Filmová škola – Zlatá éra americkej gangsterky

V časoch Veľkej hospodárskej krízy (1929-1933) sa v Hollywoode tešili popularite tzv. „únikové“ žánre ako komédia, muzikál a horor. Rané 30te roky zároveň znamenali pre novovznikajúci žáner americkej gangsterky zlatú éru.

Priekopníckym dielom, ktoré predznamenalo nástup nového žánru, bolo Podsvetie (Underworld, 1927) Josefa von Sternberga. Práve tu bol gangster po prvý raz hlavnou postavou. Prvou zvukovou gangsterkou boli následne Svetlá New Yorku (The Lights of New York, 1928, r. Bryan Foy), ktoré sa stali veľkým hitom.

Zlom však prišiel až začiatkom 30tych rokov. Kriminálne príbehy so sympatickými gangstrami z čias prohibície (1), ktorá túto filmársku fascináciu iniciovala, našli svoje silné divácke zázemie. Gangsterka 30tych rokov ponúkla veľmi jednoduchú dejovú schému – vzostup a pád gangstra – a s ohľadom na dobovú cenzúru aj s didaktickým dôrazom na záverečné morálne poučenie: „zločin sa nevypláca“. Predstavitelia a ochrancovia zákona boli v zásade „tí dobrí“ a zločinci „tí zlí“. (2)

Snímkam spravidla dominoval „machovský“ výkon hlavného a často aj titulného hrdinu: diabolsky odpudivý James Cagney predstavoval „verejného nepriateľa“ (The Public Enemy), impulzívny a rázny Edward G. Robinson hral gangstra prezývaného Cézar (Little Caesar) a Paul Muni bol s jeho atletickou postavou zasa „Zjazvenou tvárou“ (Scarface). (3)

Spomínané tri gangsterky položili základy klasického žánru, ktorý zbožňujeme naprieč dekádami dodnes: od Coppolu a De Palmu, cez Scorseseho, až po Tarantina a Guya Ritchieho.

Ďalšie časti filmovej školy nájdete TU.

Referenčné tituly gangsterky 30tych rokov:

Malý Cézar (Little Caesar, 1931)

Verejný nepriateľ (The Public Enemy, 1931)

Smart Money (1931)

Zjazvená tvár (Scarface, 1932)

'G' Men (1935)

Dead End (1937)

Angels with Dirty Faces (1938) 

Búrlivé dvadsiate roky (The Roaring Twenties, 1939)

(1) Vznik tohto žánru podnietila americká prohibícia (1920-1933), ktorej cieľom bolo prevychovať krajinu a zbaviť ju rozmáhajúceho sa alkoholizmu. V januári 1920 vošiel do platnosti tzv. Volsteadov zákon, zakazujúci vyrábať, predávať a piť konzumný alkohol. To, čo vyzeralo ako morálny experiment, sa onedlho zapísalo do čiernych stránok americkej histórie. Prohibícia totiž vyvolala enormnú nelegálnu výrobu alkoholu, sprevádzanú jeho pašovaním a nezákonným predajom za „mastné“ ceny. To všetko sa dialo pod záštitou mafie, pre ktorú prohibícia znamenala zlaté časy. Najvplyvnejším mužom tohto obdobia sa stal Al Capone (prezývaný aj „Zjazvená tvár“ či „Verejný nepriateľ č.1“). Hlava chicagského podsvetia zarábala na pašovaní alkoholu 60 mil. $ ročne. Veľké mestá sa stali dejiskom krvavých stretnutí súperiacich gangstrov. Príčinou sporov boli ilegálne krčmy, kde sa vymáhalo výpalné a prekvital hazard i prostitúcia. Na pozadí týchto udalostí sa odohrával takmer každý jeden gangsterský počin.

(2) Na gangsterku nadviazal v 40tych rokoch film noir. V protiklade k nej, noir priniesol sofistikovane vyskladaný príbeh – jednak s bohatými dejovými zvratmi a jednak s nejednoznačným vývojom. Noiroví (anti)hrdinovia boli ambivalentní: ich konanie bolo málo predvídateľné a motivácie nejednoznačné. Dovtedy vždy zreteľná hranica medzi „dobrými“ a „zlými“ postavami sa tu oproti gangsterke markantne stenčila až vymizla.

(3) Film noir nadviazal na éru gangsterských filmov, a to nielen tématicky, ale pomyselne „prevzal“ aj jej kľúčových hereckých predstaviteľov: sčasti Jamesa Cagneyho (Verejný nepriateľ), ale hlavne Edwarda G. Robinsona (Malý Cézar) a Humphreyho Bogarta (Búrlivé dvadsiate roky). Kým pre Cagneyho bola gangsterka vrcholom jeho kariéry (na ktorý si zaspomínal v lúpežnom noiri White Heat), tá Robinsonova a Bogartova tu bola ešte len v plienkach.