PREVIEW: ZODIAC |
PREVIEW: ZODIAC |
Sériový vrah, ktorý si dal astrologické meno Zodiac, terorizoval severnú Kaliforniu na konci 60. rokov minulého storočia. Jeho krvavé vyčíňanie sa stalo verejnou záležitosťou potom, čo nadviazal kontakt s médiami a políciou prostredníctvom zašifrovaných listov so sarkastickým nádychom. Zodiac sa v správach polícii priznal k 37 vraždám, ale vyšetrovatelia s jeho menom spájajú „iba“ 7 obetí, z ktorých 5 útok neprežilo. I keď v prípade figurovalo viac ako 2500 podozrivých, Zodiacova identita ostáva nezistená dodnes. San franciská polícia odložila tučné spisy do poličky s názvom „nevyriešené“ až v roku 2004, ale už na začiatku tohto roka bolo vyšetrovanie opäť otvorené. Zhodou okolností sa na jar 2007 na veľké plátno dostal i nový, dlho očakávaný film Davida Finchera, ktorý sa zameriava práve na udalosti a pátranie súvisiace s najznámejším kalifornským vrahom.
Film zachytáva skutočné udalosti spojené s policajným vyšetrovaním a mediálnou hystériou okolo vraha, ktorý nebol nikdy chytený. Zodiac kontaktuje noviny San Francico Chronicle a prizná sa k vražde dvoch mladých ľudí. Horúcej témy sa ujme úderný reportér Paul Avery (Robert Downey Jr.) spolu s mladým karikaturistom Robertom Graysmithom (Jake Gyllenhaal), ktorý je postupne viac a viac opantaný túžbou odhaliť Zodiaca. Otvorená medializácia a stúpajúci počet obetí je tŕňom v oku detektíva Dava Toschiho (Mark Ruffalo).
Scenárista James Vanderbilt zhltol Graysmithovu knihu (Zodiac) ešte počas štúdií na strednej škole, a keď sa s ním neskôr stretol osobne, prehovoril novinára k uvoľneniu práv na jej sfilmovanie. Automatickou voľbou na režisérsku stoličku bol človek, ktorý dal thrillerom o sériových vrahoch nový rozmer svojím, dnes už kultovým Sedem (1995), lenže Fincher mal v pláne režírovať kriminálku Black Dahlia a nemal čas. Neskôr pre tvorivé nezhody z projektu vycúval a prenechal taktovku Brianovi De Palmovi, a tak bol pripravený prečítať si Vanderbiltov 158 stránkový skript. Okamžite sa nadchol pre vec a to nielen kvôli výbornej predlohe, ale tiež vlastným spomienkam na detstvo: „Keď sa Zodiac začal médiám a polícii vyhrážať vyhladením školského autobusu, navštevoval som vtedy základnú školu v San Anselme (jedna z potenciálnych oblastí vrahovho pôsobenia) a ten neznámy muž, ktorého boli plné noviny a televízia, pre mňa predstavoval skutočného strašiaka.“ Spolu s producentom Bradom Fischerom zahájili vlastné niekoľko mesačné pátranie po vrahových stopách, pričom sa opierali o policajné záznamy. Navštívili a vyspovedali žijúcich svedkov, rodinných príslušníkov podozrivých, vyšetrovateľov na dôchodku i súčasných detektívov, ba dokonca najali medzinárodne uznávaného experta na súdnu lingvistiku, aby preštudoval Zodiacove listy.
Keď zozbierali všetok potrebný materiál a prispôsobili mu scenár, nastal čas poohliadnuť sa po štúdiu, ktoré by to všetko finančne zastrešilo. Najskôr sa obrátili na Sony Pictures Entertainment, ale potom ako im šéfovia kolosu naordinovali stopážový limit dve a štvrť hodiny, Fincher a Fischer oslovili hneď dve filmové fabriky – Warner Bros a Paramount Pictures. Štúdiá sa zhodli na spoločnom pokrytí výdajov bez toho, aby obmedzovali výslednú dĺžku filmu, ktorá so po finálnom strihu rozvinula do 158 minút. 60 miliónový rozpočet sa im však od marcovej premiéry v USA ešte nevrátil, celosvetovo Zodiac doposiaľ zarobil 43 miliónov dolárov. Útechou pre spoločnosti snáď ostanú aspoň kladné ohlasy kritikov a nádej, že zisky sa zvýšia pri distribúcii na DVD.
