Kráčal v stopách utečencov, zachytil aj extrémistov. Nový slovenský film |
„Slovensko Slovákom,“ skandujú v Bratislave neonacisti. „Otvorte hranice,“ skandujú v Berlíne demokraticky ...
„Slovensko Slovákom,“ skandujú v Bratislave neonacisti. „Otvorte hranice,“ skandujú v Berlíne demokraticky zmýšľajúci obyvatelia. Je leto 2015 a Európa zažíva nevídaný nával utečencov z vojnou zmietaných krajín ako Sýria či Irak. Slovenský fotograf a filmár Tomáš Rafa sa vydáva s kamerou na cestu. Jeho celovečerný dokumentárny film Utečenci sú tu vítaní prichádza teraz k divákom. V exkluzívnej online premiére, ktorá neštandardne predchádza kino distribúcii, ho uvedie streamovacia platforma Dafilms.sk. Symbolicky 14. marca 2021, v deň neslávne známeho výročia založenia tzv. Slovenského štátu, ktorý s obľubou oslavujú slovenskí prívrženci ultrapravicovej scény. Uvedenie snímky bude sprevádzať aj živá online diskusia s Tomášom Rafom, ktorý vyše desať rokov mapuje vzostup nacionalizmu, extrémizmu a xenofóbie nielen na Slovensku, ale aj v susedných krajinách. Jeho dokumentárne videá a reportáže si už na youtube pozrelo 17 miliónov divákov. „Prešlo vyše sedem desaťročí od konca druhej svetovej vojny a extrémistické pravicové skupiny sa opäť a s čoraz väčšou silou spájajú proti moslimom, Rómom, židom, proti všetkým, ktorí sú ´iní´. História sa opakuje. A nenávistná rétorika sa od čias holokaustu nemení,“ hovorí Tomáš Rafa. Vo svojom dlhometrážnom debute prináša autentické svedectvo z rokov 2015 a 2016, keď Európu zasiahla najväčšia migračná vlna od čias druhej svetovej vojny a vzbudila ostré protiislamské nálady. Tisícky utečencov denne mierili loďami na brehy Európy, tí, ktorí túto cestu prežili, pomocou pašerákov alebo peši putovali stovky kilometrov cez hory, lesy a cesty balkánskych krajín na hranice Európskej únie, s cieľom vysnívaného Nemecka. Tiesnili sa v provizórnych táboroch, bez akýchkoľvek hygienických podmienok, žili v stanoch, v zime, v blate prespávali neraz aj pod holou oblohou na poliach, kdesi na území nikoho. A krajiny pred nimi postupne zatvárali hranice. Nemali oblečenie, nemali pitnú vodu, jedlo. Polovicu ľudí na úteku tvorili ženy a deti. Bezpečná Európa ich na svojich hraniciach vítala neľudskými podmienkami. Tomáš Rafa bol svedkom týchto príbehov v Maďarsku, v Srbsku, v Chorvátsku, v Grécku. Videl aj to, ako sa v roku 2016 v Idomeni na protest proti uzavretiu grécko-macedónskych hraníc upálil muž. Aj to, ako už v roku 2015 eskalovalo násilie po tom, čo Maďarsko obohnalo svoje hranice „žiletkovým“ plotom a nechalo tisíce ľudí na úteku živoriť na druhej strane hraníc v Srbsku. Paralelne s tým sa v krajinách Európskej únie zrodila nevídaná vlna nenávistných protiislamských nálad. Bol to práve Tomáš Rafa, ktorý nakrútil, ako dnešný poslanec NR SR Milan Mazurek v tričku kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko po pochode extrémistov v hlavnom meste v lete 2015 vulgárne zaútočil na moslimskú rodinu s malými deťmi na bratislavskej hlavnej stanici, aj to, ako na českom proteste pálili vlajky Európskej únie. Jeho film však pretkávajú