10

Filmová recenzia

Všetko, čo sa od začiatku zdalo jednoznačné, razom mení svoj smer. Veci, o ktorých si kedysi myslela, že môžu byť len výplodom chorej fantázie, zrazu naberajú určité tvary a odkrývajú pred ňou novú skutočnosť. Verila svojmu manželovi, verila svojmu lekárovi, verila všetkým okolo seba pretože nemala nikoho iného. Tenké linky osudu ju zaviedli do domu, ktorý sa stal iróniou jej života.

Bola šťastná, mladá a trochu naivná. Bolo to v poriadku pokiaľ jej naivita nezačala presahovať hranice zaslepenosti.

Zaslepenosť láskou, či potrebou opory, ktorú v nikom inom nemala, alebo jednoducho potrebou rodinného života?

Nikdy si nemôžete byť ničím istí. Nárazy prichádzajú nečakane, a predpoklad aké silné budú je len zdanlivý. Mantinel ich dočasne utlmia, ale bolesť neprestane pokiaľ zmierenie neprevýši nadchádzajúci stav skutočnosti.

On.
Rozhodne, že nadišiel čas na potomka. Dôvod sa zdá byť spočiatku prostý. Túžba po kompletnej rodine. Sľúbili mu, že sa jej nič nestane. Platia predsa za to tak veľa. Rozohral tajomnú hru silou zla.

Ona.
Za jeho herecké uznanie, pekný byt a drahý nábytok zaplatila krutú daň. Dieťa je následok. Hybrid prahnúci po krvi, aby mohol rásť do podoby, ktorá je pre neho určená. Dieťa ako výsledok splynutia čistej bytosti a toho najnečistejšieho zla. Krv červená a drsná. Ako ruže, čo jej daroval v deň keď sa rozhodlo, že nadišiel ten správny čas splodiť vyvoleného, syna Satanovho.

Vývoj celej situácie od začiatku niečo naznačuje. Okolnosti a správanie postáv je divné a podozrivé. Smrť dievčaťa adoptovaného susedmi, až príliš láskavými a dobrotivými, so smradľavým koreňom tanisu na krku.

V ceste za určeným cieľom stojí niekoľko prekážok. Nie je problém odstrániť ich, stačí tak málo k tomu, aby dotyčnému dopomohli k chorobe, nehode, najlepšie však k smrti. Pár správnych zaklínadiel nad rukavicou, či kravatou od osoby o ničom netušiacej.

Motív nakopujúci príbeh je spočiatku zamotaný v rozvíjajúcom sa deji. Niečo síce naznačuje rodinný priateľ a neskôr (už po nasťahovaní) čudne znejúce hlasy a vznášajúce sa tajomné tiene počas spoločných sabatov a orgií z vedľajšieho bytu, či drevená skriňa pred kumbálom (ktorý ako sa neskôr dozvieme obidva byty spája) alebo čudné byliny v kvetináčoch, z ktorých sa dá pripraviť na pohľad "lahodný" nápoj.

Ako retrospektívne prehodnotiť stav, v ktorom do domu prichádza šťastný manželský pár, a kedy presne dochádza k dotyku nečistých síl, pod skrytým útokom zla siahajúcim svojou diabolskou rukou na telo nádhernej a čistej Rosemary? Možno to spiknutie naplánovali dlho, dlho dopredu, a možno práve že nie a príchod mladého životaschopného páru bol pre kult iba okamžitou výzvou.

Slučka sa pomaly zaťahuje, úniku už niet. Na šípovú Ruženku dopadol tieň čiernej mágie, a ani rýchle a studené prebudenie nepomôže vymaniť sa z dopredu utkaných sietí.

Je to ako iba taká hra. Skladačka. Pomocou vybraných písmen vznikajú slová, vynárajú sa fakty a spolu s nimi tiež drásajúce poznanie.

Udalosti postupne zapadajú do vytvorených schém. Každý obraz zo začiatku nachádza svoju odpoveď na konci. Podobenstvo o variáciách zla a jeho dôsledkoch. Zmierenie prichádza, pochmúrne zúfalé, a predsa uvoľnené (nakoniec sa predsa "nič strašného nestalo"), podmienené materským citom, nedovoľujúcim odvrátiť sa vlastnému dieťaťu chrbtom napriek protichodnej skutočnosti.

Rosemary sa dieťa narodí. No nie je jej. Patrí im, krvilačnej komúne čakajúcej na jeho narodenie, ako na spásu vlastných posadnutých duší.

Rosemary nemá dieťatko. Porodí satanovu krv v ľudskej koži. Tá krv je však zároveň aj jej krvou, kúskom nej.

A preto je spomínané zmierenie jediným možným riešením.

Rosemarys Baby (USA, 1968, 136 min.)
Réžia: Roman Polanski. Scenár: Roman Polanski. Kamera: William Fraker. Hudba: Krzysztof Komeda. Hrajú: Mia Farrow, John Cassavetes, Ruth Gordon, Sidney Blackmer, Maurice Evans, Ralph Bellamy, Victoria Vetri, Patsy Kelly, Elisha Cook Jr., Emmaline Henry, Charles Grodin