Kam až sme schopní zájsť, aby sme dosiahli svoj cieľ? Prezradí film Arvéd

Presne nad touto otázkou sa zamýšľajú tvorcovia snímky Arvéd, ktorá príde do slovenských kín už 3. novembra. Film je o Jiřím Arvédovi Smíchovskom, významnom českom hermetikovi, okultistovi, vyznávačovi čiernej mágie, mimoriadne vzdelanom mužovi s geniálnou pamäťou, ktorý bol pri dosahovaní svojho cieľa ochotný ísť až na hranice pekla.

Novodobý pražský Faust, malostranský diabol, diabol s modrými očami, diablov priateľ, diablov syn, malostranský vrah - toto všetko sú dobové prezývky Jiřího Arvéda Smíchovského, ktoré naznačujú, že to bol hrozný človek. Jeho život sa mapuje veľmi ťažko, zaujímavé ale je, že tieto dobové prezývky mu dali najmä ľudia z jeho blízkeho okolia, ktorí ho poznali lepšie ako iba známi.

Život a smrť Jiřího Arvéda Smíchovského (Michal Kern) sú dodnes plné tajomstiev. Za vojny ako nacistický konfident zachránil pred koncentračným táborom Štěpána Plačka (Saša Rasilov). Po vojne sa ich role otočili, Plaček splácal dlh a zariadil, že za spoluprácu s nacistami Arvédovi nehrozila smrť, ale bol iba odsúdený na doživotie. Tam však vzájomné služby neskončili. Plaček ako vyšetrovateľ štátnej bezpečnosti používal Arvéda na dosiahnutie svojich cieľov - na usvedčovanie nepohodlných osôb. Jeho služby mu oplácal výhodami prominentného väzňa a najmä Arvédovou najväčšou drogou - vzácnými okultistickymi knihami zo skonfiškovaných knižníc.

Jiří Arvéd Smíchovský bol študentom teológie a satanistom, mníchom a bonvivánom, udavačom i dobrodincom, homosexuálom a manželom. Celý život túžil po sláve, čo sa mu čiastočne naplnilo.

“Arvéd Smíchovský bol mimoriadne inteligentný a vzdelaný človek z bohatej pražskej rodiny, výždy ho lákalo duchovno, študoval teologický seminár, z ktorého bol ale za nevyjasnených okolností vylúčený,” povedal režisér a spoluscenárista Vojtěch Mašek, “Možno to bol moment, ktorý ho priviedol k okultizmu a mágii.”

Zaujímavé pritom je, že práve túžba po poznaní ho viedla často aj k nie najlepším skutkom. Vo svojej snahe získať čo najväčšie množstvo kníh, studnice jeho poznania, napríklad viedol fašistickú úderku proti vinohradskej synagóge v roku 1938. Taktiež, keď na konci 1. svetovej vojny utiekol z talianskeho frontu, ukrýval sa v kláštore neďaleko Pisy a domov posielal balíky kníh z tamojšej knižice.

Spoluscenárista Jan Poláček povedal, že film nie je možné pripodobniť k žiadnemu inému: “Keď som mal možnosť film Arvéd vidieť, uvedomil som si, že film úplne vybočuje zo súčasných tém a schém, že je úplne svojský. Je to jednoducho film, aký som nikdy predtým nevidel. Netvrdím, že sa bude páčiť každému. Je v ňom mágia, nielen vo vyvolávaní diabla pomocou starých formulí, ale aj v spôsobe jeho spracovania a pohrávania si tvorcov s divákom a s realitou.”

Arvéda stvárnil herec Michal Kern, pre ktorého išlo tiež o neopakovateľnú skúsenosť: “Rola ma absolútne pohltila. Mohol som s ňou žiť nepretržite prakticky niečo vyše mesiaca. Nakrúcali sme v dobe pandémie, divadlá boli zavreté, a tak som sa mohol venovať výhradne tejto roli. Celé nakrúcanie pre mňa bolo jedným z najkrajších zážitkov v mojom živote. Taký malý zázrak. Dlho potom vo mne všetko doznievalo. Arvéd moje telo aj myseľ opúšťal iba veľmi pomaly. Vlastne - asi so mnou ostane už navždy.”

Snímku Arvéd prináša do slovenských kín distribučná spoločnosť CinemArt SK už 3. novembra.