|
10 ESENCIÍ, KTORÉ ROBIA FILM NOIR |
10 ESENCIÍ, KTORÉ ROBIA FILM NOIR |
Čo by mal obsahovať každý pravý film noir?
V polovici 40tych rokov sa v kinách začali objavovať pochmúrne filmy, ktoré nebolo možné žánrovo jednoznačne zaradiť. Boli to prevažne kriminálne snímky s veľmi špecifickou atmosférou. Francúzski filmoví kritici v lete 1946 – kedy sa do tamojších kín po vojne dostali americké snímky – túto skupinu diel označili za „film noir“ (v preklade „čierny film“), pričom vychádzali z analýzy primárne tejto pätice titulov: Maltézsky sokol (1941), Poistka smrti (1944), Laura (1944), Murder, My Sweet (1944) a The Lost Weekend (1945). Tri z nich boli cynické detektívky (všetko adaptácie tzv. hard-boiled románov: od Hammetta, Caina a Chandlera), jeden temný thriller so zápletkou poistného podvodu a jeden sociálna dráma o závislom alkoholikovi. Čo mali tieto latky spoločné, že sa dostali do spoločnej termínovej škatuľky? Termín „film noir“ sa v nasledujúcich rokoch a desaťročiach ustálil (neboli žiadne snahy o anglické či nemecké verzie ako „black film“ alebo „schwarz film“) a začal sa používať až spätne, po uvedení „tých“ špecifických filmov.
Čo teda je film noir? Vedú sa diskusie, píšu sa analýzy od 50tych rokov prakticky dodnes. Ide o samostatný žáner, príznačný vizuálny štýl alebo len o historicky vymedzený cyklus filmov? Za vôbec prvý film noir sa všeobecne označuje už spomínaný Maltézsky sokol, mnoho kritikov a nadšencov však za prvý považuje expresionistický thriller Stranger on the Third Floor (1940). „Oficiálnym“ ukončovateľom čiernej série je zas majstrovský kúsok Orsona Wellesa – Dotyk zla (1958). Za relatívne krátkych 17 rokov vzniklo údajne až vyše 300 noirov a v svetovej kinematografii cítiť tento fenomén dodnes. Skúsme sa preto pozrieť, ktoré aspekty robia z filmu „film noir“.
|
|
|
Zločin
Filmy noir sú v prvom rade snímky (či už thrillery, drámy alebo melodrámy) o zločine; ten je buď len zápletkou (spúšťačom udalostí) alebo priam ústrednou témou. Čo je však dôležité, film noir sa snaží o estetizáciu zločinu. Aby jednoducho na plátne vyzeral dobre, priam štýlovo (pritom sa nesnaží o glorifikáciu sympatických kriminálnikov ako gangsterka 30tych rokov). A paleta kriminálnych tém je skutočne rozmanitá.
Témy zločinu a zápletky: dokonalý zločin (Poistka smrti, 1944; Poštár vždy zvoní dvakrát, 1946), vyšetrovanie vraždy (Laura, 1944; Fallen Angel, 1945; Where the Sidewalk Ends, 1950), krivé obvinenie (Stranger on the Third Floor, 1940; Black Angel, 1946; Call Northside 777, 1948), vydieranie (This Gun for Hire, 1942; The Woman in the Window, 1944; Hlboký spánok, 1946), únos (The Hitch-Hiker, 1953; Dotyk zla, 1958), lúpež (Criss Cross, 1949; White Heat, 1949; The Asphalt Jungle, 1950), milenci na úteku (They Live by Night, 1948; Gun Crazy, 1950), „osudové“ nešťastné náhody (Detour, 1945), dobehnutie (hriechov z) minulosti (Out of the Past, 1947; Act of Violence, 1948), drobné krádeže a podvody (Night and the City, 1950; Pickup on South Street, 1953), finančné podvody a nelegálny hazard (Body and Soul, 1947; Force of Evil, 1948) či korupcia na vysokých miestach (The Big Heat, 1953; Dotyk zla, 1958).
Flashback a voice-over
Retrospektívne rozprávanie sprevádzané komentárom hl. postavy je typickým naračným postupom filmu noir. V úvode sa nám zväčša prihovára hrdina, ktorý je v pekných „sračkách“ a spätne nám postupne objasňuje, čo všetko súčasnému stavu predchádzalo... Presun deja do minulosti môže byť trojaký: buď je na tom postavená celá rozprávacia štruktúra (séria flashbackov v Poistke smrti alebo The Killers), buď má flashback epizódny charakter (Laura) alebo je iba skratkovitý – figuruje ako tzv. „záblesk minulosti“. Čo sa týka voice-overu, môže byť sprostredkovaný z pohľadu zainteresovanej postavy (napr. Joe Gillis zo „záhrobia“ v Sunset Blvd.) alebo komentovaný nezávislým pozorovateľom – tzv. edukovanou treťou osobou, ktorá do príbehu nezasahuje (mnoho tzv. docu-noirov či Kubrickovo Zabíjanie).
