10 NEO-NOIROVÝCH CHUŤOVIEK |
10 NEO-NOIROVÝCH CHUŤOVIEK |
Nadväzujeme na septembrovú desiatku filmov noir a servírujeme výber titulov, v ktorých sa starý dobrý, nesmrteľný štýl noir vracia. Okrem toho môžete túto jeseň v rámci Projektu 100 vidieť „film noir“ a lá Béla Tarr – Muž z Londýna či aktuálne v komerčných kinách Herzogovho Zlého poliša, v predpremiére uvedeného už na Cinematiku počas neo-noirovej noci.
Čínska štvrť (Chinatown, r. Roman Polanski, 1974)
Modelový (retro)noir vo farbe, s príchodom ktorého sa prvý raz začalo živšie diskutovať o návrate filmu noir. Charizmatický Jack Nicholson exceluje ako súkromné očko Jake Gittes v tejto legendárnej snímke, pokračovateľovi klasických detektívnych filmov zo 40tych rokov. Gittesa si najme noblesná dáma. Klasický dôvod: podozrenie z manželovej nevery. A ako to už býva, všetko je úplne ináč, ako sa na začiatku zdalo a Gittes sa zamotáva do sveta zločinu oveľa hlbšie, ako chcel.
Taxikár (Taxi Driver, r. Martin Scorsese, 1976)
Kultová snímka Martina Scorseseho predstavovala jeho druhú spoluprácu s Robertom De Nirom. Autorom filmu je Paul Schrader, odborník na film noir (viď štúdie Notes on Film Noir). Jeho hrdina je Travis Bickle trpiaci post-traumatickým šokom z Vietnamu. Žije osamelým životom, a práve preto prijíma prácu nočného taxikára. Počas práce stretáva tú najväčšiu špinu veľkomesta a praje si, aby prišiel „dážď, ktorý zmyje všetku tú špinu z ulíc“. Dážď ako stvorený na navodenie pravej čiernej atmosféry. Schrader píšuc scenár v časoch veľkých depresií s pištoľou na stole primiešal do Taxikára z filmu noir pesimistickú až depresívnu náladu, voice-over titulného predstaviteľa, kľúčové postavenie ženských postáv či motív vziať spravodlivosť do vlastných rúk.
Blade Runner (Blade Runner, r. Ridley Scott, 1982)
Nadčasová futuristická noirovka zasadená do roku 2019 v Los Angeles, v ktorej doslova z každej scény kvapká noir: neustála nočná obloha a bičujúci dážď, zadymené tmavé uličky či všadeprítomné tiene. Titulný hrdina detektív Deckard (Harrison Ford), bývalý príslušník policajnej jednotky Blade Runner, má za úlohu zneškodniť štyroch pre ľudí nebezpečných replikantov, ktorí utiekli zo svojej kozmickej základne na Zem. V kino verzii z roku 1982 bol prítomný dokonca pre noir typický komentár hl. postavy. Finálny zostrih z roku 2007 ho však vynechal.
Zbytočná krutosť (Blood Simple, r. Ethan a Joel Coenovci, 1984)
Skvostný debut bratov Coenovcov! Krvavá neo-noirovka zasadená do amerického Texasu. Majiteľ vychyteného baru Marty si u súkromného detektíva objedná sledovanie svojej neposlušnej manželky. Keď zistí, že mu je neverná s jeho vlastným barmanom, kúpi si u detektíva s očividne pokriveným charakterom dvojnásobnú vraždu a spečatí svoj osud... Rafinovaná zápletka, výrazné atmosférické tieňovanie a predovšetkým skvelé napätie až do poslednej sekundy.
Modrý zamat (Blue Velvet, r. David Lynch, 1986)
Mladík Jeffrey nájde na lúke odrezané ľudské ucho. Nález oznámi policajnému detektívovi a o prípad sa začne živo zaujímať. Štylizuje sa do role amatérskeho detektíva a pátra na vlastnú päsť. Tip detektívovej dcéry Sandy ho zavedie do bytu barovej speváčky Dorothy. Všetko sa skomplikuje, keď sa na scéne objaví psychopat najhrubšieho zrna Frank Booth vo fantasticky odpudivom podaní Dennisa Hoppera. Lynchova snímka je pozoruhodná a zaujímavá vo viacerých aspektoch (boj dobra a zla, hra s gýčom, idylka vs. mystéria), no čo sa týka filmu noir, Lynchovo schodisko akoby vypadlo z „čiernej éry“ a nájdeme tu aj flashbacky robené doslova ako záblesk (minulosti). Prvky „čiernej série“ badať aj v Lynchových neskorších náročných mysterióznych drámach Lost Highway či Mullholand Drive.
