TOP 10: NOIR NA DIVOKOM ZÁPADE |
TOP 10: NOIR NA DIVOKOM ZÁPADE |
Noirovým nadšencom nemusíme akcentovať, že film noir nemožno chápať ako samostatný žáner, ale akýsi medzižánrový štýl či štylistickú tendenciu, ktorá si našla cestu aj do exotickejších žánrov než len detektívnych adaptácií, krimi thrillerov, melodrám, boxerských filmov, novinárskych filmov či dokudrám. Svedčí o tom aj hybrid filmu noir a westernu. Noirové nálady totiž v druhej polovici 40tych rokov začali prenikať aj do tohto silne chlapského a amerického žánru.
Pokúsili sme sa vybrať to najreprezentatívnejšie z tzv. „noirového westernu“ (alebo westernového noiru?) a často ide pochopiteľne o diela tvorcov, ktorí už predtým s noirom skúsenosti mali. Spomeňme Raoula Walsha (Vysoko v horách, 1941), Roberta Wisea (Born to Kill, 1947), Anthonyho Manna (T-Men, 1947; Raw Deal, 1948), Henryho Hathawaya (The Dark Corner, 1946; Call Northside 777), Rudolpha Matého (Temná minulosť, 1948; D.O.A., 1950) či Samuela Fullera (Záťah na Južnej ulici, 1953).
PURSUED (r. Raoul Walsh, 1947)
Robert Mitchum v roku 1947 zažiaril okrem slávneho noiru Preč od minulosti (Out of the Past) aj v inom noirovom príbehu (a opäť prenasledovaný minulosťou), avšak prenesenom do prostredia Divokého západu. Noirová ikona tu hrá sirotu Jeba sužovaného neobjasnenou traumou z detstva. Jeho záhadná minulosť ho prenasleduje celý život a strpčuje mu vzťahy s okolím i novou rodinou, ktorá sa ho ešte ako malého ujala. Čím je starší, tým viac nachádza cestu k svojej nevlastnej sestre, a naopak, viac sa vyostruje konflikt medzi ním a jeho nevlastným bratom. Okrem príbehu a motívov postáv tu film noir neprehliadnuteľne zastupuje retrospektíva s Jebovým voice-overom a záblesky jeho nočnej mory. Ideálna ukážka spojenia westernu a noiru.
RAMROD (r. André De Toth, 1947)
Aj keď hlavným hrdinom je Dave (Joel McCrea), ktorý sa po smrti manželky a detí utápa v alkohole, centrom príbehu je manipulatívna dcéra rančera - Connie („noirový anjel“ Veronica Lake). Tá predstavuje silný ženský charakter vo svete samých (slabých) mužov. Jednak vzdoruje svojmu otcovi, jednak vplyvnému a bezohľadnému statkárovi Iveymu, za ktorého ju nútia vydať sa. Keď Ivey jedného dňa potupne vyhostí z údolia jej snúbenca, rozhodne sa mu postaviť v plnej sile. K dosiahnutiu svojich cieľov bezcharakterne využíva mužské postavy, vrátane svojho priateľa Davea, pričom okrem intríg a násilia siaha aj po svojich ženských zbraniach. Noirový aspekt predstavuje okrem postavy ukážkovej femme fatale aj nasvietenie viacerých nočných scén.
Režisér maďarského pôvodu De Toth bol špecialistom na nízkorozpočtové westerny a filmy noir (Pitfall, 1948; Crime Wave, 1954). Mimochodom, za scenár (námet) k tiež noirovo ladenému westernu s Gregory Peckom – Gunfighter (1950), bol nominovaný na Oscara.
BLOOD ON THE MOON (r. Robert Wise, 1948)
Už otvárací záber demonštruje, že v tomto prípade nejde o konvenčný western. Je noc, padá silný dážď a v diaľke vidíme blížiacu sa siluetu pištoľníka na koni. Robert Mitchum sa predstavuje ako samotársky honič dobytka s nejasnou minulosťou, ktorý prišiel o svoje stádo. Bezcieľne sa potuluje, až kým si ho nenajme jeho pofidérny priateľ a on sa tak čoskoro ocitá uprostred dvoch znepriatelených rančerských skupín. V hre sú stáda dobytka a nemalé pastviny.
