|
HAPPY FEET |
HAPPY FEET |
Prichádza posledný animák roka 2006. A pozor, napriek trailerom či bežným očakávaniam sa servíruje jeden z najzvláštnejších filmov tejto sezóny!
Čo viete pred zhliadnutím filmu Happy Feet? Z trailerov vychádza nádherná animácia, tučniaky tam stepujú, spievajú, bavia sa a jeden z nich zažije veľké dobrodružstvo. To všetko sa nachádza aj vo filme, ale k tomu sa pridáva ešte veľmi nečakaný bonus, vďaka ktorému je Happy Feet výrazne odlišný animák i ťažšie zaraditeľný žánrový film.
Pritom prvú hodinu všetko ide ako po masle. Prichádzame do mrazivej, ale vizuálne nádhernej Antarktídy, ktorá je krajinou tučniakov. Je to zem, v ktorej všetci obyvatelia spievajú ako o dušu, jednoducho to majú v krvi a spev sa neboja použiť. Spev plní navyše aj ďalšiu úlohu – vďaka nemu dokážu tučniaky nájsť dušu toho najbližšieho a preto sa toľko snažia cibriť svoj talent. Je to zvláštny životný štýl, ale na druhej strane veľmi svojský a zaužívaný. Preto narodenie tučniaka Mumble sprevádza čiastočný šok – tento tučniačik totiž spievať veľmi nevie, no do vienka mu bol daný iný dar. Dokáže fantasticky stepovať. Lenže to sa ostatným tučniakom príliš nepozdáva, a tak sa z tejto konzervatívnej spoločnosti Mumble vydá na ďalekú cestu mimo rodného spoločenstva, aby zistil, prečo miznú ryby. Už to je trošku nečakaný fakt, ale mohol slúžiť ako zásterka na odchod a opätovný návrat medzi svojich najbližších, pričom by ukázal, že nielen spev, ale aj stepovanie je skvelé umenie. To všetko nás v určitej podobe čaká, ale okrem toho prichádzajú nečakané momenty.
|
|
|
Tým najdôležitejším je fakt, že Happy Feet nie je len taký obyčajný film podľa určitého vzoru, t.j. tučniak má iné umenie, nikto ho nechce, potom sa vráti a chcú ho všetci. Niežeby toto vo filme nebolo, je, aby si detskí diváci prišli na svoje. No okrem toho sa v záverečnej tretine stane niečo veľmi nečakané, čo si vydupal režisér George Miller – do detského filmu totiž začne komponovať podstatne dospelejšie, vážne a miestami až depresívne scény, ktoré veselú stepovačku výrazne zmenia do polohy drámy, pri ktorej sa na vašej tvári budú objavovať rozpaky, otázniky a možno aj ľútosť. Tvorcovia filmu totiž prišli s ekologickým posolstvom, ktoré dávajú najavo tak 20 minút. Potom sa opäť vrátia k detskému filmu a všetko dianie spokojne ukončia. Je to žánrový paradox, z ktorého budú odchádzať mnohí diváci rozlične naladení – deťom utkvie najmä zábavná prvá hodina a záver, starším divákom môže rezonovať skôr ten nečakaný vpád drámy. Ide o riskantný pokus, ktorý ocenia skôr častejší návštevníci kín, lebo ide o hru so žánrom a zavedenými pravidlami, ktoré sa nebojí režisér porušiť. Keď tak koná pri 100-miliónovom projekte, buď si strašne verí, alebo je to čiastočne blázon. Celá hra detského filmu s vážnym obsahom mi pripomína Babe: Prasiatko v meste z roku 1998, kde sa v druhej polovici ukázali dva momenty, pri ktorých sa aj dospelý divák dokázal rozľútostiť nad úbohými zvieratkami a súcitiť s nimi, prípadne aj uroniť slzu. A Happy Feet sa takmer po dekáde podaril podobný kúsok.
