ERAGON

Nápad je totiž kľúčové slovo, a nápad Eragonovi úplne chýba. Tak ako kedysi Dračie diery skrz populárnu hru na hrdinov spoluodštartovali svet fantasy (slovo spoluodštartovali sa dá zameniť za nezahubili), tak sa Eragon sprosto priživuje. To čo sa dá (možno) odpustiť mladému chalanovi a síce, že keď si píše knižku, tak do nej vedome, či podvedome pchá zážitky z kníh a filmov, ktoré čítal a videl, sa v žiadnom prípade nedá odpustiť „profesionálnym“ filmárom. Nebudem sa venovať knihe, myslím, že má publicitu omnoho väčšiu, ako by si zaslúžila, poďme teda k filmu samotnému.

Princezná na poslednú chvíľu zachráni pred uchvatiteľom vzácnu vec a posunie ju tak trochu osudu v ústrety. Mladý muž to nájde a ich osud je spečatený. Nájdime ešte nejakého staršieho skúsené muža, ktorý pomôže, poradí a hodí nejaké to „moudro“ a tesne pred finále zomrie, aby bolo koho pomstiť. Anotácia Star-wars? Nielen. Dejová schéma je jedno vybrakované klišé, ale čo je ešte žalostnejšie, pomerne slušný rozpočet sa previedol v nezmyselný, bezduchý obraz, ktorý dal pojmu vykrádanie nový rozmer.

Film (momentálne mám na mysli formálne naplnenie slova, teda obraz, strih, skladbu scén, farby...) príbehu ničím nepomáha a aspoň priemernému fanúšikovi - naopak ubližuje. Ani sa nestihnete s nesúhlasným vzdychom oprieť o operadlo v kine a režisér Stefen Fangmeier (jeho doterajšia kariéra predstavovala prácu so špeciálnymi efektmi ) s kameramanom Hughom Johnsonom (Riddick: Kronika temna, neverím!!!!) vám odprezentujú ich verziu Sarumanovej reči k Uruk-hai, vizualizácie Helm’s Deep a niekoľkých ďalších scén. Všetko bez štipky fantázie a bez akéhokoľvek zamýšľania sa nad banalitami, ako je čas, priestor a iné fyzikálne taľafatky. Spomínať, že armáda z druhého konca krajiny príde za jeden deň, že koňom sa dostanete kamsi rovnako rýchlo (pomaly) ako na drakovi a podobne, je (takmer) strata času. 

Smutnou časťou filmu sú (ne)herecké výkony. Štyria scenáristi (!) nenapísali žiadne veľdielo, ale Edward Speleers v titulnej úlohe napriek tomu ďaleko zaostáva za výkonom Emmy Watson v prvom Potterovi, aby sme latku nekládli zbytočne vysoko. John Malkovich aka Temný pán nemá vôbec žiaden priestor a pohľad na Jeremy Ironsa je smutný, presmutný. Samozrejme, že ešte stále má dostatok charizmy, aby svoju postavu potiahol, ale tentoraz nebolo veľmi kde. Ten človek buď miluje fantasy, alebo berie každú ponuku, inak neviem...

Najmagickejším momentom filmu je drak (ILM sa opäť ukázalo). Je urobený pekne, trochu detsky roztomilo, ale to vôbec nevadí. Dokonca aj jeho psychika a úloha vo filme, je ako tak zvládnutá. Už z Dračieho srdca si pamätáme, že fajn urobený drak všetko nevytrhne a potvrdilo sa to aj teraz. Spomeniem ešte záverečný súboj dvoch drakov, ktorý je najlepšou akciou celého filmu a tým pádom som vyčerpal všetko, čo sa dá pochváliť.

Pán prsteňov a Hviezdne vojny hojne rozriedené priemernosťou a podpriemernosťou, dofarbené Fantaghíro a Hallmarkom. Taký je trapas tohto mesiaca.