Do slovenských kín prichádza dokument Skúška umenia – víťaz Českého leva

Aké sú hranice umeleckej tvorby? Majú umelci a umelkyne pri práci myslieť na spoločenskú zodpovednosť? Dokumentárny film Skúška umenia od Adély Komrzý a Tomáša Bojara otvára otázky nielen o všeobecnom zmysle umenia, ale aj o stave dnešného umeleckého školstva. Snímka, ktorá získala Českého leva za najlepší dokumentárny film uplynulého roka a zvíťazila v súťažnej sekcii Proxima na karlovarskom festivale, sleduje proces prijímacích skúšok na pražskú Akadémiu výtvarných umení.

Prostredníctvom dokumentárnej observácie sa slovenským divákom a diváčkam otvárajú dvere do prestížnej umeleckej inštitúcie, pričom spoznávajú nielen uchádzačov o štúdium, ale aj samotných pedagógov. Distribučná spoločnosť Film Expanded prinesie film Skúška umenia do kín po celom Slovensku od 6. apríla. Premietať sa bude nielen v klasických kinokluboch, ale aj v galerijných priestoroch.

Nečakane zábavný dokument Skúška umenia trefne vykresľuje portrét inštitúcie, ktorý vo svojej výpovedi presahuje ďaleko za steny Akadémie. S láskavým humorom podrobuje skúške umenie ako také, pýta sa na jeho zmysel, podstatu umeleckej tvorby a zároveň skúma krehkú rovnováhu medzi citlivosťou a egom. Na otázky neponúka objektívne odpovede, naopak nás pozýva sledovať proces prijímacích skúšok a nad otázkami, ktoré otvára, premýšľať s tvorcami filmu: „Obdobie talentových skúšok je veľmi dramatické. Pedagógovia rozhodujú o budúcnosti uchádzačov a ich rozhodnutia ovplyvňujú atmosféru v škole. Uvažujú o zodpovednosti, ktorú majú a viac-menej ju priznávajú. Niektorí sa považujú za „strážcov brány“ a dohliadajú na to, kto do inštitúcie môže alebo nemôže vstúpiť,“ vyjadrila sa režisérka Adéla Komrzý.

Talentové skúšky sú zároveň pomyselným priestorom, ktorý v relatívne krátkom čase odhaľuje skutočne veľa - otvára témy etických hraníc v umení, identity mladých ľudí či priepasti medzi zdanlivo nedostupným svetom vysokého umenia a obyčajnými pracovníkmi AVU: „Uvedomili sme si, že by sme chceli zachytiť práve toto obdobie, pretože v sebe koncentruje všetko, čo sme hľadali. Je dostatočne dramatické a otvára mnohé otázky: Prečo vznikajú umelecké diela? A pre koho? Všetky kľúčové momenty sa odohrávajú v živých dialógoch a autentických situáciách, takže nie je potrebné s ničím manipulovať – iba sme to celé pozorne sledovali,“ dopĺňa spolurežisér a dokumentarista Tomáš Bojar.

Dokumentaristi Adéla Komrzý a Tomáš Bojar patria k silným talentom súčasnej česko-slovenskej dokumentárnej scény. Svedčí o tom aj fakt, že Komrzý je držiteľkou Českého leva aj za svoj predchádzajúci film Jednotka intenzívneho života, ktorý do slovenských kín priniesla distribučná spoločnosť Film Expanded a patril k najdiváckejším zahraničným dokumentom. S novým filmom Skúška umenia však Komrzý s Bojarom zahviezdili už na festivale v Karlových Varoch, kde sa stali víťazmi novoetablovanej súťažnej sekcie Proxima zameranej na progresívne autorské filmy:

„Skúška umenia režisérskeho dua Adély Komrzý a Tomáša Bojara patrí k tomu najzaujímavejšiemu na poli česko-slovenského dokumentu posledných rokov. Potvrdzujú to nielen významné ocenenia z festivalu v Karlových Varoch či čerstvé víťazstvo v kategórii Najlepší dokumentárny film na Českých levoch, ale aj kontroverzie, ktoré film vyvolal v umeleckej komunite po svojej premiére v susednom Česku. Je to dôkaz, že film má obrovský potenciál vzbudiť diskusiu. Nesmierne univerzálne témy zmyslu umenia či poslania umeleckého školstva dnes sa odvíjajú na pozadí brilantného dokumentárneho pozorovania talentových skúšok na elitnú pražskú Akadémiu výtvarných umení. Vo Film Expanded sme presvedčení, že Skúška umenia rovnako zatne do živého aj v slovenských kinách, kde vstúpi 6. apríla," vyjadril sa kreatívny riaditeľ Film Expanded Matej Sotník.

Synopsa:

Na Akadémii výtvarných umení prebiehajú, ako každý rok, prijímacie talentové skúšky. Film v troch rozdielnych ateliéroch sleduje zákulisie náročnej úlohy, pred ktorou stojí miestny pedagogický zbor: ako vybrať zo zástupu uchádzačov tých vyvolených, ktorý dostanú v ďalších rokoch príležitosť formulovať podobu výtvarného umenia? Ako v tejto skúške obstoja samotní vyučujúci? Predmetom skúšky sa tak postupne stáva umenie samotné. A taktiež jeho miesto v súčasnom mätúcom svete. Otázok je celá séria: Pre koho umenie vlastne robíme? Stačí robiť veci tak, ako ich cítime? Dokáže nás dnes vôbec niečo pohoršiť? Vražda alebo samovražda? Bisexualita alebo pansexualita? Hovno alebo krv? Čo nám to celé povie o povahe zmyslu umenia v dnešnej dobe?