Retrospektíva a vnútorný monológ môžu byť použité aj samostatne (napr. iba voice-over má The House on 92nd Street a celá rada docu-noirov či Raw Deal; a naopak, iba flashback obsahuje noirovo ladená dráma The Lost Weekend), no najčastejšie býva prítomná ich vzájomná kombinácia. Samozrejme, nie každá snímka označená ako „noir“ obsahuje voice-over či flashback, avšak do noirového univerza tieto rozprávacie prvky rozhodne patria.
Výskyt: Stranger on the Third Floor (1940), Poistka smrti (1944), Murder, My Sweet (1944), Laura (1944), Detour (1945), Mildred Pierce (1945), The Killers (1946), The Lady from Shanghai (1947), Out of the Past (1947), Secret Beyond the Door (1948), The Big Clock (1948), Sorry, Wrong Number (1949), Sunset Blvd. (1950), Bozk vraha (1955), Zabíjanie (1956) či Nightfall (1957).
|
|
|
Práca s kamerou - expresívne svietenie a nezvyčajné uhly záberov
Hra kamery so svetlom a tmou je asi najsignifikantnejší štýlový prvok filmu noir. Siluety postáv vrhajúce tiene v stiesnených interiéroch či v nočných uliciach sú neskutočne cool, no nie sú „vynálezom“ filmu noir. Tieňohra pochádza ešte z nemeckej expresionistickej školy 20. rokov (napr. Kabinet doktora Caligariho, Upír Nosferatu). Čo sa ešte týka kamery, musíme ďalej podotknúť, že si často vyberá veľmi neobvyklé uhly s cieľom podčiarknuť klaustrofobickú atmosféru postáv a prostredia, v ktorom sú „uväznené“. Svoje miesto tu má aj subjektívne hľadisko. Použitie subjektívnej kamery je niekedy dohnané až do extrému, keď sa na udalosti pozeráme doslova očami hlavného hrdinu: či už je to nápadité spracovanie v Dark Passage alebo oveľa ťarbavejší spôsob v chandlerovke Lady in the Lake; oba sú z 1947.
Noirovým kameramanským kráľom bol John Alton, ktorý stál za kamerou viac než 15 „čiernych“ filmov. Nočné ulice filmu noir nevyzerali nikde „estetickejšie“ než v docu-noiroch režiséra Anthonyho Manna, ktorý s Altonom spolupracoval na rade filmov. Medzi jeho štylistické postupy patrilo low-key svietenie deformujúce rysy tváre, zadné svetlo rozptýlené v hmle, úsporné spodné svietenie či netradičné až bizarné kompozície.
Príklady: Stranger on the Third Floor (1940), Maltézsky sokol (1941), This Gun for Hire (1942), Shadow of a Doubt (1943), Mildred Pierce (1945), The Stranger (1946), The Killers (1946), The Dark Corner (1946), Out of the Past (1947), T-Men (1947), He Walked By Night (1948), Hollow Triumph (1948), Raw Deal (1948), Border Incident (1949), Tretí muž (1949), The Big Combo (1955), Kiss Me Deadly (1955), The Night of the Hunter (1955) či Dotyk zla (1958).
Femme Fatale
Neodmysliteľnou noirovou postavou je popri cynických detektívoch, kriminálnikoch a spoločenských vydedencoch aj tzv. osudová žena. Na prvý pohľad krásna, očarujúca a spoločensky žiadaná; no pod povrchom zradná a chladne vypočítavá. Slovom: mrcha, ktorá vás využije a odkopne, kedy sa jej to hodí. Náklonnosť mužského hrdinu k femme fatale má preňho zväčša fatálne následky. Zriedkavým mužským ekvivalentom je tzv. homme fatale, zvodný playboy a „sexuálny predátor“, ktorý pre ženské pokolenie predstavuje smrteľné nebezpečenstvo (napr. Sam z Born to Kill alebo Joe z Raw Deal)
Najvýraznejšie predstaviteľky: Mary Astor (Maltézsky sokol, 1941), Barbara Stanwyck (Poistka smrti, 1944), Claire Trevor (Murder, My Sweet; 1944), Ann Savage (Detour, 1945), Joan Bennett (Scarlet Street, 1945), Gene Tierney (Leave Her to Heaven, 1945), Lana Turner (Poštár vždy zvoní dvakrát, 1946), Ava Gardner (The Killers, 1946), Jane Greer (Out of the Past, 1947), Rita Hayworth (Gilda, 1946 a The Lady from Shanghai, 1947), Yvonne De Carlo (Criss Cross, 1949), Peggy Cummins (Gun Crazy, 1950) či Gloria Grahame (Human Desire, 1954).
