Krátky rozhovor s Petrom Pavlíkom, režisérom filmu Ouca - (Ne)skutoční príbech

Peter Pavlík je slovenský filmový strihač a režisér dokumentárnych a hraných filmov. Na minuloročný Cinematik priniesol svoju novinku Ouca (Ne) skutoční príbech. Peter Pavlík (strih Kráľov videa) a Katarina Smaczna, tvorcovia dokumentu 7829 km od Wu-Chanu, sa rozhodli pozrieť na pandémiu z úplne inej stránky.

Príbeh rozpráva mesiac v živote antivaxera a fanúšika konšpirácií Ľuboša. Žije so svoju sestrou a neterou v jednej domácnosti. Tretia vlna Covidu spôsobila ďalší lockdown, tak má veľa času o sebe natočiť dokument a domnievať sa, že so svojimi odhaleniami zachráni svet. Pre Pavlíka (zahral si aj hlavnú úlohu) ide o celovečerný hraný režijný debut a rozhodol sa pre (u nás) nie príliš zažitú formu mockumentary. Výsledok sa tvári ako domáce videá jedného pomýleného jedinca. Dokumentárne až reportážne výrazové prostriedky sú v tomto prípade nutné pre rozprávanie príbehu. Samotný výsledok je tak jeden veľký (aj keď priznaný) hoax tvorený podobne ako zavádzajúce internetové videá. Navyše vo výrazne satirickom balení.

Na Cinematiku ste ako strihač už uvádzali dokument Králi videa. Neskôr ste režírovali dokument o pandémii COVID-19. Teraz ste sa na problematiku rozhodli pozrieť prostredníctvom hraného filmu. Prečo?

Žijeme zvláštnu dobu a v nej sa odohrávajú zvláštne príbehy. Som stále fascinovaný tým, ako málo stačí k tomu, aby sa spoločnosť rozdelila. Covid nás vyskúšal a bojím sa, že tou skúškou sme neprešli najlepšie. OUCA je, viac o rozpade ako o Covide. Naši „hrdinovia” nie sú tradičné postavy. Sú to karikatúry, zosobňujúce rôzne komunity, ktorých názorové strety môžu vyústiť v nepríjemné záležitosti. Na opačnom konci spektra stojí technická stránka natáčania. Bolo výzvou točiť film čisto v rodinnom kruhu počas lockdownu. Chceli sme, nech to pôsobí čo najviac autenticky, tak sme si dali množstvo prekážok. Najdôležitejšou bolo, aby sme sa pohybovali v mantineloch toho, čo by dokázal natočiť sám Ľuboš (hlavná postava hraná režisérom). Rád hovorím, že ten film by vyzeral rovnako, aj keby sme mali rozpočet Avatara. 

Prečo ste sa chceli pozrieť do hlavy práve antivaxerom? (Chceli ste ich nebodaj pochopiť?)

V našom predchádzajúcom projekte 7829 km od Wu-chanu sme sa snažili pozrieť na neobvyklú situáciu z rôznych uhlov. Počas výroby v nás ale najviac zarezonoval respondent s „vlastným názorom”. Porozprával nám mnoho vecí aj mimo záznam a vtedy mi došlo, že by som podobných ľudí rád viac rozpitval. A tým nemyslím iba situáciu okolo Covidu. Fake news sa tešia obrovskej obľube a ja som cítil potrebu nastaviť tejto komunite zrkadlo. Hlavnou témou nášho filmu mohol byť takisto Chemtrails alebo plochá Zem. Tie však nie sú natoľko dramaticky nosné. Kvôli nim ľudia neumierali a neprevetrali natoľko naše hodnoty.

Z akého dôvodu ste sa rozhodli pre konkrétnu formu dokumentu? Kde hľadáte inšpiráciu?

Príbeh si túto formu vyžadoval. Čo môže byť viac vhodnejšie pre tému fake news ako falošný dokument? Koncipovali sme to ako jeden veľký hoax. Od úvodného žmurknutia do kamery, cez falošné citáty, až po zakomponovanie skutočných udalostí, ako napríklad protest v Rimavskej Sobote. Z toho vychádzali aj ďalšie veci. Inšpirácií bolo veľa. Či už príbehových alebo formálnych. Ale nechcem ich príliš spomínať, nech tie paralely ľudia nevyhľadávajú.