režisér John Frankenheimer (The Manchurian Candidate, 1962) - ten sa však v roku 1980 podrobil DNA testu, ktorý bol negatívny. Avšak rok 2001 prilial olej do ohňa potom ako časopis Movieline zverejnil rozhovor s Bayom, kde poznamenal, že DNA testy v 80.-tych rokoch neboli tak kvalitné ako dnešné, a že tomu výsledku neverí ...
Z dažďa ...
Po dokončení štúdia na Wesleyho univerzite (ročník '86) začal Michael Bay svoje graduálne štúdium na Pasadena Art Center College Of Design. Už počas štúdia začal nakrúcať hudobné klipy, ktoré sa vynímali silnou vizuálnou stránkou a estetickým cítením - práve táto záľuba a jeho nadanie pre ňu ho neskôr doviedla až k vysnívaným bránam Hollywoodu. Bayovým prvým veľkým úspechom bolo návratové video pre hudobníka Donnyho Osmonda, vďaka ktorému si ho všimla producentská firma Propaganda Films. Pod ich "vlajkou" vytvoril hudobné videá pre Tinu Turner, Aerosmith, Meat Loafa, Lionela Richieho a DiVinyls. Jeho práca na videách mu priniesla niekoľko MTV Awards a uznanie a popularitu od cieľového publika hudobnej stanice - tínedžerov.
|
|
... pod odkvap
Michael Bay však nechcel ostať iba pri videách a hneď jeho prvý pokus v reklamnej brandži - reklama pre American Red Cross - mu priniesla žiadaný Clio Award. Jeho kariéra v reklame pokračovala, keď natočil jedny z najznámejších, najobdivovanejších a najzapamätovateľnejších reklám pre firmy ako Nike, Budweiser, Levi's, Bugle Boy, Coca-Cola, Isuzu, Miller, Mercedes, ako aj niektoré z najprovokatívnejších kampaní pre Victoria's Secret. Asi najznámejšie reklamy, ktoré Bay pomohol vytvoriť sú "Got Milk?", za ktoré vyhral cenu Grand Prix Clio For Commercial Of The Year, a ktoré boli vyhlásené novinami USA Today a History Channel-om jednými z top 10-tich reklám všetkých čias. Kým dovŕšil Michael Bay 26 rokov bol ocenený všetkými oceneniami, ktoré poskytuje reklamné odvetie. Navyše už vlastnil nespočetných Strieborných a Zlatých Levov z Cannes ako aj ocenenie Outstanding Directorial Achievement For Commercials od DGA (Director's Guild of America).
Zlí chlapci
V roku 1995 Michael Bay profitoval z najnovšieho trendu Hollywoodu najímať režisérov reklám a hudobných videí pre ich silné estetické cítenie a rýchly, agresívny strih. Bay, ako najvýznamnejší predstaviteľ tejto generácie režisérov, dostal ponuku na spoluprácu s už-vtedy-známou producentskou dvojicou Don Simpson/ Jerry Bruckheimer (Days Of Thunder, Top Gun). Jeho prvý celovečerný film, Bad Boys (1995) - ľahká, nízkorozpočtová akčná komédia s Martinom Lawrencom a Willom Smithom - sa stala prekvapivým hitom leta '95. Film, ktorý stál iba 19 miliónov dolárov, a za ktorý Bay dostal iba 100 tisíc dolárov ako honorár, zarobil 65 miliónov dolárov v USA a 75 miliónov mimo a podľa vlastných slov Willa Smitha z neho urobil super hviezdu. Dnes, keď má Michael Bay k dispozícii stá milióny dolárov pre každý film len s úsmevom spomína na partizánske časy Bad Boys, keď natáčali spôsobom "čo nenatočíme za jeden deň sa do filmu nedostane", a kde nielenže bol nútený použiť vlastné Porsche ale musel dokonca zaplatiť 25 tisíc dolárov z vlastného honoráru, aby mohol znova-nakrútiť poslednú scénu filmu, ktorej prvý "take" sa nevydaril kvôli dažďu (štúdio vtedy odmietlo tú scénu znova natočiť). Bayov štýl epileptického strihu, vždy dynamickej a pohybujúcej sa kamery, ako aj dokonalé oko pre estetiku akcie sa cez noc stalo "štýlom Hollywoodu". Nebyť predčasnej smrti predrogovaním Dona Simpsona, nemal by Michael Bay žiadne starosti. Z dvojice Simpson/Bruckheimer bol totiž práve Don Simpson advokát typu filmov, aké Bay vie robiť najlepšie - bezmyšlienkovité, rýchle, explozívne popkornové kino. Avšak Jerry Bruckheimer ukázal, ako neraz predtým, že má dobrý nos na úspech a v spolupráci s Bayom pokračoval. A hneď svoj ďalší film, The Rock, zveril zase Bayovi.
