PROFIL: DAVID FINCHER

Keď koncom prvej polovice 80. rokov odišiel z ILM, rozhodol sa presadiť vo svete hudobných videoklipov a reklamy. Svoj vstup do týchto končín spečatil svojou prvou reklamou „The American Cancer Society“. V roku 1986 spolu s troma ďalšími režisérmi (Sena, Gold, Dick) pokračoval v zveľaďovaní spoločnosti Propaganda Films, ktorá zamestnávala režisérov reklám a hudobných klipov (okrem iných aj Michaela Baya, Michela Chondryho, Alexa Proyasa či Gorea Verbinskeho). Režíroval reklamy pre svetoznáme značky ako Nike, Coca-Cola, Budweiser, Adidas, Heineken, Pepsi či Levi's. Podpísal sa aj pod videoklipy slávnych interpretov ako Madonna (Bad Girl; Express Yourself a Vogue – získal MTV Music Video Award), Billy Idol (Cradle of Love), Paula Abdul (Straight Up), Michael Jacskon (Who Is It?) a Aerosmith (Janie's Got a Gun).

Po výbornom zvládnutí réžie v tejto oblasti sa rozhodol, podobne ako väčšina jeho kolegov, pre vyššie méty – vstup do sveta filmu. Netajil sa tým, že by rád debutoval práve so sci-fi, na výrobe ktorom začínal. Jeho prosby boli vyslyšané a prišla ponuka na tretie pokračovanie už vtedy kultovej votreleckej série. Fincher neváhal ani sekundu a ponuku s entuziazmom prijal. S jeho prvotinou to však nedopadlo najružovejšie. Samotnému natáčaniu predbiehal ohromný chaos, čo malo za výsledok celú hŕbu rôznych verzií scenára. Keď sa tvorcovia na čele s Fincherom pustili do nakrúcania, zmätok akosi neutíchal, práve naopak, gradoval. Producenti Fincherovi nepríjemne dýchali na chrbát a obmedzovali jeho autorskú slobodu. Výsledok? Iba rozhárané vzťahy na pľaci a nepohoda, čo sa dá pripísať iba na vrub štúdia. Fincher sa nakoniec od výsledného diela dištancoval a žánru sci-fi povedal svoje „posledné zbohom“. Votrelec3  (Alien ³, 1992) nebol ale vôbec katastrofálnym filmom, samozrejme so Scottovým či Cameronovým predchodcom sa porovnávať jednoducho nemohol. James Cameron sa dokonca netajil tým, že tretí diel značne poškvrnil celú sériu. 

Po tejto skúsenosti sa nachvíľu vrátil k svojej predchádzajúcej činnosti, k reklamám a videoklipom. Za zmienku stojí cena Grammy, ktorú v roku 1995 zinkasoval za videoklip k piesni „Love Is Strong“ (Rolling Stones). Na rok 1995 však Fincher nebude do smrti spomínať len vďaka tomuto oceneniu, ale predovšetkým kvôli (doterajšiemu) vrcholu svojej kariéry, desivému kultovému detektívnemu thrilleru Sedem (Se7en, 1995). Scenár Andrewa K. Walkera o masovom vrahovi, vraždiacom na základe siedmich smrteľných hriechov bol vynikajúci a Fincher až teraz okúsil, ako chutí režírovanie bez zásahu producentov. So svojím tajomným, depresívnym (psycho)thrillerom, zloženým zo skvostného hereckého ansámblu (Morgan Freeman, Brad Pitt, Gwyneth Paltrow, Kevin Spacey) si vydláždil cestu k renomé, novým atraktívnym ponukám, ale i k pocitu vnútornej spokojnosti. O kvalitách tohto žánrovo vzorového diela, svedčia aj vysoké umiestnenia v rebríčkoch csfd.cz a imdb.com.

Po fantastickom presadení sa vo svete filmovej réžie, by bolo (ôsmym smrteľným) hriechom nezostať pri filme. Na rad prišiel ďalší thriller Hra (The Game, 1997), ktorý zobrazuje egoistického milionára Nicholasa Van Ortona (Michael Douglas), ktorý k svojim 48. narodeninám dostáva od svojho brata (Sean Penn) prazvláštny darček, poukážku na Hru spoločnosti CRS. Ani sa nespamätá a spomínaná hra si ho nájde v práci i súkromí, a ohrozuje nielen jeho postavenie či majetok, ale i samotnú existenciu. Zopakovať úspech svojho predchodcu sa mu síce nepodarilo, no podobne sa jedná o kvalitný, dejovo prepracovaný tajomný thriller s ponurou atmosférou.  
 
Fincherov druhý kultový film sa zrodil opäť po spolupráci s mladou filmovou pohľadnou hviezdičkou – Bradom Pittom. V Klube bitkárov (Fight Club, 1999), v ktorom si okrem iných svoje päste krvou zašpinil i predstaviteľ hlavnej úlohy Edward Norton, vytiahol Fincher svoje klasické zbrane – výborné ukorigovanie hereckého tímu a navodenie atmosféry – tak pesimistickej, priam deprimujúcej, tentoraz podčiarknutej sociálno-kritickým charakterom, násilím, rebéliou a vzburou proti spoločnosti. Klub bitkárov sa tak v tesnom závese za Sedem zaradil medzi jeho najlepšie diela.