FIGHTER

Práve v duchu športových filmov možno názov chápať dvojako, z čoho asi tiež pramení zotrvanie na jeho anglickom znení pre slovenskú distribúciu. Fighter – bojovník ako boxer, no tiež bojovník v osobnej rovine. V prípade Dickeyho jeho drogová závislosť, v prípade Mickeyho rozhodnutie „zradiť“ rodinu voľbou iného manažéra, ktorého pozíciu dlhodobo zastávala jeho mama. Obdobne tak má svoj osobný proťajšok i voľba zápasu, ktorého sa každý z bratov boxerov zúčastní. V konečnom dôsledku sa tak i pamätný zápas z júla 1978, v ktorom Dicky knockoutoval  legendárneho Sugar Ray Leonarda stáva ďalším z malých veľkých životných múdrych príbehov.

Clint Eastwood v pozícii režiséra nie je v úvode spomenutý náhodne. Práve prístup k filmovému rozprávaniu, stavajúci na postavách, ich motiváciách a vzťahoch, vyzdvihujúc najmä rodinu a „klasické“ hodnoty, ktorý je preňho typický, je silnou oporou aj v prípade Fightera. Fighter tak využíva susedské a rodinné zázemie Írov v Spojených štátoch, aby konanie a rozhodnutia postáv získali silu a dostatočný citový náboj, čím sa stávajú (divácky) pútavými. Tieto scény prekladá už kanonizovanými scénami tréningov, pričom pri zápasoch ťaží napätie z Mickeyho „taktiky“ pomalého štartu. Celkom logické, pretože ak máte film postavený na skutočných osobách, na skutočných osudoch, nie je nič ľahšie, ako zadať mená do vyhľadávača a viete „všetko“, životný príbeh postáv osebe sa už nemusí javiť taký pútavý. Fighter neostentatívnym spôsobom pracuje aj so známymi filmovými obrazmi, ktoré sú vlastne klišé, a z či už rýchlo naučených, alebo aj fanúšikovských znalostí znovuvytvára silný filmový príbeh ako fikciu, prebúdzajúc tak v divákovi zážitok objavovania neznámeho. 

Výraznými prvkami posilňujúcimi pútavosť Fightera sú hlavní hereckí predstavitelia, Christian Bale a Mark Wahlberg. Obaja istým spôsobom zapadajú do koloritu miestnych typov konca osemdesiatych rokov v massachusetteskom Lowelli, no zároveň ostávajú hereckými ťahúňmi, a to či už pri spoločných scénach, alebo scénach „každý pre seba“. Už ich voľbu osebe možno hodnotiť ako veľmi dobrý castingový ťah. Wahlberg predsa len predstavuje fyzický typ herca, potrebuje viac priestoru, hrá telom. Bale zvláda celú postavu v zásade na metri štvorcovom prostredníctvom drobných, ale dostatočne zjavných tikov a gest. Jeden aj druhý vedia uhrať postavu v plnom priestore, pričom v spoločných scénach fungujú naozaj spolu tak, aby priestor zaplnili, no neprehlušujú sa.

Ako výsledok je Fighter veľmi dobrý. Svoje silné stránky ukazuje nesilovo, nesnaží sa ohúriť, no ani sa pod zámienkou „obyčajného príbehu z predmestia“ nevtiera a z hľadiska rozprávania je v tom dobrom slova zmysle štandardný a klasický. S ľahkosťou sa pohráva s polofikčnosťou zobrazovaného, dovoľujúc divákovi zažiť si „skutočný“ príbeh „ako z filmu“.

The Fighter (USA, 2010, 115 min.)
Réžia: David O. Russell. Námet: Paul Tamasy, Eric Johnson, Keith Dorrington. Scenár: Scott Silver, Paul Tamasy, Eric Johnson. Kamera: Hoyte Van Hoytema. Strih: Pamela Martin. Hudba: Michael Brook. Hrajú: Mark Wahlberg, Christian Bale, Amy Adams, Melissa Leo, Jack McGee, Americo Presciutti, Jeffrey Corazzin