TAKMER AKO LÁSKA

Odhliadnuc od všetkých veci, ktoré stoja za filmom ako je tento, jediní a najdôležitejší sú v tomto prípade herci. Dvojica hercov/postáv, ktorých vody zaviali do situácii, ktoré musia riešiť. Mňa už v Osudovom dotyku Ashton Kutcher presvedčil, že je hercom, ktorý ma dokáže presvedčiť, že na plátne nie je Kutcher, ale postava, ktorú stvárňuje. A hoci Amanda Peet má na svojom konte od roku 1996 viac ako 30 filmov, práve postava Emily je tou najvýraznejšou.

Pre hercov sú najvďačnejšie práve postavy, ktoré prechádzajú vývojom. Sedem rokov je dosť dlhá doba na to, aby človek prišiel k poznaniu a prekonal niekoľko zásadných zmien. Na začiatku filmu vidíme „ucho“ Olivera, s foťákom na krku, na konci vyrovnaného, takmer dospelého človeka, ktorý prišiel k poznaniu. Rovnako je to s Emily, ktorá je na začiatku drsná nezávisláčka, ktorá si v priebehu tých siedmich rokov prejde všetkým možným, aby sa v závere stala pobláznenou pubertiačkou, u ktorej má hlavné slovo cit.

Chvíľami som mal pocit, že sa pozerám na variáciu na film Pred súmrakom, kde sa postavy stretnú, celú dobu sa rozprávajú a film pritom ani zďaleka netrpí nudou. Ale v Takmer ako láske dostáva väčší priestor akcia. Tá je však tak prirodzená, že diváka ani nenapadne, že za scénkami stojí prvý scenár Colina Patricka Lyncha a už vôbec nie, že nad tým všetkých bdel režisér.

Nigel Cole sa do povedomia divákov dostal hneď prvým celovečerným filmom z roku 2000 – Biela vdova, z ktorého mi ešte teraz znie v ušiach nevinná vetička, ktorá v opojenej Brende Blethyn vyvolala záchvat smiechu – „Matthew, ty si Ír!“. O tri roky neskôr dokázal z komédie Calendar Girls vytrieskať všetok inteligentný humor. Pri sledovaní Takmer ako lásky som si na chvíľu uvedomil, že sa konečne po dlhej dobe pozerám na film, kde nie sú dôležité efekty, mená hercov či tvorcov, ani vysoký rozpočet. Dôležitý sú ľudia a vzťahy medzi nimi. Za túto nenútenosť konania vo všetkých Coleových filmoch si odomňa tento režisér zaslúži pochvalu.

Film má pravidelne stúpajúcu a klesajúcu krivku, kedy sa zdanlivo nič nedeje, buduje sa situácia, ktorá zrazu vystrelí hore (bozk na nový rok, vzplanutie vášne po troch rokoch, pľujúca scéna v reštaurácii, prebudenie v rezervácii, hra na gitare...). Trochu som si nevedel vysvetliť prečo nám titulky oznamujú: Pred siedmimi rokmi, pred tromi dvomi, pol rokom... Prečo ešte predtým než je čokoľvek ukázané sa prvý objaví titulkok. Ale vysvetlil som si to istým vybočením z normálu. Veď prečo by to nemohlo byť takto?

Takmer ako láska vám asi nezostane dlho v pamäti, ale určite budete vedieť vymenovať nejakú tú scénu, na ktorej sa aj po dlhšej dobe dokážete zasmiať. (Ja som bol som v kine jediný, kto sa smial na tom ako Oliver počas slnečného dňa vyšiel z kina, kde hrali Úsvit mŕtvych, ale presne som vedel ako sa cítil.) Každopádne je Takmer ako láska jedna z tých lepších romantických komédii, ktorú sa oplatí vidieť. A vo dvojici je to o 50% lepšie. Odporúčajú štyria z piatich recenzentov.

A Lot Like Love (USA, 2005, 107 min.)
Réžia: Nigel Cole. Scenár: Colin Patrick Lynch. Kamera: John de Borman. Hudba: Alex Wurman. Hrajú: Ashton Kutcher, Amanda Peet, Ali Larter, Gabriel Mann, Taryn Manning