aj stretnutia s empatickými dobrovoľníkmi, ktorí často v prvej línii nahrádzali akúkoľvek pomoc krajín ľuďom na úteku. Režisér Tomáš Rafa približuje dramatickú atmosféru neistej budúcnosti utečencov v Európe a to bez toho, aby udalosti vo filme dopĺňal komentárom. Stavia sa do pozície svedka a umožňuje tak divákovi prostredníctvom dravej kamery stať sa priamym účastníkom neľahkej cesty za bezpečím a slobodou. „Dramatické situácie, ktoré som videl, mi pomohlo prekonať aj to, že medzi mnou a realitou bola kamera. Pretože tá realita dokázala normálne zmýšľajúceho a cítiaceho človeka paralyzovať,“ hovorí Tomáš Rafa. „Nemal som scenár. Je to skutočne čistý proces zaznamenávania, niekto by to mohol nazvať aj výskum s kamerou alebo obrazový opis udalostí. Všetko, čo sa však okolo mňa dialo, na mňa aj vplývalo, a vďaka tomu tie zábery vo filme vyzerajú tak ako vyzerajú. Nemyslím si, že sú neosobné alebo bez emócií. Práve naopak, zdieľajú nielen vizuálnu, ale aj emocionálnu informáciu,“ dodáva. Jeho film Utečenci sú tu vítaní mal svetovú premiéru na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jihlava 2020. Na Slovensko sa dostáva v exkluzívnej online premiére, ktorá neštandardne predchádza ďalším festivalovým uvedeniam a kino distribúcii. „Keď sa na nás režisér Tomáš Rafa obrátil s tým, že by bol veľmi rád, aby film napriek zatvoreným kinám a zrušeným festivalom niekto videl, neváhali sme a naplánovali skorú online premiéru v symbolický dátum. Téma, ktorú Tomáš Rafa otvára, je akútne aktuálna a neznesie odklad. Hoci sa zdá, že zaznamenáva minulosť, predovšetkým upozorňuje na stále silnejúci extrémizmus v našom bezprostrednom okolí. Sme radi, že prostredníctvom nášho portálu DAFilms.sk tak môžeme prispieť k nevyhnutnej diskusii,“ hovorí projektová manažérka DAFilms.sk Dorota Zacharová. Podľa štatistík Európskeho parlamentu migračné vlny, ktoré zasiahli EÚ v posledných rokoch, sú najhoršie od čias druhej svetovej vojny. V roku 2015 bolo v EÚ zaregistrovaných 1, 25 milióna nových žiadostí o azyl, v roku 2019 ich počet klesol na približne 600-tisíc. V roku 2015 sa do EÚ cez more dostalo viac ako milióna osôb, v roku 2019 ich bolo niečo cez 120-tisíc. Aj v roku 2021 stále zostávajú desaťtisíce ľudí na úteku žiť v provizórnych táboroch v Grécku, Bosne či v Srbsku. |
NAJČÍTANEJŠIE |
- Prekvapte netradičným filmovým darčekom. Máme pre vás tipy. Podcast Vertigo
- Vlny Jiřího Mádla videl v Česku a na Slovensku 1 milión divákov. V Česku 825 882 ľ
- Netflix a Max tipy - Cien Años de Soledad, Jamie Foxx: What Had Happened Was.
- Mufasa: Levi kráľ prináša posolstvo pevnej rodiny
- V školách vládne ticho a učitelia čelia trpkej výzve: Nerob vlny
- Hororová legenda pokračuje. 28 rokov po zúrivej nákaze prichádza ďalšia vlna strac
- Filmové Tour - Večer najlepších filmov a seriálov roka 2024 s Petrom Konečným
- Na televízne obrazovky počas Vianoc zavíta Perinbaba, Popolvár, Pacho aj ďalšie kl
- Rok 2025 prináša na SkyShowtime nové seriály, pôvodnú originálnu tvorbu a najnovši
- SkyShowtime odhalila prvú ukážku novej pôvodnej série o legendárnom brankárovi Pet