Nová kométa
The Rock (1996) je dodnes považovaný za najlepší film Michaela Baya. Tam kde Bad Boys boli iba ľahkou akčnou komédiou s vynikajúcou improvizáciou dvoch komikov, sa The Rock vytasil s obstojným akčným scenárom a hneď trojicou hviezd: Nicholasom Cageom, Seanom Connerym a Edom Harrisom. 75 miliónová produkcia zožala veľmi priaznivé kritiky a zárobok 135 miliónov v USA a 200 miliónov vo zvyšku sveta hovorili jasnou rečou o obľúbenosti Bayovho štýlu. O dva roky neskôr zaútočil Bay zase na najvyššie pozície pokladní kín s katastrofickým filmom Armageddon (1998). Zase pod produkčnými krídlami Jerryho Bruckheimera a v dueli vesmírno-katastrofických filmov (v rovnakom čase vyšiel aj film Deep Impact s podobnou tématikou) sa Armageddon, aj keď roztrhaný kritikou na franforce, stal víťazom duelu a zarobil 200 miliónov v USA resp. 352 miliónov dolárov v zahraničí. Michael Bay sa tak stal jedným z najmladších režisérov, ktorých prvé tri filmy zarobili viacej ako miliardu dolárov celosvetovo. Na príbehu Armageddonu sa veľkou mierou podieľal Bay sám a film ako taký dokonale ukazuje jeho štýl natáčania, ako to zhrnul jeho profesor z Wesleyho univerzity:
"Je pravda, že Armageddon, perfektný príklad Bayovej práce, ukazuje jeho ‚neber-žiadných-zajatcov' spôsob rozprávania príbehu, kde dôveruje divákom aby si sami príbeh domysleli. (Jedno z pozitív tohto štýlu je minimum hroznej expozície ktorá prevysvetluje nevyhnutnú pseudo-vedu.) Áno, dáva divákom veľa na absorbovanie. Áno, rýchlo strihá z miesta na miesto, z postavy na postavu, z udalosti na udalosť. Ale nikdy nemätie, nikdy nie je nudný a nikdy nie je menej ako brilantný mix toho, čo filmy majú robiť: povedať dobrý príbeh, vykresliť charaktery cez aktívne udalosti, vyvolať emotívnu reakciu, a jednoducho a priamo zabaviť." (https://en.wikipedia.org/wiki/Michael_Bay)
Navyše je tento film akoby metaforou pre všetky Bayove filmy - veľa z nás si pamätá, ako ten film "žrali" keď prišiel do kín (a my sme boli v puberte), ale s odstupom času sa divíme, ako sa nám tak zlý film mohol páčiť.
