Moc v nesprávnych rukách. Do kín prichádza film Moc

Počas poľovačky na neformálnom stretnutí vysokopostavených politikov dvoch susedných krajín zahynul po náhodnom výstrele mladý chlapec. Vyšetrovaním poverili skúseného agent tajnej služby, ktorého úlohou je nájsť vinníka tragédie a zabrániť medializácii. Do kín prichádza film MOC.

MOC je druhým hraným dlhometrážnym filmom režiséra Mátyása Priklera. Drámu s prvkami politického thrilleru, ktorá odhaľuje dilemy moci v súčasnej spoločnosti, uviedol v svetovej premiére Medzinárodný filmový festival v Rotterdame 1. februára. Do slovenskej distribúcie ho 20. apríla prinesie spoločnosť Filmtopia. Diváci vo filme uvidia Szabolcsa Hajdu, Jana Kačera, Attilu Mokosa, Évu Bandor, Ingrid Timkovú, Janu Oľhovú či dokumentaristku Luciu Kašovú.

Tému pravdy, v kontexte súčasného vývoja demokracie v západnom svete, považujú tvorcovia za jednu z najdôležitejších a najakútnejších pre blízku a vzdia­lenú budúcnosť. Klesajúca dôvera ľudí v zastupiteľskú demokraciu, rozpad konceptu pravdy a objektivity, spolu s jasnými aj nejasnými hrozbami rýchlo sa pri­bližujúcej budúcnosti, nastoľujú otázky o tom, aký typ výkonu moci je ešte etický a čo je možné v mene zachovania demokracie a civilizácie obetovať.

„Keď sme sa s mojim kamarátom, scenáristom Marekom Leščákom začali rozprávať o novom filme, neustále som opakoval, že moc je najzaujímavejšia téma na svete. Príbeh sme vymysleli až neskôr. Na filme ma najviac zaujíma dilema, či sa môže a či dáva zmysel „upratať“ malú katastrofu, aby sme zabránili väčšej. Keďže nie sme reportéri ani detektívi, nechceli sme robiť investigatívny film o konkrétnej udalosti a zámerne sme vymysleli svet, ktorý v realite neexistuje, ale predsa je nám známy. S kameramanom Gergelyom Pálosom sme si povedali, že film nakrútime akoby z pohľadu muchy na stene, ktorá len tak mimochodom pozoruje prírodopisný film o ľuďoch. Teším sa, že vo filme účinkujú moji obľúbení herci a neherci, ktorých už dlhší čas pozorujem a ktorých mám rád. Je to herecký súbor, ktorý neexistuje v žiadnej inštitúcii, iba v mojej hlave. Osobne som veľmi vďačný účinkujúcim a spolupracovníkom, že sme film spoločne nakrútili bez kompromisov,“ hovorí režisér filmu, spoluautor scenára a producent Mátyás Prikler.

Ministri zahraničných vecí dvoch susedných krajín strednej Európy sa stretnú na neformálnej poľovačke v pohraničnom regióne. Po náhodnom výstrele ministra Bergera (Jan Kačer) zahynie mladý durič. Nakoľko je Berger horúcim kandidátom na post strategického komisára Únie pre vodu, médiá sa okamžite začnú o prípad zaujímať. Nedostatok vody v mestách Únie je veľkou medzinárodnou témou, definitívne rozhodnutie o vymenovaní komisára je blízko a jeho protikandidát chce privatizovať vodné zdroje v Únii. Tajné služby poveria agenta Steinera (Szabolcs Hajdu), aby sa pokúsil ututlať škandál. Netuší, kto strieľal, jeho úlohou je zabrániť medializácii. Pri návšteve miesta, kde sa nehoda stala, narazí na novinárku (Lucia Kašová), ktorá sa snaží získať o tragédii a strelcovi informácie. Rodina mŕtveho chlapca sa chystá na pohreb, rodičia (Attila Mokos, Éva Bandor) a sestra Eva (Mária Zaujecová) sú zúfalí, cítia sa bezmocní, nevedia, kto zabil ich milovaného. Steiner zistí pravdu o strelcovi. Žiada nadriadeného, aby mu zaplatil za vyriešenie situácie, keďže vie, že je smrteľné chorý a chce sa postarať o rodinu. Dostáva príkaz nájsť a podplatiť niekoho, kto na seba vezme obvinenie z vraždy.

Minister sa ťažko vyrovnáva s morálnou dilemou medzi nutkaním priznať sa k činu a možnými politickými dôsledkami, a uteká na svoju chatu v lese. To skomplikuje politickú situáciu a pritiahne ďalšiu pozornosť médií. Steiner si uvedomuje dôsledky možnej ministrovej rezignácie, a tak sa rozhodne prevziať v celej situácii aktívnejšiu úlohu. Aký je skutočný príbeh a kto sú jeho protagonisti? Je pravda skrytá v udalostiach alebo v ich dôsledkoch?

„Našou snahou bolo prerozprávať  príbeh, ktorého základom je tragická nehoda, ktorá zmení život ústredných  postáv. Každá z nich sa s ňou snaží vysporiadať po svojom. Niektorí pravdu hľadajú, niektorí si spytujú svedomie, iní ju zasa manipulatívne zakrývajú a schovávajú  za vyššie záujmy. Každá z postáv zároveň sleduje osobné ciele. Potešilo ma, že na festivale v Rotterdame kde mal film svetovú premiéru, diváci vnímali príbeh ako univerzálne rozprávanie, o relativizácii viny a pokrivení pravdy v súkolí moci, ktorý sa mohol odohrať kdekoľvek a kedykoľvek,“ hovorí spoluautor scenára Marek Leščák.

Film sa zaoberá témou moci a bezmocnosti v súčasnej spoločnosti. Nešťastná náhoda na poľovačke, pri ktorej zomrie človek je začiatkom príbehu, ktorý odhaľuje skrytú mašinériu politickej moci a snahy o jej udržanie. Príbeh, v ktorom hrajú hlavné úlohy vysokopostavený politik a agent, ktorý má všetko „upratať“ si kladie otázky o podobe pravdy v súčasnom verejnom živote, o možnostiach jej hľadania a skrývania, ale aj o skutočnej identite politických figúr a príbehoch za ich verejnými maskami. Film MOC nie je spoločenskou sondou ani detektívnym príbehom, hoci využíva postupy a princípy týchto žánrov. Je predovšetkým znepokojivým metaforickým príbehom o miere moci, ktorú má jednotlivec a ako s ňou dokáže naložiť.

„Téma moci a bezmocnosti, a ich podôb v súčasnej spoločnosti nás s režisérom Mátyásom Priklerom fascinuje už dlho. Morálna dilema politika po nehode na poľovačke je základom príbehu o dilemách moci, o bezmocnosti mocných a moci bezmocných,“ dodáva producentka filmu Zora Jaurová.