Lyov druhý celovečerný počin Nežiaduci nadväzuje tam, kde Bedári skončili

Režisér Ladj Ly pred piatimi rokmi uhranul divákov aj kritiku svojím celovečerným debutom Bedári (2019). Získal zaň Cenu poroty na festivale v Cannes. Film zaujal svojou schopnosťou zachytiť autentické osudy ľudí na okraji, ako aj tenziu a polarizáciu súčasného Paríža, ktoré zo spoločnosti (od čias Hugových Bedárov) nevymizli. Rasizmus a xenofóbia stále pretrvávajú a stále viac a viac sa vyhrocujú. Samotný režisér Ly film definuje ako nástroj, ktorý má potenciál veci meniť a byť istým katalyzátorom v ich budúcom riešení.

Lyov druhý celovečerný počin Nežiaduci prakticky nadväzuje tam, kde Bedári skončili. A to doslovne, na schodisku prímestského ubytovania, kde sa rezidenti sami seba pýtajú, ako je možné žiť a umierať na takomto mieste... Nápad na Nežiaducich nosil režisér v hlave už počas písania Bedárov. Avšak celý príbeh by sa do jedného filmu nezmestil. Dokonca to vyzerá, že z námetu vystane aj na tretí film a vznikne ucelená trilógia. Nežiaduci mali svetovú premiéru na filmovom festivale v Toronte v roku 2023. V slovenskej predpremiére bol film uvedený na prehliadke francúzskeho filmu Crème de la Crème na prelome mája a júna tohto roku.

Premisa príbehu je v zásade jednoduchá. Dve hlavné postavy alias dve hlavy komunít, ktoré postojovo na seba narazia, sa snažia zo sporu vykorčuľovať a presvedčiť druhú stranu o svojej pravde. Na začiatku nečakane umiera starosta mesta. Jeho nástupcom sa stáva detský lekár Pierre (Alexis Manenti, ktorý si zahral aj v Bedároch ako vedúci policajnej jednotky). Pierre plánuje v etnicky roztrieštenej mestskej časti nastoliť za každú cenu poriadok a podľa plánu svojho predchodcu ozdraviť lokálnu robotnícku štvrť.

Paralelne s Pierrom sa rozvíja príbeh mladej dievčiny malajského pôvodu Haby, ktorá práve pochovala svoju starú mamu. Haby pracuje ako sociálna poradkyňa v kancelárii starostu a žije v jednom z panelákov v predmetnej mestskej časti. Dochádza ku stretu. Nové opatrenie starostu totiž vôbec nie sú citlivé k lokálnym obyvateľom, prevažne prisťahovalcom z Afriky. Proti rozhodnutiam sa Haby zásadne ohradí, pretože k chudobnému predmestiu, kde vyrástla, má silnú osobnú väzbu.

Režisér Ladj Ly je sám synom utečencov z Mali. Jeho filmové príbehy prinášajú aktuálne témy spoločenskej nerovnosti. A sú plné nenávisti a hnevu. Hoci sa na Slovensku v rámci distribúcie používa názov Nežiaduci, originálny názov filmu znie Bâtiment 5 (preklad z francúzštiny Budova 5). Ako sa v jednom z rozhovorov režisér vyjadril, francúzsky názov nesie rovnaké meno ako budova, kde sám vyrastal a z ktorej sa musel vysťahovať.

„Pochádzam z Montfermeilu, vyrastal som tam a bol som živený príbehmi jeho obyvateľov, ktoré nevyhnutne prenikajú do mojich filmov, ale v tomto prípade som chcel rozšíriť rámec. To, čo sa deje vo štvrti Montfermeil, sa deje v mnohých iných mestách vo Francúzsku, ako aj inde," vysvetľuje režisér. Príbeh zasadil do fiktívneho mesta Montvilliers. Hneď od začiatku sa dá vytušiť, s kým režisér sympatizuje.

Film Nežiaduci je obžalobou francúzskej politiky, ktorá vedie k trvalým sociálnym nerovnostiam. Je zdrvujúcim rozprávaním o brutalite džentrifikácie, ako jednej z najrozporuplnejších sociálnych tém súčasnosti. Ocitáme sa v schátranom dome, kde sú jeho obyvatelia ponechaní sťahovať truhlu dole úzkymi schodmi. Bez funkčného výťahu, bez svetla, ale spoločne. Už tu na začiatku filmu je naznačená silná a empatická pospolitosť prisťahovalcov. Práve z tejto komunity sa rodí líderka miestneho „bytového družstva“, ktorá sa dostáva do sporu so samosprávou a do série „nešikovných“ rozhodovaní neskúseného politika Pierra.

Pôsobivý vizuál je dielom talentovaného kameramana Juliena Pouparda, ktorý prepája veľké celky s detailmi ľudskej mimiky. Vďaka kombinácii práce s dronom s ručnými zábermi (najmä tých v úzkych priestoroch), si film Nežiaduci určite zaslúži pochvalu. Ďalšou devízou filmu je scenár, ktorý napísal Ladj Ly spoločne s Giordanom Gederlinim. Filmu pomáhajú taktiež skvelé herecké výkony, pri ktorých treba špeciálne oceniť mladú debutantku Antu Diaw v úlohe Haby.

Režisér vo svojom najnovšom filme silno akcentuje aktivizmus. Darí sa mu byť autentický v scénach občianskych nepokojov. Nebyť hlbokého záujmu o filmové postavy, jeho režisérska virtuozita by samotný príbeh mohla niektorými sekvenciami (napr. evakuácia pri požiari nelegálnej reštaurácie) zatieniť. Rovnováhu však režisér ustál. Tú radikálnu a „ohnivejšiu“ časť sporu zosobňuje Habyin pyromanský priateľ, vhodne nazvaný Blaz (Aristote Luyindula). „Nemôžeš sa stále len hnevať,“ varuje Haby Blaza v jednom z rozhovorov.

Nežiaduci nedávajú odpoveď alebo jasné riešenia komplikovanej situácie zhoršujúceho sa napätia vo francúzskej spoločnosti. Aktuálne však nasvecujú reálny problém. Nikto nechce byť predsa označovaný za „nežiaduceho“ iba preto, že politikom pri moci sa nepáči jeho spôsob života a z „nejakého dôvodu“ potrebujú svoje mesto očistiť. Ladj Ly priniesol debutom Bedári až šokovú výpoveď. Hoci v Nežiaducich prináša podobný – ale predsa len trocha slabší odvar témy – stále je to kvalitný film, hodný pozornosti. Otvorený koniec dáva tušiť pokračovanie.

Plusy: autentická úprimnosť, herecké výkony, kamera a réžia

Mínusy: neprítomnosť riešenia

Hodnotenie: 6,5/10