|
|
Pearl Harbor
Po Armageddone sa zdalo, že Michaela Baya už nič nezastaví, Hollywood a diváci mu ležali u nôh. Jeho ďalším projektom sa stalo sfilmovanie najtraumatickejšieho momentu americkej histórie - útoku na Pearl Harbor. Film, ktorý mohol byť tak veľa a bol tak málo, mal tie najlepšie podmienky: 140 miliónový rozpočet, skúseného a vizuálne silného režiséra, nekonfliktného producenta a v neposlednom rade aj plejádu hviezd (Ben Affleck, Josh Hartnett, Kate Beckinsale, Jon Voight a Alec Baldwin). Avšak výsledok bol 3-hodinový epos, ktorý v prvej polovici unudil publikum zobrazovaním milostného trojuholníka medzi viac ako drevenými hercami a až v druhej polovici spustil akčný "špektákel", na ktorý všetci čakali. Avšak ani ten nedokázal zachrániť všeobecnú mienku o filme, ktorá bola len posilnená klebetami o údajnom protestnom odchode veteránov zo špeciálnej projekcie. Tu sa ukázala Bayova najväčšia slabina ako režiséra: práca s hercami. Tomu, čo je podľa starej definície režiséra (director = dir actor = ten, čo diriguje hercov) jeho najdôležitejšou schopnosťou, nie je v post-modernej filmárčine prisudzovaný až taký význam. 90.-te roky sa niesli v znamení vizuálu a pri rýchlych, popkornových akčných filmoch sa vizuálna stránka stala dôležitejšou ingredienciou ako výkony hercov. S Pearl Harborom sa ale Michael Bay pustil do nebezpečných vôd, pretože prvá polovica filmu priam kričí po kvalitných hereckých výkonoch, ktoré však z časti vďaka "kvalite" hercov a z časti vďaka neschopnosti režiséra chýbajú. Viacerí herci, s ktorými spolupracoval, tvrdia, že sa Bay viacej zaujíma o vizuálnu stránku filmu, akciu a scény ako o charaktery a hercov. Napriek tomu všetkému zarobil Pearl Harbor (2001) 198 miliónov doma a 250 miliónov v zahraničí a stal sa jedným z najpredávanejších DVD všetkých čias ...
Fašistickí zlí chlapci 2
Snáď ho predsa len varovné signály Pearl Harboru prekvapili alebo zneistili, ale Michael Bay sa rozhodol vrátiť späť ku svojim koreňom a natočiť dlho očakávané pokračovanie k Bad Boys. Bad Boys II (2003) mali k dispozícii štedrý rozpočet 120 miliónov dolárov ako aj väčšinu ingrediencií ktoré urobili z prvého filmu kasový trhák. Ale ako sa hovorí, "dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš" a Bad Boys II dopadli inak, než očakávaným mega-úspechom. Jerry Bruckheimer (ktorý Bad Boys II produkoval cez jeho starú firmu Don Simpson/Jerry Bruckheimer Productions) a Michael Bay vytvorili o dosť iný film, tento krát s len minimálne kvalitnejším scenárom, občasnými šplechmi pripomínajúcimi zlatú prvú časť a hlavne tonou dokonalej akcie. Čo však pridali bolo aj množstvo brutality a to sa odrazilo na tržbách - slabých 138 miliónov dolárov domácich a 134 miliónov dolárov zahraničných tržieb len tak-tak dostali štúdio do čiernych čísel. Navyše prehnaná brutalita a nemilosrdné vtipy odradili veľa divákov (nehovoriac o obvineniach zo skrytého fašizmu vo filme, o ktorých sme s Adriánom a Marekom nedávno na Kineme diskutovali), čo sa podpísalo pod zatiaľ poslednou a najsmutnejšou kapitolou Bayovej kariéry - The Island.
Opustený Ostrov
Kým Bad Boys II narazili na chladné prijatie u publika, totálne rozdupanie u kritiky a priazeň iba pár vyvolených fanúšikov prvej časti, pripravoval Michael Bay už svoj ďalší film. Prvý krát sa rozhodol opustiť ochranné krídla Jerryho Bruckheimera a v produkcii Dreamworks sa pustil do natáčania filmu The Island (2005). Ostrov mal byť zároveň aj prvým "kvalitným" filmom od Baya, s prepracovaným scenárom na tému klonovanie a vážnymi hercami Scarlett Johansson a Ewanom McGregorom. Každý kto sleduje dianie v americkej box office vie, že tomu tak nanešťastie nebolo. Scenár nakoniec nebol až taký kvalitný - scenáristi Alex Kurtzman a Roberto Orci, inak známi zo seriálu Alias, sa ako keby nevedeli rozhodnúť, kam z konopy, či z The Island urobiť vážne sci-fi alebo film o prenasledovaní, a podobne nerozhodný bol aj marketing. Reklamy najskôr stavali na kvalite príbehu a prezentovali film ako vážne sci-fi v štýle Blade Runnera, len aby pár mesiacov pred premiérou urobili 360 stupňovú otočku. Každý trailer prezradil pointu a prezentoval film iba ako typický Bayov "thrill-ride". A tak sa stalo, že fanúšikovia vážneho sci-fi, ktorých by zaujímala aspoň prvá polovica filmu (aj keď by ich už ničím neprekvapila, a ani by ich svojou kvalitou nenadchla), do kina nešli, lebo ich odradil štýl Michaela Baya, už predom prezradená pointa a bezhlavá akcia, a fanúšikovia Michaela Baya na film nešli, lebo im bol moc "vážny". 35 miliónov zarobených dolárov v USA je prekliate málo aj pre tak zlé leto, aké sme tento rok zažili, a ani 85 miliónov dolárov vo zvyšku sveta nepokryjú 130 miliónovú investíciu štúdia Dreamworks.
|
|
Transformovaný Bay?
