KONEčNÁ STANICA |
KONEčNÁ STANICA |
Ak by existovala možnosť zakázať nakrúcanie filmov, mám pre ňu už jasného favorita. Radošinské naivné divadlo (RND), bez preháňania, považujem za výnimočné a ich tvorbu za akýsi slovenský kultúrny Olymp. Ich divadelné predstavenia pozná skoro celý národ, spolu s textami, ktoré sa prenášajú z pokolenia na pokolenie. Ale aj majster tesár sa môže "šmyknúť". Hlavne keď sa pustí do neprebádaných oblastí úplne odlišnej dielne. Preniesť divadelné predstavenie do filmovej podoby nie je vôbec jednoduché. O tom, ako sa to nemá robiť, rozpráva nová slovenská komédia - Konečná stanica.
Vonku svieti slniečko a všetko nasvedčuje tomu, že nás čaká ďalší krásny letný deň v odľahlej časti našej krásnej krajiny. V tom okamihu však pred malebnou miestnou staničkou, objavia policajné autá s fešnou policajtkou v rokoch. Dôvod ich návštevy tkvie v mŕtvole mladého, neznámeho čundráka s gitarou, ktorého telo sa našlo v priestoroch železničnej stanice. Podozrivými z vraždy sa tak stávajú všetci prítomní. Za páskami z nápisom "Polícia" tak začína pátranie po tom, kto z miestnych človiečikov stojí za jeho smrťou. Aby to nebolo len také prvoplánové, tak panoptikum ľudí zo stanice, stále na čosi čaká, no ono to neprichádza, a túži kamsi odísť, no nevie kam. Všetci akoby očakávali svoj vysnený vlak...
Ak máte radi RND oblúkom sa vyhnite filmovému spracovaniu Jááánošíííka, Človečiny (určené pre TV) a Konečnej stanici. Inak vás totiž čaká nepríjemné konštatovanie, že existuje ďalšia komédia, ktorá nie je vôbec, ale skutočne vôbec vtipná. Úspešné divadelné predstavenie stratilo svojim filmovým, vlastne skôr televíznym prepisom všetku silu a kúzlo. Vtipnosť sa pretransformovala na zúfalú kŕčovitosť a nemohúcnosť tvorcov zabaviť diváka. Najhoršie však na tom je, že pokiaľ nepoznáte divadelnú tvorbu Stanislava Štepku, budete mať po zhliadnutí Konečnej stanice asi zmiešané pocity.
Keď sa vrátime k deju príbehu, máme tu niekoľko postáv, ktoré sa postupne striedajú v jednej z miestností stanice, kde pred trápne a nereálne štylizovanou policajnou kapitánkou (Zdena Studenková), flashbackovo rozprávajú, za akých okolností sa stretli s podivným potulným muzikantom. Bohužiaľ na tom nie je nič zaujímavé, nápadité a ani, a to je to najhoršie - vtipné. V televíznej réžii Jiřího Chlumského (Stoj, lebo sa netrafím!) strácajú postavy na zmysle a komickosti. Snažia byť natoľko vtipné, že sú až zúfalo nevtipné. Kamera sa prakticky nepohne z priestoru niekoľkých metrov štvorcových a film tak degraduje do polohy televíznej inscenácie.
Scenár bol od roku 2001, kedy sa Konečná stanica začala pripravovať, niekoľkokrát prepisovaný a to hlavne z dôvodu, splnenia kvalitatívnych požiadaviek slovenského ale aj českého diváka. Aj to je príčina, prečo sa v príbehu nepoužíva radošinsky dialekt, čo je ďalší mínus filmu. Popri všetkých uvedených negatívach sa vyníma skutočne kvalitná hudba Petra Mankoveckého. Tu končí všetka chvála. Na projekciu ktorej som sa zúčastnil, prišlo okolo 20 divákov. Smiech som z ich úst nepočul však ani raz. Existuje pre komédiu horšie konštatovanie?
Konečná stanica (SR, 2004, 95 min.)
Réžia: Jiří Chlumský. Scenár: Stanislav Štepka. Kamera: Tomáš Juríček. Hudba: Peter Mankovecký. Hrajú: Josef Abrhám, Zdena Studenková, Stanislav Štepka, Josef Somr, Anna Šišková, Ady Hajdu, Milan Lasica, Diana Mórová, Milan Kňažko, členovia RND a ďalší