Julia Ducournau je unavená z chybných interpretácií svojho filmu Raw

Snímka Raw šokovala divákov ešte v roku 2016, jeho autorka, francúzska režisérka Julia Ducournau (medzičasom sa stihla stať len druhou laureátkou Zlatej Palmy z Cannes za podobne kontroverzný Titane/Titán) však doteraz musí vysvetľovať, čo ním vlastne zamýšľala. Mnohí z neho podľa jej vlastných slov robia zbytočnú senzáciu. Vyvracia všetky dohady o tom, že jej priamym úmyslom bolo šokovať alebo námietky, že v snímke glorifikuje ženské telo – práve naopak. „Telo je telo. Ženy musia byť na plátne stále krásne, prípadne spĺňať celú radu požiadaviek, pritom sú to stále len obyčajné telá. Preto sa s nimi môžeme stotožniť, nie sú to božské stvorenia, ale reálni ľudia s reálnymi citmi. Všetci sme si vo svojom tele rovní.“

Pripomeňme, že hlavnou hrdinkou príbehu je študentka veterinárstva Justine, ktorú jej rodičia vychovávali ako prísnu vegetariánku. Pri štúdiu jej však zavonia mäso – začne po ňom túžiť s beštiálnou intenzitou. „Prišlo mi veľmi vtipné, ako sa ľudia snažia označiť za monštruózne niečo, čo je vskutku veľmi ľudské. Kanibalizmus je súčasť ľudí – niektoré kmene ho vykonávajú rituálne a bez hanby. Bežný človek ale nikdy neochutná ľudské mäso, lebo má morálne zásady. Tá túžba je ale v nás, len ju nechceme vidieť. Chcela som, aby sa diváci cítili ako monštrá, aby pochopili, prečo to Justine robí.“ Sama priznáva, že jej posadnutosť ľudským telom ovplyvnilo jej detstvo s rodičmi- lekármi. Jej mama je dermatologička, otec zas gynekológ.

Veľmi ju ale ovplyvnil aj David Cronenberg so svojou interpretáciou tela – pri ňom si uvedomila zásadnú vec – nezávisle od toho, ako veľmi chce mať človek život vo svojich rukách, svojmu telu a fyzickému zdraviu nebude nikdy šéfovať. To je podľa nej aj podstata scény, ktorá vydesila mnohých divákov Raw – dokumentárne zábery uspávania koňa. Vraví: „ak ide k zemi Vaše telo, idete dole s ním“.

(zdroj: The Guardian)