Aké bude mať toto faux-pas dôsledky pre Michaela Baya ešte nie je jasné. Producenti sa snažia obviňovať koho môžu, len nie samých seba (najnovšie za neúspech filmu môžu herci, pretože nie sú dosť lákavý pre divákov), a tak sa asi čoskoro dožijeme aj obvinenia režiséra. Zdá sa však, že keď nič iné, tak sa Bay môže rozlúčiť so 100+ miliónovými rozpočtami pre svoje filmy (také rozpočty mali jeho posledné tri filmy). Jeho plánovaný projekt Transformers (2007), pod produkčnou taktovkou Stevena Spielberga, sa tiež zdá byť ohrozený, hlavne preto, že Dreamworks (firma Stevena Spielberga, produkujúca Transformers) zožali najväčší kus zo sklamania, ktorým bol The Island. V tomto kontexte by bola ale veľká škoda, ak by bol Michael Bay stiahnutý z tohto projektu, pretože nech je mienka o ňom aká chce, jedno je jasné: nikto nevie tak krásne natáčať techniku a mechaniku ako Bay. Navyše napríklad scéna strieľačky v dome Kubáncov z Bad Boys II s krúžiacou kamerou lietajúcou cez steny dokazuje, že Bayov vizuálny talent dozrieva a už nerobí čisto egoistické nálety (viď jeho trejdmarkový oblet) ale svoje vizuálne cítenie vnáša do filmov ako zaujímavý kinematografický element posúvajúci dej ďalej.
Aj za málo peňazí hrá muzika
Zmenšenie rozpočtov pre Bayove filmy nemusí byť nutne zlá vec. Michael Bay prednedávnom založil vlastnú produkčnú firmu Platinum Dunes, ktorej úlohou je pomôcť mladým filmárom sa dostať do Hollywoodu. Platinum Dunes tak produkujú veľa nízkorozpočtových filmov (< 10 miliónov dolárov za film) a Bay sa ako producent podieľal na hororových remakeoch ako The Texas Chainsaw Massacre (2003) a The Amityville Horror (2005). Ďalšia produkcia Platinum Dunes, remake hororu The Hitcher (2007), bude mať čoskoro premiéru v USA. Tu Bay prezentuje nevídanú kontrolu, keď dokáže udržať na uzde film za 10 miliónov dolárov, čo je dvanástina toho, čo mal k dispozícii pre Bad Boys II alebo The Island. Navyše, ak ešte niekto pochybuje o "minimalistickej" črte Michaela Baya, tomu odporúčam si pozrieť prvý trailer na The Texas Chainsaw Massacre, ktorý je celý dielom Michaela Baya - vrátane veľmi efektívnych minimalistických scén stúpania po schodoch, atď.
V každom prípade je na kariére Michaela Baya vidieť celý vzostup a pád generácie iba vizuálne založených režisérov. Hollywood zase raz smädí po novej krvi a bude zaujímavé pozorovať, aké charakteristiky režisérov budú zase "in". Po tomto katastrofálnom lete sa v Hollywoode veľa zmení, niečo k lepšiemu (nižšie produkčné výdavky?), niečo k horšiemu (aj vynikajúce filmy ako Batman Begins budú považované za neúspešné vďaka celkovo nižším tržbám) a dovolím si povedať, že najviac to trafí režisérov ako Michael Bay. Bude len a len na ňom, či bude ďalej bojovať o natáčanie filmov svojim vlastným štýlom, alebo podľahne a zmení sa. Mne osobne by bolo veľmi ľúto, ak by som sa už viac nemohol pokochať na jeho trejdmarkovom oblete ...
"Quentin Tarantino called me once. Someone had written ‚Is Michael Bay The Devil?' Quentin said, ‚Don't worry, last year they called me the Antichrist.'"