Snímka vyniká na štandardy westernu veľmi temným vizuálom (siluety, tiene, tmavá mizanscéna, veľa nočných scén). Spolu s Pursued (1947) ide o jeden z najlepších príkladov, keď je western oblečený do noirového kabáta. Kľúčový podiel na povesti jedného z „najnoirovejších“ westernov má kamera Nicholasa Musuracu (The Locket, Preč od minulosti).
STATION WEST (r. Sidney Lanfield, 1948)
Western s typickými noirovými postavami (hľadač pravdy, femme fatale). Tajný vojenský vyšetrovateľ (Dick Powell) prichádza do mestečka (kde záhadní cudzinci ako on nie sú vítaní), aby tu vyšetril smrť dvoch vojakov, ktorí zahynuli pri transporte zlata. Na scéne sa objavujú hneď dve záhadné ženy, jedna z nich navyše veľmi krásna (Jane Greer z Preč od minulosti)... Ak by sme si odmysleli westernové prostredie a kostýmy, mohli by sme pokojne hovoriť o čistokrvnom filme noir. Príbeh by kľudne fungoval aj bez týchto westernových záležitostí: z vojaka v prestrojení by pokojne mohol byť agent FBI v utajení a zo zapadnutého mestečka zasa veľkomesto.
ŽLTÉ NEBO (Yellow Sky, r. William A. Wellman, 1948)
Skupinka vyčerpaných bankových lupičov na čele s Gregory Peckom sa uchýli pred vojakmi do opusteného, bohom zabudnutého mestečka hlboko v púšti s názvom Yellow Sky. Ako čoskoro zistia, toto mesto duchov má len dvoch obyvateľov – starého muža a ženu (Anne Baxter). Zlatokopov. A zlatom či ženou nepohrdne ani jeden z banditov. Obrazovo temný (tá klaustrofobická mizanscéna interiérových scén), príbehovo komorný, atmosférou psychologický. Popri Peckovi zaujme vo vedľajšej úlohe Richard Widmark v preňho typickej polohe zloducha. Šlo pritom len o jeho druhý film, rok pred tým debutoval v noiri Kiss of Death.
COLORADO TERRITORY (r. Raoul Walsh, 1949)
Westernový remake režisérovho vlastného filmu – lúpežného noiru High Sierra (1941). A rozhodne ide o „čierny“ western. V úlohe (tento raz vlakového) lupiča Wesa McQueena sa predstavil Joel McCrea. Útek z väzenia, rozhodnutie raz a navždy skoncovať s dráhou zločinca, plán s poslednou lúpežou kariéry, milenci na úteku, fatalizmus a nemožnosť uniknúť pred kriminálnou minulosťou. Máme tu celý rad noirových motívov aj vizuál. McCrea síce nedosahuje Bogartovej charizmy, ale príbeh má väčší spád a hlavne emočne pôsobivejšie finále v coloradských horách.
Príbeh podľa knihy W. R. Burnetta (napr. aj Asfaltová džungľa) sa v roku 1955 dočkal aj svojho tretieho spracovania v podobe noiru I Died a Thousand Times s Jackom Palanceom.
WINCHESTER ´73 (r. Anthony Mann, 1950)
Mann bol špecialistom na dva typicky americké a chlapské žánre. A keď v 50tych rokoch presedlal z filmu noir na western, dalo sa čakať, že svoje „čierne“ tendencie prenesie aj na Divoký západ. Príbeh jeho vôbec prvého westernu je vybudovaný naozaj rafinovane: z menšej časti sledujeme kroky hrdinu v podaní Jamesa Stewarta, z tej väčšej je však príbeh vyrozprávaný skrz slávnu pušku Winchester, ktorá je tou pravou postavou tohto príbehu pomsty. Zároveň ide o typický MacGuffin, po ktorom prahnú všetky postavy. Bájna zbraň spočiatku prináša svojim majiteľom pocity prestíže a nadradenosti, neskôr ich však strieda bolesť a smrť. Navyše, scenár s „konceptom“ filmu noir pracuje aj čo sa týka postupného dávkovania informácií a utajených motivácií (napr. pravý motív pomsty).
