|
ČAS, KTORÝ ZOSTÁVA |
ČAS, KTORÝ ZOSTÁVA |
Európa bola v istom zmysle vždy považovaná za baštu "artového" kina. Francúzsko patrí od počiatkov dejín kinematografie medzi filmové veľmoci. Súčasnú podobu kinematografie tejto krajiny charakterizujú dva prúdy. Jedným je tzv. "francúzsky Hollywood", predstavovaný napríklad Lucom Bessonom, v poslednej dobe častejšie producentom/scenáristom než režisérom. Filmy tohto prúdu sú síce ladené vyložene komerčne a spoliehajú sa na prvoplánový atak na diváka, no napriek tomu sú pozerateľné bez vážnejšej ujmy. Na druhej strane tu máme tvorcov, ktorí vytvárajú filmy divácky náročnejšie, no umelecky hodnotnejšie. Režisér Francois Ozon, ktorého nové dielo sa k nám dostáva, patrí práve medzi nich.
Vo svojej novinke sa Ozon zameral na príbeh mladého a úspešného fotografa Romaina (Melvil Poupaud). Ten sa v úvode dozvedá, že je smrteľne chorý. Následne sledujeme, ako sa Romain vyrovnáva s touto skutočnosťou a ako trávi čas, ktorý mu zostáva. Toľko k príbehu. Jednoduchá dejová línia potenciálne umožňuje tvorcovi koncentrovať sa na dôsledné prerozprávanie. V tomto smere je Ozonova práca ukážkou precíznej filmárčiny. Príbeh je rozprávaný chronologicky s občasnými flashbackmi do Romainovho detstva. Na rozdiel od predchádzajúceho Ozonovho filmu 5x2, tu nenachádzame ozvláštnenie žánru v podobe hry s naráciou (rozprávaním). Žánrové zaradenie sa pritom nezmenilo, ide opäť o melodrámu.
|
|
|
Okrem hlavnej príbehovej línie je vo filme prítomných viacero motívov. Jednak je to homosexualita hlavnej postavy. Čas, ktorý zostáva ponúka pomerne otvorené sexuálne scény (ktoré však neskĺzavajú k lacnej vulgárnosti). Ozon ich začleňuje do kontextov, ktoré nútia diváka vnímať sexuálny styk (homosexuálny aj heterosexuálny) nielen ako čisto fyzický akt. Homosexualita je tu prezentovaná bez okolkov, ale aj bez prikrášľovania; vzťah Romaina a Sashu je celkom prirodzený.
Inou témou filmu je potom (ne)komunikovateľnosť niektorých aspektov života trebárs aj s najbližším rodinným príslušníkom. Romain nedokáže o vlastnej blížiacej sa smrti povedať rodičom, sestre, partnerovi. Ozon nepátra po dôvodoch pomocou filmu, necháva na divákovi, nech sa zamyslí, ako by možno reagoval on. Celkovo film pozýva diváka, aby sa zamýšľal nad vlastnými potenciálnymi reakciami a skutkami, ak by sa ocitol v podobnej situácii. Predostiera konkrétny príklad muža s jeho konkrétnymi rozhodnutiami a činmi, no ten slúži skôr, ako priestor na kladenie otázok, než uzavretá výpoveď.
Ozon pre svoj príbeh volí formu estetického minimalizmu. Tá spočíva v dôslednej a mimoriadne precíznej kameramanskej štylizácii a kompozícii záberu. Vo filme nenachádzame zbytočný záber, každý je nositeľom informácie, či už o príbehu, alebo o rozpoložení Romaina. Zároveň sú zábery komponované mimoriadne "čisto" (podobne ako to bolo v 5x2), no nepôsobia sterilne. Strih iba umocňuje pozitívny dojem z formálnej stránky, udržiava temporytmus filmu patrične podľa potrieb príbehu.
|
|
|
Ozon sa prísne (v pozitívnom zmysle) sústreďuje na svojho hrdinu. Jeho prítomnosť v prakticky každom zábere kladie nároky na výkon jeho predstaviteľa. Treba povedať, že Melvil Poupaud sa zhostil úlohy s bravúrou. Emócie, ktoré Romain prežíva, sú vďaka nemu uveriteľné a zároveň nepôsobia pateticky. Pritom Poupaud odohrá väčšinu filmu iba prostredníctvom svojej tváre, mimiky a gestikulácie. Z hereckého obsadenia zaujme výraznejšie možno Jeanne Moreau v úlohe babičky, Valeria Bruni Tedeschi (Marion z 5x2) sa tentoraz predstaví vo vedľajšej (no nie nezaujímavej) úlohe.
Aké je teda celkové hodnotenie filmu? Ak ste artovejšie založení diváci, tak sa na Ozona rozhodne vyberte, čaká vás kvalitne zvládnutá filmárčina. V porovnaní s predošlým režisérovým počinom ide o slabší kúsok, čo možno spôsobuje absencia podobného nápadu, ako bola hra s naráciou. Napriek tomu ide o solídny artový film, ktorý má šancu zaujať špecifického diváka. Preto ak dávate prednosť ultrarýchlym, ultraveľkým a ultraakčným bijákom, filmu Čas ktorý zostáva sa zďaleka vyhnite.
Le temps qui reste (Francúzsko, 2005, 85 min.)
Réžia: Francois Ozon. Scenár: Francois Ozon. Kamera: Jeanne Lapoirie. Hrajú: Melvil Poupaud, Jeanne Moreau, Valeria Bruni Tedeschi, Daniel Duval, Marie Rivi`ere, Christian Sengewald, Louise-Anne Hippeau, Henri de Lorme, Walter Pagano, Violetta Sanchez