Celý Happy Feet si totiž odnáša nadpriemerné hodnotenie aj kvôli iným faktorom – hrá sa nielen s obsahom, ale aj formou. Samotná animácia je bombastická a miestami patrí k tomu najlepšiemu, čo v tomto roku uvidíte v kine. Áno, vrátane drahých trhákov od Pixaru či DreamWorks. Warner Bros. si síce s Mravčou polepšovňou veľa v hospodárení firmy neprilepšilo a ani očiach divákov nešlo o žiadny prevrat, no Happy Feet je úplne iná káva. Scény s polárnou žiarou a stovkami tučniakov, náročná cesta zo sveta tučniakov k ľuďom či zopár akcií s dravšími živočíchmi, to všetko sú highlighty roka. Pokiaľ si potrpíte na kvalitnú animáciu, hor’ sa do kina, máte tu jednoznačne odporúčanie.
|
|
|
A potom nás čaká konfrontácia so skutočnosťou, že Happy Feet je v skutočnosti muzikál. Animovaný. Ale vybavený skvelým soundtrackom hrajúcim sa s existujúcimi skladbami rovnako, ako Moulin Rogue, t.j. berie si ich, využíva, spracúva vlastným spôsobom a necháva si ich prespievať vlastnými hercami (v origináli Nicole Kidman, Hugh Jackman, Robin Williams, Elijah Wood, Hugo Weaving či Brittany Murphy – áno, ich absencia je v našich kinách na škodu). Ba čo viac, pesničky neraz podobne ako v Disneyho filmoch preberajú taktovku aj nad dejom, posúvajú nás vpred a nemusíme tak zbytočne sledovať dialógy, keď za tri-štyri minúty songu dokážeme preletieť nad obyčajnou pasážou či priemernou scénou. Lenže sám Happy Feet bojuje s dabingom. Pominieme fakt, že z trojice s Loveckou sezónou a Spláchnutým prichádza ako jediný v češtine a najmenší diváci môžu mať občas problém porozumieť. Pretože je Happy Feet muzikálom, prichádzame ku kľúčovej otázke dabingu. A výsledok je polovičný, pretože niečo preložené je a niečo nie. Lenže to je strašný problém, pretože filmový zážitok z Happy Feet ako muzikálu je dosť rozpačitý, keď časť vnímate v angličtine s určitými hlasmi hrdinov a časť v češtine. Žiaľ, snaha distribútora bola možno chvályhodná, keď nechcel prekladať všetko, no takto je zase nekonzistentná. Najlepšie riešenie (uviesť film alternatívne aj s titulkami) sa však nekoná.
Happy Feet sa tak vyhýba prvoplánovým očakávaniam a v rámci bohatej nádielky animákov je v tomto roku jedným z najneobyčajnejších. Je to zaujímavý mix rôznych žánrov i formy, ktorý by ste nemali minúť, už len preto, aby ste si naň urobili vlastný názor. Milovníci nádhernej animácie sa dočkajú hodov a pri otázke obsahu sa dočkáte žánrovej nevyrovnanosti, ktorá sa však dá akceptovať, stačí trochu chcieť. Hodnotím opäť 7/10, ale je to rozhodne iná sedmička, ako stávka na istotu pri Loveckej sezóne či trošku zmarené očakávanie viac infantilného Spláchnutého, ako som čakal. Je to sedmička zohľadňujúca neľahkú úlohu vzhľadom na žáner, formu i obsah. No kvôli takej nevyrovnanosti sa vyššie ísť nedá, nakoľko opäť možno ísť o bod-dva nahor, ale rovnako aj opačným smerom. Happy Feet je výrazným testom vášho filmového vkusu – zaujímavá to bodka za tohtoročnou vlnou animákov.
Happy Feet (Austrália/USA, 2006, 98 min.)
Réžia: George Miller. Scenár: Warren Coleman, John Collee. Hudba: John Powell. Hrajú v českom znení: Vojta Kotek, Otakar Brosek, Simona Vrbická, Jan Šťastný, Jan Vondráček
