|
BIELA MASAJKA |
BIELA MASAJKA |
... Ako sa jedna žena bláznivo zamilovala do afrického domorodca a nakrútili podľa jej naivných avantúr dvojhodinový príbeh...
Podľa scenáristov a režisérky sa tento príbeh skutočne stal. Vyšla o ňom košatá knižná predloha, zaujala mnohých čitateľov a až potom sa Nemci posmelení úspechom iného príbehu našincov v Afrike (Nikde v Afrike) odhodlali na jeho prepis na filmové plátno. Tentoraz nehovoríme dodatok „podľa skutočnej udalosti“ len tak pre nič za nič, nakoľko námet obsahuje mnoho klišé a naivného správania.
Opäť prichádzame do Kene. Ale tentokrát do súčasnosti, keď sa Carola rozhodla stráviť v tejto malebnej, no v skutočnosti drsnej krajine svoju dovolenku, resp. predsvadobnú cestu. Na jej konci sa zoznámi s Lemalianom, bojovníkom z kmeňa Samburu, ktorý ju v momente očarí. Čím? Svojou živočíšnosťou, oblečením i celkovým správaním. A najmä toľkým kontrastom, po ktorom piští jej srdce búrlivačky. Preč s konvenciami a krátko nato aj preč so svojím snúbencom i spiatočným letom. Z letiska neputuje Carola späť do Európy, ale vydáva sa do divočiny hľadať Lemaliana. V jeho dedine Barsaloi chce zabudnúť na Švajčiarsko i svoj doterajší život v lekárni. Vrhá sa na Lemaliana i jeho kultúru s plnou vervou. Vydá sa, no zároveň putuje do pasce medzi dvomi kultúrami, ktorá sa ťažko prekonáva. Pretože Afrika sa neprestane správať podľa seba len kvôli jednej bláznivej žene odhodlanej zmeniť seba a pár ľudí naokolo. Drsnosť kontinentu, zavedené tradície a tvrdohlavosť tu narazia na seba v jednom bode a je už len otázne, ako môže tento spočiatku idylický až romantický stret napokon dopadnúť.
|
|
|
Afrika je raj i peklo. Carola sa v ňom rozhodla stráviť zvyšok života, ale nám sa stačí pozrieť na niekoľko rokov jej života za dve hodinky. Ale dovolím si odhadnúť fakt, že pre mnohých divákov bude minutáž predsa len neúnosná a navyše budú neustále narážať na jeden rovnaký problém. Keby vznikol tento film bez reálneho zázemia, ohodnotili by jeho náplň ako veľmi priemernú a pri drvivej väčšine scén aj za banálnu. Neponúka až tak veľa nového, dej je miestami dosť predvídateľný a po obsahovej stránke nie príliš originálny. Autori sa schovávajú za knižnú predlohu a aj mnohí recenzenti uznávajú, že v poriadku, keď sa to teda stalo, berieme to ako fakt a nebudeme na film takí nemilosrdní. Lenže Carola robí jednu kravinu za druhou, je nehorázne tupá a bežnému divákovi, ktorý po zhliadnutí začne prehodnocovať konanie hrdinky zistí, že množstvo zvratov je neuveriteľných a že takto môže príbeh poskladať asi iba samotný život. Medzi očakávané súčasti patrí samozrejme aj kultúrny kontrast Európy a Afriky. Je predkladaný zaujímavo, hoci nie tak príťažlivo/odpudivo ako v Nepohodlnom. Nemci sa jednoducho nevedia hrať tak dobre s filtrami či kamerou, ale nevadí, aj naturálne zábery vedia neraz divákom učarovať. A zoberiete na milosť na jednej strane relatívne naivné správanie, čaká vás nielen náhľad na inú kultúru a cudzí element v nej, ale aj pár silných scén, ako napríklad narodenie dieťaťa či sledovanie silných afrických konvencií.
Rovnako dôležitým neduhom pri sledovaní Bielej Masajky je aj nevyrovnanosť scenára a rozličné tempo. Ešte v prvej polovici filmu sa na dobrodružstvo Caroly pozerá celkom dobre, striedajú sa zaujímavé lokácie a aj snaženie hrdinky je celkom dobre zachytené. Ale v druhej polovici prichádzajú dejové skoky, niektoré scény sú zbytočne naťahované a iné ubziknú podozrivo rýchlo. Je zrejmé, že na takom výsledku sa podpísala nerozhodnosť tvorcov pri adaptácii scenára. Knižná predloha je očividne košatá a scenáristi bojovali až do poslednej chvíle s jednotlivými kapitolami – ktoré nechať a ktoré nie. Výsledkom je stále viac ako dvojhodinový film, na ktorý sa nepozerá jednoducho a celý priebeh sledovania nie je hladký. Je tu viacero rušivých elementov, ktoré má vyvádzajú z miery a nútia znižovať hodnotenia o ďalšie body. Problémom nie je ani 130-minútová dĺžka, ako skôr nevyrovnanosť obsahu. Keď sa silná scéna strieda pomaly s dokumentárnymi zábermi Afriky, v ktorých sa prakticky nič nedeje, až mi je týchto hluchých minút ľúto. Radšej mali ustúpiť ďalším príhodám hrdinky v púšti.
|
|
|
Pretože nemeckí tvorcovia na plátne predvádzajú, že drámu vedia nakrútiť celkom obstojne. Pokiaľ má dej správne utekať, je to dobré. Hoci strih by mohol byť trošku šikovnejší a kamera vedená lepším smerom. Ale sledovanie niektorých miest afrického kontinentu sa vie snúbiť s celkom nezabudnuteľnou výpravou. A v neposlednom rade smeruje pochvala na adresu hudby, ktorá celé dianie výborne podfarbuje. Herecké obsadenie siahlo po viacerých osvedčených menách z Nemecka – Nina Hoss je celkom dobrá, hoci čím viac ste ju už vo filmoch videli, tým viac bude jej výkon pripomínať typické televízne filmy, v akých hrala na satelitoch neúrekom. To už viac zaujme Jacky Ido ako Lemalian či zvyšok nemeckého castingu, ktorý je predsa len neopozeranejší a odvádza slušný štandard.
Biela Masajka má čosi do seba, ale nemôžete od nej očakávať veľa, pretože to vám rozhodne poskytnúť nemôže. Ani hlboký príbeh a la Anglický pacient, investigatívny thriler a la Nepohodlný alebo srdcervúcu drámu ako Hotel Rwanda. Je to európsky príspevok do kategórie filmov z Afriky a jeho kategóriou je skôr červená knižnica. Bláznivo zamilovaná hrdinka zahadzuje svoj život za hlavu, aby išla na neznáme miesto v tomto svete. Kto od takej premisy veľa nečaká, sklamaný nebude. Ale túžbu po silnejšom zážitku budete musieť tentoraz naplniť v inej kinosále.
Die weisse Massai (SRN, 2005, 130 min.)
Réžia: Hermine Huntgeburth. Scenár: Johannes W. Betz. Kamera: Martin Langer. Hudba: Niki Reiser. Hrajú: Nina Hoss, Jacky Ido, Katja Flint, Nino Prester, Janek Rieke, Helen Namaso Lenamarken