|
|
|
Zúfalý hrdina
Aj ten najsebavedomejší noirový hrdina sa skôr či neskôr dostane do úzkych. Zúfalé situácie, v ktorých sa treba poriadne obracať, neobchádzajú ani tých najlepších (súkromných) detektívov či drsných policajtov. Mužský hrdina býva často v pozícii tzv. „hľadača pravdy“. Noirové spektrum je však bohaté najmä na rôznych lúzrov, ktorí sa každou ďalšou scénou prepadávajú hlbšie a hlbšie a ich tragický osud je neodvratný.
Príklady: Tom Neal v úlohe smoliara Ala Robertsa (Detour, 1945), John Garfield v koži povaľačského tuláka Franka Chambersa (Poštár vždy zvoní dvakrát, 1946), Richard Widmark ako prehnitý podvodníček Harry Fabian (Night and the City, 1950) či Edmond O'Brien ako Frank Bigelow (D.O.A., 1950).
Cynické hlášky
Cynizmus cítiť naprieč celou minutážou každého pravého filmu noir. Najviac ho reflektujú postavy a ich vyšperkované repliky. Ostré, ironické, vypointované. Niektoré z nich sú tak trefné a štipľavé, že by zaslúžili vytesať do kameňa.
Ukážka: Pozri náš výber noirových hlášok.
|
|
|
Štýlové kostýmy
Bez tých to nejde! U mužov sú to klobúky, tmavé kabáty či šedé baloniaky a elegantné obleky, ženskému outfitu zasa dominujú odvážne večerné či tanečné šaty alebo norkové kožuchy.
Výskyt: V každom filme noir!
Fajčenie cigarety
Ďalší noirový trademark. K noirovej postave – ako mužskej, tak ženskej – predsa neodmysliteľne patrí cigara či cigareta! Fajčenie tu nemá iba tuctové postavenie, práve naopak, kamera sa mu náležite a často v detaile venuje ako dôležitému rituálu. Najčastejšie pripaľuje cigaretu muž žene (chandlerovky Murder, My Sweet či Hlboký spánok), no nachádzame aj zaujímavé prípady, keď zapaľuje muž mužovi, a to opakovane (viď Poistku smrti).
Výskyt: V každom filme noir!
Prostredie (nočného) veľkomesta
Môžeme pokojne tvrdiť, že film noir je aj poctou nočnému veľkomestu. Väčšina scén je interiérových; dej sa odohráva v hotelových apartmánoch, baroch, reštauráciách, hudobných kluboch, herniach či v luxusných súkromných rezidenciách. No sú snímky (najmä po druhej svetovej vojne s nástupom docu-noirov), ktoré sa sústredia na exteriéry veľkých miest. Noc a (veľko)mesto jednoducho patria k filmu noir.
Príklady: Los Angeles (Murder, My Sweet, 1944; Sunset Blvd., 1950 či Kiss Me Deadly, 1955), San Francisco (Dark Passage a Born to Kill, 1947; D.O.A., 1950), Chicago (Call Northside 777, 1948), Viedeň (Tretí muž, 1949), New York (The Naked City, 1950), Londýn (Night and the City, 1950) či New Orleans (Panic in the Streets, 1950).
Dážď a hmla
V našom zozname posledné, ale dôležité noirové atribúty. Hustý lejak a hmlový opar čiernobielej kamere, nočným uliciam a zločinu nesmierne seknú. Dotvárajú jedinečnú, ponurú atmosféru.
Častý výskyt: Out of the Fog (1941), Conflict (1945), Detour (1945), Hlboký spánok (1946), The Verdict (1946), Modrá Dahlia (1946), Brute Force (1947), Raw Deal (1948), Hollow Triumph (1948), Secret Beyond the Door (1948), Key Largo (1948), Gun Crazy (1950), The Big Combo (1955) a mnoho ďalších.
A ako by ste namiešali noirový kokteil vy?