Toto však nie je prvý raz, čo sa na plátne objavuje Zodiacovo meno. Zo starších vecí je to napríklad Špinavý Harry (1971), v ktorom sa vrah s prezývkou Škorpión inšpiroval Zodiacom a uniesol školský autobus, navyše, príbeh sa odohráva v San Franciscu. Hlavnú úlohu svojrázneho inšpektora Harryho Callahana si zahral Clint Eastwood. Ako vzorový model poslúžil sériový vrah i pre zabijaka z tretieho Exorcistu (1990) a objavilo sa i niekoľko televíznych filmov, ktoré opisovali dramatické pátranie po tajomnom zločincovi.
Vo voľbe predstaviteľov ústredných postáv mal Fincher úplne jasno: „Jake Gyllenhaal bol skvelý v Donniem Darkovi, má v sebe akúsi obojstrannosť – dokáže robiť naivné hlúposti, ale zároveň skrýva akúsi premýšľavú polohu.“ Gyllenhaal sa v rámci prípravy na rolu niekoľko krát stretol s Graysmithom a dokonca od neho odkukal niektoré jeho gestá. Mark Ruffalo sa zase pustil do štúdia všetkých policajných materiálov a záznamov súvisiacich so Zodiacom a rovnako konzultoval svoju postavu s jej živou predlohou Davidom Toschim. „Ten chlapík je neuveriteľný! Pamätá si úplne presne, čo mal v ktorý deň oblečené, s kým hovoril, o čom a kde. Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť,“ spomína Ruffalo na spoluprácu so san franciským detektívom. Herci však priznávajú, že pracovať s Davidom Fincherom rozhodne nie je prechádzka ružovým sadom: „David je ten typ filmára, ktorý má úplne presnú predstavu o tom, ako by mala daná scéna vyzerať, aby nakoniec "zapasovala" do filmu ako komplexu. Niektoré zábery sme opakovali aj 70 krát a vtedy jednoducho dospejete k otázke, či ste ten pravý pre danú rolu,“ hovorí Gyllenhaal. Na tom, že Fincher je detailista bude asi kus pravdy, svedčí o tom i dôkladná príprava kulís interiérov, pri ktorej tím výtvarníkov vychádzal z policajných fotografií, rovnako ako pri 6 minútovej scéne z miesta činu na križovatke ulíc Washington a Cherry, kde Zodiac zastrelil taxikára Paula Stinea. Od roku 1969 sa okolie zmenilo, a tak sa točilo s modrým pozadím, a neskôr bola počítačom vytvorená panoráma zodpovedajúca záberom z onej noci.
Celý film bol nakrútený digitálnou kamerou Thomson Viper, prácu s ktorou si Fincher vyskúšal už pri reklamných spotoch pre Nike či Heineken, a zostrihaný v počítačovom softwari Final Cut. Zodiac sa tak stal prvým veľkým hollywoodskym projektom, bez použitia jediného metra filmu či videopásky. 44 ročný režisér si digitálnu technológiu nevie vynachváliť: „Je to úžasné. Ak používate viac kamier súčasne, môžete si scénu pozrieť z rôznych uhlov naraz a to všetko uprostred noci, vo svojej posteli, keď vás prepadne tvorivý nápad. Na notebooku jednoducho pozliepam to najlepšie z daného materiálu a môžem ísť pokojne spať. Cesta k vysnenej predstave o filme je teraz skutočne jednoduchšia, efektívnejšia a menej bolestivá pre puntičkárov ako som ja. Je to úplne nový svet filmovej postprodukcie.“
Tešme sa teda spolu s Fincherom, ktorý nám po päťročnej odmlke (Úkryt, 2002) určite opäť naservíruje kvalitný, inteligentný a príjemne mrazivý thriller. Zvláštnosťou filmu je, že sa úpenlivo drží skutočných udalostí a je teda jasné, že vrahova identita ostane skrytá. Otázka je, ako takýto vopred známy fakt vyšperkovať do uspokojivého konca. Verím, že Fincherovi sa to podarí...