NFF: KOKOŘÍN 2013 A KŘIVOKLÁT 2014

Tohtoročný výber polnočných projekcií neprekonal minuloročný, ktorému kraľoval (farebný!) súboj krikľavých rúžov - Gene Tierney (Smrteľný hriech) vs. Marilyn Monroe (Niagara) - a tiež otváracia Poistka smrti. Jeden z dramaturgickej dvojky – Milan Hain, vtedy nezabudnuteľne ukončil svoj lektorský úvod k majstrovskému kúsku Billyho Wildera slovami, že toto je asi to najlepšie čo v noiri vzniklo, a že ak sa nám nebude páčiť toto, tak už potom nič. Ale späť k tohtoročnému ročníku. Večerné premietania otvorila Panika v uliciach uvádzaná v rámci sekcie docu-noir. Zaujala hereckými výkonmi (Richard Widmark neobvykle v koži kladnej postavy + odstrašujúci Jack Palance), exteriérovým prostredím New Orleans, dynamikou kamery aj atmosférou paniky, ktorá zápletku zločinu nevídane posunula na vedľajšiu koľaj. High-lightom však bola sobotňajšia pocta Glennovi Fordovi a jeden z jeho životných výkonov v Langovom Veľkom záťahu.

Druhý ročník ako taký je pre organizátorov vždy kľúčovou previerkou (je tu tlak nepodliezť úroveň debutového ročníka a potvrdiť svoje miesto na festivalovej mape ako po stránke diváckej návštevnosti, tak kvalitnej dramaturgie), no tento raz sa z veľkej časti organizačného hľadiska začínalo nanovo – v novom prostredí. Všetky kľúčové zmeny možno hodnotiť len a len pozitívne: ako skrátenie dĺžky trvania zo streda-nedeľa na štvrtok-nedeľa, tak aj zmenu lokácie a hosťujúceho hradu. Oproti minulému ročníku tak zmizli situácie s premiestňovaním sa medzi troma premietacími miestami (škoda, že kokořínsky vláčik nebol grátis „kyvadlovkou“ pre festivalových). Teraz na nádvorí hradu bolo úplne všetko: akreditačné centrum, obchod „Černý trh“ s bohatou ponukou (od DVDčiek cez tričká/mikiny až po pralinky), tri premietacie sály, stánky s občerstvením vrátane čiernej kávy, čierneho čaju, čierneho piva či kvalitného vína ako napr. Pinot Noir! Na druhej strane, na Křivokláte trošku zmizla atmosféra izolovaného miesta „v divočine“ a rozprávkové čaro hradu z Kokořínska.

Tohtoročná dramaturgia síce nepriniesla toľko klasík než pred rokom (hard-boiled detektívky s Bogartom, Premingerova Laura, zbožňovaná Poistka smrti či filmová a seriálová adaptácia Mildred Pierce), ale o kvalitné tituly nebola núdza. Stávku na istotu zastupoval profil venovaný legendárnemu Billymu Wilderovi – noirovému špecialistovi a známemu provokatérovi. Boli sme však svedkami aj viacerých presahov – či už za hranice USA (britský noir) alebo do sveta animácie (Renesancia, Alois Nebel). A mali sme možnosť vidieť aj mierny odklon od klasického príbehu k dokumentárne ladeným snímkam (docu-noir). A ani tento rok nechýbala „exotická“ kategória československý noir. Vlajkovou loďou programu bol však dozaista boxerský noir na čele s búrlivým Johnom Garfieldom (Telom a dušou) či polnočným Kubrickom (Bozk vraha). Zabúdať nesmieme ani na seriálovú zložku programu – fenomenálny, neo-noirovo ladený seriál True Detective. Túto neobvykle hutnú a vážne poňatú detektívnu ságu z amerického juhu (avšak s priam škandinávskou atmosférou!) sme si mohli vychutnať na veľkom plátne v jednej z hradných sál v dávkovaní dvoch epizód denne.

Čo sa týka sprievodného programu, kým minulý rok ho tvorili komorné, podvečerné hudobné vystúpenia na hrade, teraz mu kraľovala Výstava Huga Haasa v USA , ktorá nás vítala pri vstupe do sály Glenna Forda. Vďaka rozmanitým archívnym materiálom (ktorým dominovali obrázkové materiály nad textom) mapovala jeho filmárske osudy za veľkou mlákou v 40. a 50. rokoch. Výstavu doplnila projekcia Přiznání jedné dívky v pôvodnom znení, ktorá sa tešila slušnej návštevnosti.

Minulý rok počas záverečnej projekcie „apokalyptického“ noiru Kiss Me Deadly symbolicky pršalo (aký by to bol noir festival bez dažďa, však) a aj tento raz sa pred posledným filmom Sorry, Wrong Number nad nami zbehli daždivé mračná. Kým pred rokom šlo o vytrvalý dážď, teraz sa to našťastie zaobišlo len s lokálnymi prehánkami. Ale do atmosféry tento noirový atribút určite patrí a aspoň na pol dňa si ho objednávame aj na ďalší ročník (vopred ďakujeme)!