Noirové presahy (nejednoznačné charaktery, temná mizanscéna) sú vystopovateľné aj v Mannových ďalších westernoch: Odhalená stopa (1953) a Muž z Laramie (1955), oba s opäť Jamesom Stewartom (jeho dvorným hercom, s ktorým urobili až 5 westernov) či Muž zo západu (1958) s prešediveným Gary Cooperom.
SUROVÁ KOŽA (Rawhide, r. Henry Hathaway, 1951)
Po „Winchestrovke“ ďalší western od vyložene (docu)noirového tvorcu. Temný western s Tyroneom Powerom vyniká komornosťou, psychológiou postáv, odvážnymi kamerovými rakurzami a klaustrofobickou atmosférou s dejovou ukotvenosťou v jednej chatrči a jej bezprostrednom okolí. Atmosférou a zápletkou (banditi bažiaci po zlate verzus štyria miestni obyvatelia v bohom zabudnutej oblasti) môže pripomenúť vyššie spomínané Žlté nebo.
NÁSILNÍ MUŽI (The Violent Men, r. Rudolph Maté, 1955)
Western jednoznačne „líznutý“ noirom, a to zďaleka nielen pre svoju hviezdnu, noirovú zostavu v zložení: Glenn Ford (Gilda, Veľký záťah), Barbara Stanwyck (Poistka smrti; Prepáčte, omyl) a Edward G. Robinson (Dáma vo výklade, Key Largo). Klasická westernová zápletka – boj malého farmára, vracajúceho sa z občianskej vojny, s vplyvným rančerom a jeho násilnými mužmi – je popretkávaná viacerými „noirovými“ odbočkami, vychádzajúcimi hlavne zo ženských postáv, ktoré výrazne zasahujú do deja: či už je to dlhodobý plán zrady v dôsledku túžby po majetku, alebo túžba po mužovi a z toho prameniaci zločin zo žiarlivosti.
Pripomeňme, že Maté bol vo filme noir ako doma. Sprvoti sa osvedčil hlavne ako noirový kameraman (Gilda, 1946; Dáma zo Šanghaja, 1947) a neskôr sa nestratil ani ako režisér (okrem v úvode spomínaných tiež Union Station, 1950).
40 PUŠIEK (Forty Guns, r. Samuel Fuller, 1957)
Odvážna revízia westernového žánru s nejedným noirovým prvkom. Bývalý šerif Griff (Barry Sullivan) prechádza mestečkom Dodge, kde sa dostáva do konfliktu s vplyvnou a autoritatívnou rančerkou Jessicou (Barbara Stanwyck) a jej štyridsiatimi pištoľníkmi. Okrem noirových postáv (nešťastne zamilovaný cynik, manipulatívna žena) a vypätej atmosféry medzi nimi sa o pozornosť hlásia na tú dobu technicky veľmi zaujímavo riešené scény: úvodná prestrelka s prestrihmi na detaily očí (evidentná inšpirácia pre Sergia Leoneho), scéna s tornádom či nastražená pasca na šerifa.
Noirovo ladených westernov zo 40tych a 50tych rokov rozhodne nie je málo a museli sme selektovať. Preto na záver ešte spomeňme kúsky od dvoch známych noirových režisérov, ktorí vstúpili na územie westernu: Rancho Notorious (1952) Fritza Langa a Johnny Guitar (1954) od Nicholasa Raya.
Noirový fenomén sledujte aj na našej FB fanpage.