BRUTALISTA

Brutalista je presne tým filmom, o ktorom čvirikali aj vrabce na stromoch. Podľa klebiet, kuloárnych info a prvých premietaní tak očakávania vystrelili až do sférických výšin a akosi automaticky si tak Brutalista uchmatol, ešte pred oficiálnym uvedením do kín, titul filmovej udalosti roka. Zároveň sa otvorila zákerná otázka, či okolo novinky nevrie prázdny marketingový hype a či nejde o účelový produkt, ktorého cieľom je zhltnúť čo najviac cien.

Aktuálne už vieme, že Brutalista sa naozaj stal favoritom oscarového galavečera a odškrtol si tak desať nominácií na zlatú sošku filmovej akadémie. Snímka Bradyho Corbeta v súčasnosti dorazila aj do slovenských multiplexov a klubových kín, mýtická aura okolo filmu spľasla a každý divák si tak, koniec koncov, vie na novinku urobiť názor sám. Bez pátosu a generických chválospevov, treba ale hneď v úvode podčiarknuť, že podobné kino je v súčasnosti skôr raritou ako pravidlom.

Veľký sen ukotvený v betóne a mramore

Už prvé minúty Corbetovej opulentnej fresky diváka sugestívne drapnú a vtiahnu aj vďaka pôsobivej strihovej expozícii. Mozaika frenetickej kamery a chaotickej, no premyslenej vizuálnej koláže v úvode guľometným tempom dávkuje záber po zábere.

V duchu vizuálnej analógie pôrodných bolestí tak útroby zaoceánskej lode hlavného hrdinu architekta Lászla Tótha „vypľúvajú“ rovno k nohám Sochy slobody. Tóth sa spolu s divákom zhlboka nadýchne a Corbet tak štartuje epickú životopisnú jazdu naprieč dejinami a povojnovou Amerikou smerujúcou k veľkému snu ukotvenému v betóne a talianskom mramore.

Lászlo Tóth je maďarský Žid, ktorý prežije hrôzy holokaustu, no Corbet jeho osud spočiatku bližšie nešpecifikuje a nečakane linku pointuje vo finále. Tóth ako ostrieľaný architekt začína za veľkou mlákou nový život.

Zamestná sa u svojho bratrancu Attilu v obchodíku s dizajnovým nábytkom a práve cez prvé prešľapy a sklamania ho profesné chodníčky zavedú pod strechu excentrického amerického milionára Harrisona Van Burena. Zbohatlíka zahraného Guyom Pearcom fascinuje Tóthova umelecká duša a nespútaná kreativita a vyrukuje s ponukou, ktorá sa neodmieta.

V duchu referencie na známu filmovú hlášku treba dodať, že ponuka je dvojsečná, no príliš lákavá. Van Buren totiž Tóthovi ponúkne životnú šancu navrhnúť inštitút a komunitné centrum, ktoré zafinancuje z vlastnej peňaženky. Tóth chytí šancu za pačesy a navrhne megalomanskú ambicióznu stavbu, ktorá budí kontroverzie, ale aj údiv.

Tóth, ktorému kryje chrbát jeho zlatý mecenáš tak odštartuje odyseu lemovanú nádejami a plánmi, ale aj frustráciou a duchom doby, ktorý k prisťahovalcom z Európy s Dávidovou hviezdou na klope kabáta nebol práve milosrdný.

On, ona, on a tony betónu

Corbet remeselne dávkuje linky a motívy a príbeh zapustený do betónu postupne rozbíja motív vzťahu a návrat Lászlovej lásky Erzsébet. Ťažisko sa tak postupne prevažuje z Tóthovej one man show na vzťahový duet a brutalistický tieň betónovej mohyly vrhá na romantickú linku hrozivý šedivý tieň. Corbetovi sa podarilo vystavať zmysluplný vyše trojhodinový životopisný opus, ktorý lavíruje medzi biografickou epikou a sofistikovanou štúdiou rozkladu psychiky a vzťahu.

Nejde ale len o prvoplánový vzťahový vzorec Lászlo/Erzsébet, ale do hry pomaly preniká toxická chémia medzi Tóthom a Van Burenom. Pearce a Brody si tak herecky vkusne sekundujú a dopĺňajú. Zatiaľ čo Van Buren lavíruje na škále roly dobrého hospodára a tyrana obľubujúceho taktiku cukru a biču, Tóth zase bojuje so svojou spurnou povahou, umeleckými ambíciami, asertivitou, a závislosťou.

Hra na (ne)existujúcu historickú figúru

Režisér uplatnil v Brutalistovi zaujímavý, no nie neznámy koncept pseudobiografie. Podobne ako pri filme o hudobnej skladateľke Tár, aj Brutalista rozpráva fiktívny príbeh osobnosti, ktorá síce dejinami svetovej architektúry zamávať mohla, no v skutočnosti sa tak nestalo, pretože nikdy neexistovala. Corbet ale rozohral tak uveriteľnú hru na príbeh o človeku, ktorý neexistoval, že je jasné, že zmätie stovky až tisíce divákov.

Corbet má načítané a napozerané a jeho architekt Tóth je dokonalou filmovou skupltúrou a napodobeninou, ktorá ale v reáli nepôsobí ako groteska či replika. Tóth síce explixitne nerozpráva príbeh reálnej historickej figúry, no on sám je referenciou. Odkazom na zástupy jemu podobných umelcov, ktorých zničila vojna a nový svet sa im nestal iba nepopísaným papierom zmeny, ale živnou pôdou nenávisti, závisti a pokračujúcej xenofóbie.

Režisér tak nepopulárne ukazuje, že rasizmus neudusí Atlantik ani vzdialenosť kontinentov. Nenávisť človeka k človeku tak nie je definovaná a izolovaná špecifickým regiónom, ale je zdieľaná, univerzálna a nákazlivá ako vírus.

Citovanie klasiky a aj autorstvo

Corbet tak na plátna kín v 21. storočí priniesol epopej strihu starých filmových majstrov, ktorej je v aktuálnom kino biznise ako šafránu. Prípadne by sa dalo povedať, že z hľadiska žánru a nekompromisnosti autorskej vízie je Brutalista vyhynutý druh. Režisér síce kráča vo vopred odskúšaných stopách životopisného žánru, no zároveň experimentuje s formou a nebojí sa „archaických“ metód ako práca s transfokátorom či miešanie synchrónov v symbolickú kakofóniu.

Potešia detaily ako prestávka medzi jednotlivými časťami príbehu, ale napríklad aj žonglovanie s postavami, ktoré značnú časť stopáže absentujú a následne sa v deji objavujú. Corbet solídne pracuje s diváckymi očakávaniami a nebojí sa ani antiklimatickej narácie.

Povedať, že Brutalista je Občanom Kaneom tohto milénia by asi smrdelo klišé a zjednodušujúcou skratkou. Brutalista je ale určite kvalitným spektáklom, ktorý sa nebojí rezať do živého a jatriť staré kolektívne rany. Napriek tomu, že Corbet je známy najmä ako „ten herec“, ktorý terorizoval idylickú rodinku v remaku Funny Games USA, v Brutalistovi sa naplno ukázal, ako tvorca ktorý vie nielen citovať klasiku, ale aj autorsky rezať pod kožu.

The Brutalist (USA/UK/Kanada, 2024, 214 min.)
Réźia: Brady Corbet. Scenár: Brady Corbet, Mona Fastvold. Hrajú: Adrien Brody, Felicity Jones, Guy Pearce, Joe Alwyn, Raffey Cassidy, Stacy Martin, Isaach De Bankolé, Alessandro Nivola, Ariane Labed ...