TVOJAZEM

Ako často prichádzajú do našich kín slovenské animované diela? No, ruku na "srdce", každý rok to nebýva. Za najnovším filmom našej koprodukcie Tvojazem (pôvodný názov bol Srdce veže) je viac ako osem rokov vydretej práce a je úspech, že vôbec dorazil do našich kín. V konkurencii zahraničných animákov to však bude mať ťažké – takmer každý týždeň bojuje o priazeň detského diváka (i jeho rodiča) čosi nové, americké či európske. A Tvojazem neponúka žiadny známy brand či postavičku, je však unikátnou šancou objaviť celovečerný slovenský animák a posúdiť ako obstál.

Nezľaknite sa úvodnej 10-minútovky. Chlapec Riki príde s mamou na nové sídlisko, začína náročné obdobie života. Ocitá sa na neznámom mieste v byte plnom škatúľ a treba si začať zvykať na všetko nové. Fantázia ho neopúšťa v ťažkých časoch, akurát nie vždy sa stretne s pochopením u mamy. Raz sa po patáliách dostáva kamsi na neznáme miesto v púšti a objaví pár spoločníkov, ktorým prekvapivo rozumie – s červenovláskou Emmou i opičiakom Tidlingom. Smerujú do istého mesta, kde sa objaví ďalšia skupina postáv: kapitán i Železník. Ale najväčším prekvapením je, že sem možno patrí, lebo v srdci mu bliká zaujímavý kryštál...

3D animák Tvojazem si zobral veľké sústo, ktoré na vás vybalí v prvých 20 minútach, keď postupne ukáže detskú fantáziu, chlad sivých panelákov (s jasným PSČ odkazom na sídlisko na brehu Dunaja) a krátko na to už brázdime púšť na palube obrovského robota. Je zaujímavé vidieť film ktorý nestavil na prachsprostú istotu ako hovoriace postavičky a lacné vtipy. Namiesto nich chce zabŕdnuť do hlbších tém a servíruje ich niekoľko: slabé srdce chalana, oddelení rodičia a otvára aj ekologické témy. To všetko na ploche animáku, ktorý by chcel byť zároveň aj dobrodružnou výpravou malého chlapca v cudzom svete, kde sa snaží odhaľovať isté záhady a možno pomôcť aj k ich riešeniu.

Je zrejmé, že režisér Peter Budinský má napozeranú produkciu Studia Ghibli i Laika, práve z nich čerpá aj pre tento film. Animácia akoby vypadla z oka Koralíne a putovanie dieťaťa do magického sveta je nosnou témou oscarovej Cesty do fantázie. Méta je nastavená vysoko, pri posudzovaní sa dá na film pozrieť dvojako (a aj keď túto dualitu mnohí tvorcovia nenávidia, pustím sa do nej).

Po formálnej stránke tu máme skutočne niečo nevídané – 3D slovenský animák, kde sú niektoré momenty vyladená do najmenších detailov. Sprvoti sa vám môžu zdať scény poloprázdne, no keď sa zahľadíte na isté zábery zo sídliska, byt naprataný škatuľami i prvé momenty v Tvojzemi, vidíte vskutku zaujímavú animáciu. Postavy nemusia byť fotorealistické, majú svoj animovaný štýl a pozornosť sa sústredí skôr na jednotlivé lokality.

Autori striedajú miesta každých 15 minút (sídlisko, púšť, mesto, more), takže detský divák sa nestačí nudiť, lebo sám s Rikim putuje stále ďalej a ďalej. Animácia má kopu dobrých nápadov a nebojí sa ich použiť – či ide o finálnu destináciu s vežou a námestím, ráznu zmenu počasia, takže tu idylicky sneží a rieši sa dramatická situácia. Striedajú sa tu svetlé i tmavé scény, momenty na mori donesú aj štipku napätia.

Vrcholom animácie je flashback do minulosti, ten odlišnou formou rozpráva, čo sa kedysi stalo istej postave. Nádherná sekvencia, ktorá sa jednoznačne líši od zvyšku filmu a posilní naráciu, doplní informácie. Je fajn vidieť, že ani na veľkom kinoplátne sa animák nestratí, pôsobí prirodzene, nič vás pri sledovaní neruší.

Väčšia výzva však čaká pri obsahovej stránke. Na filme je cítiť vklad viacerých scenáristov, no chýba niekto, kto by niektoré elementy škrtal a výsledok vyhladil. Civilné momenty (choroba, rozvod, ekológia) sú len v istej miere načrtnuté a animák predpokladá, že si ich divák poskladá sám. Dospelý zrejme áno, detský sa stotožní asi iba s neporiadkom v izbe, či občas prísnou mamou. Finálne riešenie prichádza len tak štatisticky.

Osobne mi však celkom nesadla ani dobrodružná výprava. To, že je koncipovaná ako jedna dlhá cesta, čo každých 15 minút pridá niečo nové, nesúrodé - sa ešte dá chápať. Logiku sveta však budete hľadať ťažko a nestačí iba poukázať, že všetko je len fantázia. Bizarnosti sú na každom kroku, niektoré postavičky ani nechápete (Lumáci) a pri iných dlhšie čakáte, kým sa odhalia v plnej kráse (záporáka vytuší asi každý, až príliš dlho sa čaká, kým sa prejaví naplno a začne kuť pikle).

Tento svet si žije skrátka po svojom, sme v úlohe divákov, no ak by sme ho aj chceli pochopiť, autori nám dávajú príliš málo indícií. Japonské či iné animáky majú svoju mytológiu prepojenú s tradíciami, tu nás čaká pozliepaná fantasy z viacerých čriepkov. Niektoré nápady sú dobré po vizuálnej stránke, ale po obsahovej menej. A rýchlo odhalíte scenáristický trik, že každé nové miesto pridáva do deja niečo nové, kým neprídeme na koniec.

Toto je animák založený prevažne na dobrodružstve a akcii, nie na salvách humoru. Pritom výprava v inom svete sa dá urobiť aj konzistentne a vyústiť do pútavých alegorických momentov ako naposledy Myši patria do neba. A ešte sú tu aj čudné repliky typu „Keby bol oceán z pudingu, bol by som lyžička“.

Napriek pomerne krátkej dĺžke chýba filmu aj istá dynamika: zmestí sa pod hodinku a pol, ale akoby opticky trval dlhšie. Sčasti sa obavám, že detský divák sa bude musieť maximálne sústrediť a práve zmena lokalít mu v tom pomôže. Otázne je ako si poradí dospelý divák a či bude chcieť po filme aj čosi vysvetľovať.

Ako často píšem – keď nenakrúcame nové formy, niet čo hodnotiť. Tvojazem je však kus poctivej práce a tú treba oceniť. Ide o formálne kvalitný animák, ktorý bez problémov môže bojovať s vlnami priemerných animákov v kinách. Väčšou výzvou je obsahová línia: skúša veľa vecí, no nie všetko dokáže umne využiť.

Tvojazem (SK/BE/CZ, 2022, 85 min.)
Réžia: Peter Budinský. Scenár: Katarzyna Gondek, Peter Budinský, Barbora Budinská, Patrik Pašš. Hrajú v slovenskom znení: Erik Koníček, Greta Luprichová, Juraj Kemka, Jozef Vajda, Helena Krajčiová, Ivan Romančík...