SPÝTAJ SA PRACHU

Šťastie sa na mňa opäť usmialo. Napísal som ďalšie dielo. Nie prelomové, ale na 150 dolárov to stačilo. Vydal som sa do rovnakej kaviarne. Objednal si fajnovú cigaru, whisky a správal sa ako grand. Chodievam sem pravidelne. Som dravec. A ona, Camilla, neskrotná šelma. Čudujem sa, že ma ten barman Sammy nevyrazí, ale platiaci zákazník je príliš dôležitý. Akurát moje správanie trpí... Ale ako inak ju dokážem upútať?

Femme fatale. Vkročila do môjho príbytku úplne nečakane. Nie Camilla. Hovorila si Vera Rifkinová a pracuje na Long Beach. Bola zdratá z alkoholu, horšie ako ja. Z ruky jej trčala dolárová bankovka a neustále ma pozývala na drink. Neodmietol som. Ale neskôr som vycúval. A potom sa vrátil späť...

Opäť Camilla. Živočíšna príťažlivosť. Odlišné povahy. To sme my. Keď ma napáli, upaľujem do Long Beach za druhou. Zapaľujem si ďalšiu a ďalšiu cigaretu. Občas niečo napíšem, Mencken mi článok uverejní a pošle prachy. Mám viac peňazí vo vrecku a v oku dve ženy. Mám byť šťastný? Ale teraz prišiel šek s 250 dolármi a prísľub, že pracujem na niečom veľkom a mám v tom pokračovať. Môže to byť vysnívaný román? Ej, Mencken, bodaj by si mal pravdu a tú knihu vydal!

Robert Towne je v Hollywoode známy scenárista. Momentálne má 72 rokov a za sebou viaceré veľké počiny ako napríklad Čínsku štvrť, Dni hromu, Firmu, Milostnú aféru alebo aj dvojicu Mission Impossible. Zároveň je to režisér, ale taký, čo nakrúca film raz za šesť, osem alebo desať rokov. Naposledy to bolo v roku 1998 a odvtedy pretieklo mnoho vody. Ale Towne je zároveň známy túžbou nakrútiť film podľa bestselleru Johna Fanteho. Konečne sa mu splnil sen, združil rozpočet, napísal si scenár, získal Colina Farrella i Salmu Hayek a nakrútil pomerne netradičný kúsok.

Je zrejmé, že pôvodná kniha bola pomerne rozsiahlym a košatým dielom. A ako to už v Hollywoode býva, pri filmovom prepise sa z knižnej predlohy čo-to vytratí. Tento fakt si pri filme uvedomíte asi v polovici a spojíte s otázkou, o čom by primárne kniha vlastne mohla byť. Nie nadarmo. Arturo Bandini chce napísať román, zbohatnúť a nájsť si krásnu ženu. Ale v skutočnosti iba metá slovami naprázdno a zahadzuje každú stránku z písacieho stroja. A keď už stretne Camillu, opantaný svojou hrubosťou i jej krásou nevie, čo má ako správny chlap robiť a prešmykuje sa mu pomedzi prsty. Pravda, môže si za to on sám, ale aj ona. Nie, toto nie je lovestory, pretože tu chýba potrebná chémia (hoci v poslednej tretine filmu sa ju snaží režisér vykresať). V momente vás napadajú iné príklady – môže byť tento film o individualite človeka, o tvrdej povahe každého z nás a toľko ťažkej kompatibilite pri hľadaní sexuálneho vzplanutia i dôverného vzťahu?

Ale zároveň sa tu neustále pripomínajú aj iné motívy ako napríklad neľahký údel prisťahovalcov v 30. storočí 20. storočia (a jeho sčasti nemilosrdný obraz v súčasnosti). Byť cudzincom v americkej spoločnosti nie je žiadny med, hoci môžete mať dobrú prácu, auto i nájsť si lásku podľa svojich snov.

Alebo chce byť novinka Spýtaj sa prachu farebným noir filmom? Má tu dve femme fatale a tvrdého spisovateľa s nežným srdcom. Má podobnú formu lemovanú vnútornými monológmi i lokáciami.

Všetky tri témy (individuality jednotlivcov v pokuse o vzťah, postavenie cudzinca v spoločnosti i noir rozprávanie s čiastočnou zápletkou) sa miešajú v cca 75 minútach dokopy. Ani jedna nevyhráva, každá tvorí približne tretinu prvej hodinky a štvrť strávenej v kine. Ale potom prichádza menší šok v podobe výraznej odbočky a nastupuje nečakane melodramatická polhodinka, cez ktorú sa dostane film k svojmu koncu. Ťažko ho budete odhadovať, ale na druhej strane vyústenie vzťahu Artura a Camilly i Very je vlastne jediným lákadlom prečo tento film dopozerať.