PRINC A JA

Keď si zoberiete filmovú stopáž romance, je veľmi jednoduché určiť jej štruktúru. Princ a ja sa snaží byť dobrou romancou občas koketujúcou s humorom. Nechýba klasický začiatok a introdukcia do životov oboch protagonistov. Zatiaľ čo milá Paige sa pretĺka štúdiom a privyrába si ako puťka na svoju existenciu (správna potenciálna princezná totiž štandardne z bohatej rodiny nepochádza, aby ju mohol princ zahrnúť nielen láskou, ale aj menšou, ale často skôr väčšou kešovicou), Eddie je úplne iný prípad. Do USA dorazil, aby si tu poriadne užil, zmákol čo najväčší počet slečien a na povinnosti ta-tam v Dánsku nadobro zabudol. Veď je mladý a v živote si ešte regulí užije nepochybne dosť.

Po introdukcii nemôže nenasledovať prvé stretnutie, ktoré by malo skončiť minimálne fiaskom a maximálne katastrofou, aby si divák skutočne oťukal oba typy láskychtivých mladých ľudí a zistil, že sú spočiatku výrazne odlišní a romanca musí dostať poriadny švung a vyššiu mieru negociácie, kompromisov a ústupkov (najmä na strane menej korektného charakteru, v tomto prípade Eddieho), aby mohla jednak fungovať a jednak sa udržať aspoň do očakávaného happy-endu. Princ a ja obsahuje také stretnutie a vskutku sa režisérke podarilo zinscenovať klasický romantický drvivý dopad tak dobre, že jej ho ako katalyzátor romance s radosťou uveríme a čakáme často na najkrajšie minúty filmu...

...ktoré ako iste poznáte majú svoje čaro a neraz obsahujú aj dotyk reality. Ich pointa leží vo vzájomnom stretávaní sa mladej dvojice, skúmaní súhlasných (ale najmä opačných) vlastností. Spočiatku tak, aby sme úplne neverili v to, že sa dvojica napokon zoberie (pomiluje, bude žiť spolu až do smrti alebo dokonca až večne atď. - nehodiace sa prečiarknite). Ale potom sa musí v náhodných stretnutiach dvojice stať niečo, čo posunie mladé hrdličky z koľaje nenávisti na štreku milostnú. Po minútach vzájomného strpčovania prichádza sľúbená romanca a scény, nad ktorými cynik klasicky ohrnie nos, melancholik zaplače dojatím a romantik si spokojne odfúkne, že režisérke sa dielo zatiaľ nevymyká z rúk. Áno, budiaca sa romanca je jadrom filmu, hoci často zaberá iba prvú polovicu a pred happy-endom musí nastať nepríjemný zvrat a vzniknúť potreba romancu zachrániť. Tentokrát autori nevsadili na úplne špinavé triky typu otrasná minulosť princa či ťažký rozvod/potrat/migréna princeznej, ale na kráľovské povinnosti mladíka resp. odhalenie skutočnej existencie toho Eddieho, ktorý sa z počiatočného amerického flámu dokázal zamilovať do obyčajnej študentky Paige, ktorá chce zachraňovať svet (a spočiatku nie svoje srdce).

Tak ich tu máme za prvou polovicou filmu - relatívne zamilovaných a šťastných. Lenže ako sa vzťah skladá z dvoch osôb, tak sa rozhodli tvorcovia tohto fláku rozdeliť dianie a la futbalový zápas - prvú polovicu si zahráme na jednej strane a potom si ich pekne otočíme. A tak Eddie & Paige letia do Dánska (a divák pochopiteľne s nimi). Namosúrení kolegovia z redakcie či odporcovia nedávneho nemenovaného sequelu s Anne Hatheway a Julie Andrews by si už mohli začať trhať vlasy a očakávať Denník princeznej 3: Zachráňte trón... znova!, ale podobná filmová tragédia sa nekoná. Faktom ostáva noticka nejedného pozorovateľa, že budovaný šarm prvej polovice sa akosi vytráca a druhá polovica funguje skôr ako povinná jazda a prekážka k toľko očakávanému happy-endu, ktorý môže, ale nemusí prísť. Trend posledných romantických filmov, keď aktéri milostného vzťahu skončia pokojne v náruči už za hodinu (ale film má pritom dve) sa nevyhol ani tomuto dielu, ale ak pominieme zníženú látku kvality asi o jeden bodík, dokážeme ho prežiť, rovnako ako Eddie svoje povinnosti. Menšia kríza, tvrdšie dialógy, introdukcia s rodičmi i povinnosťami princa sa pekne rozohrá, ale nezmrší trápnymi vtipmi typu "čo všetko môže americká kočka pokaziť na európskom dvore" a našťastie neskĺzne do polohy slapsticku.

Ako vidíte, Princ a ja spadá do žánru romanca a jeho presné zaradenie a použitý štýl sa dá označiť ako celkom kvalitná variácia - t.j. opakovanie s obmenami. Necelé dve hodiny sledujeme zažité schémy v čiastočne inom prostredí a s originálnymi hercami, ktorí sú dosť neopozeraní na to, aby si našu pozornosť zaslúžili. Julia Stiles je skutočne sympatická a Luke Marbly je akceptovateľný. 107 minút s touto dvojicou vám ubehne ako voda, hoci Martha Coolidge mohla kus materiálu z Európy vystrihnúť a nahradiť ho jednou-dvomi pôvabnými scénami z amerického vidieka, t.j. miesta rodiacej sa romance navyše. Scenár slúži variácii dobre, rovnako aj pár potrebných technických aspektov filmu. Na tomto mieste by sa patrilo podotknúť, že film je viac romancou ako romantickou komédiou a potrebná séria frkov sa objavila na plátne skôr ako povinnosť pre marketingový účel zaujímavejšieho a ľahšie predávaného žánru.