OBCHODNÍK SO SMRŤOU

Odpoveď je prostá. Takéto východisko umožňuje divákovi vnímať film ako  fikciu. Niccol nám ponúka v istom zmysle fiktívnu biografiu. Jeho Jurij Orlov je obyčajný muž, ktorý žije v časti New Yorku s názvom Malá Odesa. Toto prostredie ho dostatočne neuspokojuje, a tak sa (úplne pochopiteľne) rozhodne vymaniť z neho. Obchod so zbraňami sa zdá ideálnou voľbou na ceste za finančným úspechom. A morálny aspekt? Ide o obchod, a kde má v obchode miesto morálka? Niccol je evidentne dostatočne zručný a schopný scenárista. Orlov je v jeho podaní tvrdý businessman, čo ovplyvňuje štruktúru príbehu, tvorenú prevažne obchodnými aktivitami hlavnej postavy, s občasnými exkurzmi do jeho osobného života. Okrem toho, režisérovi umožňuje využívať početne zastúpený vnútorný monológ Orlova, ten viac či menej trefne a satiricky komentuje svoju kariéru a čiastkové úspechy, či princípy svojho know-how.

Biografickému ladeniu filmu sú podriadené aj vedľajšie príbehové línie. Vzťah Jurija a Avy je vyriešený efektnou skratkou spočívajúcou v jedinej romantickej scéne – zoznámení, po ktorej bezprostredne nasleduje svadba. Neúspešná adeptka na post herečky necíti potrebu pátrať po pôvode manželovho majetku až do okamihu, kým sa nedostaví vyšetrovateľ Interpolu a nepredloží usvedčujúci materiál. Táto línia tak ešte zapadá do celkového kontextu príbehu bez väčších problémov. Inak je to už však v prípade ďalšej vedľajšej postavy, Jurijovho brata. 

Vitalij Orlov je zo začiatku ešte funkčnou postavou deja. Jeho kokaínový návyk, pravidelné odvykacie kúry a aférky s prostitútkami nijako nenarúšajú hlavnú líniu príbehu. Avšak v druhej časti sa jeho vinou príbeh rozpadá. Práve do neho Niccol projektoval dovtedy (úspešne) neprítomné moralizovanie. Výsledkom je scéna v závere filmu, ktorá spraví viac škody než úžitku. Keď Jurij požiada Vitalija o spoluúčasť na jednej transakcii, ktorá by mladšiemu z bratov mohla zaručiť dostatok finančných prostriedkov na uskutočnenie svojho zámeru – otvorenie vlastnej reštaurácie, dochádza k zlomu. Bohužiaľ, zbytočnému. Nedá mi nespomenúť film režiséra Spika Leeho 25. hodina, kde rovnako vystupuje otázka morálnej zodpovednosti. Kým v prípade Leeho hrdinu Montyho Brogana je zhodnotenie zodpovednosti ponechané na divákovi, Niccol volí inú cestu. Nanešťastie vo svoj neprospech. Aby som nevyzradil dôležité momenty zápletky jeho filmu, uvediem iba to, že zodpovednosť prenáša z jednotlivca na komplikovaný (podotýkam – neviditeľný) systém štátnej moci. Z Jurija tak spraví iba jednu z jeho súčiastok, ktorá z fungovania vyššieho systému profituje a je prakticky nedotknuteľná. Potenciálna mrazivá satirická výpoveď je nahradená doslovným označením vinníkov, ktoré pôsobí lacne šokujúco. Jej prispenie k vyriešeniu problému v mimofilmovej realite je však nemožné, čím stráca svoje opodstatnenie. Kiežby som sa v tomto prípade mýlil, bohužiaľ, čo sa týka filmu, záver vyznieva ako výkrik do prázdna.

Hereckému obsadeniu dominuje Nicolas Cage v titulnej úlohe, aspoň pokiaľ ide o pobyt na plátne. Hoci Cagovo herectvo sa kvalitatívne líši od filmu k filmu, Obchodník spadá v jeho prípade do tej lepšej časti. Zásluhu na tom má opäť Niccolov scenár, ktorý od neho vyžaduje minimum dramaticky vypätých scén. Kto však na seba (opäť) upozorňuje, je Jared Leto ako Vitalij Orlov. (Nielen) Vitalijovými drogovými experimentmi dá divákovi možnosť spomenúť si na postavu Harryho Goldfarba v Arronofskyho Rekviem za sen, v ktorej skutočne exceloval.  V spoločných scénach s Cagom je nielen dôstojným spoluhráčom, ale dokáže upozorniť na kvality vlastného prejavu. Bohužiaľ, práve jeho postava je zdrojom prešľapov, týkajúcich sa iných kvalít filmu, ktoré som už spomenul.