Sedem (Se7en, r. David Fincher, 1995)
Notoricky známy kúsok. Kultová snímka si síce neberie z filmu noir naračné postupy ani typickú noirovú zápletku, ale vďaka skvele navodenej pochmúrnej temnej atmosfére dýcha noirom viac ako ktorýkoľvek iný novodobý detektívny thriller. Príbeh sleduje dvoch detektívov vyšetrujúcich sériu vrážd inšpirovaných siedmimi smrteľnými hriechmi: obžerstvo, lakomstvo, lenivosť, závisť, hnev, pýcha a smilstvo. Kostýmy, výprava či ponurá atmosféra podporená (aj) konštantným dažďom – to všetko je prispôsobené filmu noir.
Obvyklí podozriví (The Usual Suspects, r. Bryan Singer, 1995)
Falošné obvinenie spojí vo väzbe predbežného zadržania partičku notorických kriminálnikov a odborníkov v svojom obore: Keatona, McManusa, Hockneyho, Fenstera a mrzáka Verbala (Oscarom ocenený Kevin Spacey). Rozbehnú spoločné kšefty, spolu sú predsa silnejší a organizovanejší ako každý zvlášť. Na začiatku tohto príbehu je však zmasakrovaná posádka pašeráckej lode v kalifornskom prístave. Štatistika: dvadsaťpäť mŕtvych, dvaja prežili. Z toho jeden Verbal, teraz sediaci v kancelárii vyšetrujúceho detektíva. Elegantná mozaika flashbackov nám postupne poodhalí, ako to nakoniec všetko (ne)bolo. Inteligentný a rafinovaný scenár Christophera McQuarrieho bol ocenený soškou Oscara.
L.A. - Utajené skutočnosti (L.A. - Confidential, r. Curtis Hanson, 1997)
Prvotriedna hollywoodska kriminálka o praktikách losangeleskej polície zasadená do 30tych rokov minulého storočia. Príbeh prostredníctvom troch ústredných detektívov prezentuje tri odlišné prístupy k ich práci: učebnicový (Ed Exley), impulzívny (Bud White) a „hollywoodsky“ (Jack Vincennes). Oscarom ocenený scenár si berie na paškál viacero tém blízkych napr. klasike filmu noir Dotyk zla: rivalita medzi oddelením narkotík a vrážd, resp. ich vedúcimi; nekalé vyšetrovacie praktiky (narafičené „dôkazy“), nelegálne zneužívanie moci, korupcia, drogy, pornografia... Dobové oscarové krimi je zároveň poctou starým noirovkám a odhaľuje odvrátenú stranu polície a Hollywoodu.
Memento (Memento, r. Christopher Nolan, 2000)
Lennie (Guy Pierce) trpí krátkodobou stratou pamäte. Nie je schopný si vytvárať nové spomienky. Práve preto si všetko nové fotí, následne zapisuje. Nielen na fotky či útržky papiera, ale mnoho „faktov“ si dáva vytetovať na svoje telo. Z toho je možné vyčítať, že je na stope istého Johna G., ktorý ho pripravil o ženu a jeho o plne funkčnú pamäť. Záhadná vražda a s ňou súvisiaca strata pamäte sú častými témami filmu noir. Tento originálne vyskladaný scenár však posúva neo-noirový subžáner naračne na úplne nový level. Príbeh sa totiž odohráva odzadu. Sofistikovaná naračná štruktúra spočíva v tom, že dejové fragmenty sú koncipované tak, že jedna scéna končí tam, kde predchádzajúca začala. Nájdeme tu aj líniu oblečenú do čiernobiela. Nolanov iba druhý celovečerný počin je pochúťkou pre fajnšmekrov, ktorá si vyžaduje nadpriemernú divácku pozornosť. Nielenže sa oplatí vidieť viackrát. Je to dokonca nutné.
Muž, ktorý nebol (The Man Who Wasn´t There, r. Ethan a Joel Coen, 2001)
Bratia Coenovci sa s neo-noirom okrem svojej prvotiny vyhrali tiež vo svojej kultovej krimi komédii Big Lebowski, kde tento štýl obliekli do satirického kabáta. O čosi poctivejší a klasickejší noir (dokonca v čiernobielej farbe a s brilantnou kamerou) sa im však podaril o tri roky neskôr v hl. úlohe s Billy Bob Thorntonom. Už od otváracích titulkov vrhajúcich tieň, monotónneho komentára ústrednej postavy či typickej cigarety v kútiku úst, cítiť pravú noirovú atmosféru. Pesimistickejšiu ako v ktoromkoľvek inom klasickom filme noir. Životom sklamaný a unavený flegmatik Ed Crane je iba kaderníkom, ktorý chcel čistiareň. Štipku šťastia a vzrušenia. Naletel však podvodníkovi a spustil tak kolotoč problémov: vydieranie, vražda, krivé obvinenie, samovražda...