ROK VDOVY |
ROK VDOVY |
Režisérka Veronika Lišková pred rokmi rozvírila filmové vody dokumentom Danielov svet, ktorý sa venoval spoločensky výbušnej tematike pedofílie. Tento rok debutuje na poli hranej kinematografie a síce žánrovo a formou preradila rýchlosť, aj tentokrát si vzala do hľadáčiku spoločensky kľúčovú tému, a to motív straty blízkej osoby.
Lišková presedlala na odlišné filmové rozprávanie, no estetike autenticity a civilnosti sa nevzďaľuje. Jej hranej prvotine Rok vdovy v žilách naprieč stopážou koluje cit pre detail a uveriteľnosť ostrieľanej dokumentaristky.
Jeden rok
Ako naznačuje názov snímky, režisérka sa rozhodla dej rámcovať do mantinelov ročných období jedného roku. Filmový výsek ročnej odysey tlmočníčky Petry začína a končí jarou, ktorá je už typicky symbolom znovuzrodenia a nových začiatkov. Petre nečakane umiera v expozícii manžel, no bez pátosu či obvyklej melodrámy. Lišková pracuje s manželovým motívom umne a sofistikovane a pretkáva ho snímkou takmer neviditeľnou stopou.
Pozornosť a objektív kamery upriamuje s observačnou sústredenosťou na Petru a jej okolie. Ťažiskom snímky je najmä Petrin vzťah s dcérou tínedžerkou a odhodlanie zostať v rozostavanom baráku na periférii Prahy. Napriek tomu, že režisérka príbeh neutápa v spomienkach na Petrinu lásku, manželova prítomnosť je premyslene vtkaná do scenára a diváckeho podvedomia.
V náznakoch, bez pátosu a melodrámy
Náznakmi a detailmi tak dávkuje nepríjemnú atmosféru straty a frustrácie z nových ťažkých začiatkov. Lišková precízne salámovou metódou odkrajuje z Petrinho smútku a bez milosti ju vrhá do rozbúrených vôd absolútne neprebádaného sveta.
Až s chladnou procedurálnosťou sa tak Petra začína cykliť nielen logicky vo vlastných emóciách, ale aj banálnej byrokracii a logistike života, ako návšteva notára a manželovho doktora. Režisérka tak z príbehu matky a dcéry, ktoré sa ocitnú v citovom vakuu, nevypreparovala len lacnú anekdotu o smútku, ale cielene sa Petre dostáva pod kožu a podčiarkuje jej boj o emancipáciu.
Civilný survival o vlastné miesto na svete
Práve súboj so samým sebou, ale aj okolím a rodinou, ktoré akosi schematicky Petre radia, čo so životom, sa stáva leitmotívom snímky. Survival atmosféra bezútešnosti v ultimátnom civilnom strihu robí z Roku vdovy zápas o prežitie, dôstojnosť a vlastné miesto na svete. No bez pátosu a zbytočných skratkovitých emočných atrakcií.
Predstaviteľka hlavnej hrdinky Petra Beretová si kradne pre seba filmový materiál úsporným, no plastickým herectvom. V duchu menej je viac, vďaka minimalistickej gestike, mimike či dokonale načasovaným citovým poryvom je protagonistka skrátka uveriteľná a autentická. Lišková tak zbytočne nevedie hercov za ručičku, čím sa predchádza možnému skĺznutiu k afektu. Snímke dominuje nielen mikrosvet matky a dcéry, ale aj Petrin krehký ekosystém zranenej, no silnej ženy.
Dokumentárne DNA filmu
Rok vdovy v neposlednom rade neskrýva svoje korene a doslova od úvodných po záverečné titulky zo snímky na diváka kričí dokumentárna-formálne observačná DNA. Lišková tak svoju filmovú prirodzenosť nepotláča a netlmí, ale naopak. Namiesto toho, aby režisérkine ambície hranú formu brzdili alebo boli na škodu, pumpujú stopáž sviežou civilnosťou.
Snímka síce naskočila na známy žánrový vlak a hrá sa s motívom, ktorý množstvo tvorcov už preobracalo na rôzne spôsoby, no Lišková vie čo robí. Režisérka neutápa dielo v rozťahanom smútku, a nenecháva publikum rozdrviť balvanom ťaživých emócií. Namiesto toho ponúkla uveriteľnú filmovú koláž, ktorá stojí na silných pilieroch, ako je vzťah matky s dcérou, ale aj jednotlivca topiaceho sa v spoločenských konvenciách.
Lišková tak nakrútila sebavedomú drámu, ktorá rozpráva dobre známy príbeh, ktorý zažil, alebo raz zažije každý z nás. A dá sa to s filmovým citom a zároveň odvahou nekompromisnej autorky.
PS: Veronika Lišková povedala: „Chceli sme, aby Rok vdovy priniesol na plátna kín silný realistický príbeh zo súčasnosti, ktorý bude citlivo hovoriť o veciach, na ktoré naše spoločnosti radšej nemyslia. Príbeh nie je iba o strate životného partnera a smútení, ale hlavne o novom začiatku a sile žiť svoj život sám či sama za seba. A tiež o tom, že je nutné nájsť vlastnú vnútornú slobodu a nezávislosť, aby sme ju dokázali dopriať aj našim blízkym.“
Rok vdovy (ČR/SR/Chorvátsko, 2024, 109 min.)
Réžia: Veronika Lišková. Scenár: Eugen Liška. Hrajú: Pavla Beretová, Julie Šoucová, Zuzana Kronerová, Tomáš Bambušek, Lucie Žáčková ...