6.0

Filmová recenzia

V úctyhodnom veku 81 rokov sa režisér Robert Altman vracia posledný krát so špecifikami svojej tvorby, so štruktúrou rozprávania, vďaka ktorej dal život novému smeru americkej kinematografie. Tridsať rokov po pamätnom country koncerte Nashville, americký autor sprostredkováva koniec jednej generácie. Vracia sa späť k rovnakému hudobnému žánru, akoby tým chcel dať posledné zbohom.

Znovu máme možnosť nájsť otvorenú štruktúru rozprávania, kde sa zobrazuje irónia v otázke života a smrti. No namiesto otvoreného prostredia (ako napríklad v Nashville), nás Altman uzatvára uprostred divadla, v zariadenom a preplnenom priestore, kde všetky veci a všetci protagonisti majú svoje presne určené miesto.

Zajtra nehráme! rozpráva o populárnom americkom rozhlasovom programe A prairie home companion, ktorý koncom každého týždňa počúva viac ako štyri milióny poslucháčov. Z počiatočnej fikcie sa príbeh mení na kvázi dokumentárny spôsob stvárnenia protagonistov a dianie v tejto úspešnej šou, pričom hudba určuje celkový rytmus snímky. Divák striedavo sleduje spevácke vystúpenie, život v zákulisí, okorenený humornými príbehmi členov speváckeho zoskupenia, ako aj fiktívny príbeh posla smrti, ktorý si prišiel pre svoju obeť.

Myšlienku na nakrútenie tohto diela inicioval Garrison Keillor, už tridsať rokov šéf a spevák tohto programu. Pokusom o stvárnenie „smrti“ úspešnej šou (program stále úspešne existuje), chcel pre ňu zaistiť večnosť. Príbehom nás sprevádza strážca divadla Guy Noir (Kevin Klein), osoba inšpirovaná jednou z postáv Raymonda Chandlera. Vytvára noirovskú atmosféru a taktiež uvádza do príbehu „Nebezpečnú lady“, anjela či posla smrti, ktorý si prišiel pre svoju obeť. Hneď po prológu začíname spoznávať jednotlivých protagonistov. Komickú kovbojskú dvojicu Dusty et Lefty, sestry Yolandu a Rondu Johnsonové, mladé dievča Yolandu, ďalej Lolu, ktorá jediná pamätá celú históriu šou a samozrejme Garrisona Keillora, ktorý stvárňuje sám seba. Po krátkych príbehoch v zákulisí sa presúvame na pódium, kde sa začína program pre všetkých milovníkov folku a country hudby. Okrem hudobných pasáží, ktoré tvoria veľkú časť filmu, máme možnosť sledovať nostalgické spomienky jednotlivých aktérov, ktorí sumarizujú svoje životy, zasvätené tejto šou.

Film Zajtra nehráme! zložený zo šťastných sentimentov a ľudí, necháva zažiariť hlas Meryl Streep, vedľa nej Lily Tomlin a na pobavenie slúži dvojica Woody Harrelson a John C. Reilly. Protagonisti sprostredkovávajú nielen vizuálny obraz rozhlasového programu, ale vytvárajú aj svet bežne skrytý za hlasom. Príbehy lásky a priateľstva, silné putá medzi ľuďmi, ktoré sa vytvorili počas existencie programu, tvoria základ nielen príbehu, ale aj hudobných skladieb. V snímke sa mimo iné opäť prejavuje Altmanovo majstrovstvo vo vedení hercov, ktorým nemožno nič vyčítať. Jediná vážna výčitka tak smeruje iba k zbabranému záveru.

Zajtra nehráme! tvorí poslednú bodku za úspešnou kariérou amerického režiséra Roberta Altmama. Počas nej na svetlo sveta uviedol niekoľko desiatok viac či menej úspešných filmov či seriálov. S tých divácky najúspešnejších by som spomenul aspoň Nashville, MASH, Short cuts, Gosford park či predposledný film, balansujúci medzi dokumentárnym a hraným filmom o jednom baletnom zoskupení, The Company.

Robert Altman bol asi jediným, kto sa odvážil zahryznúť do spoločnosti a jej zla s toľkou dávkou irónie a dôvtipu. Z hudobných filmov urobil svoju špecialitu: s radosťou skrížil množstvo osudov, čo mu umožnilo ponúknuť divákovi často dvadsiatku hlavných postáv. Prêt-à-Porter, Zajtra nehráme! a jeho veľdiela Nashville a Short Cuts sú toho najjasnejším dôkazom. Najskôr hýčkaný, neskôr ignorovaný kritikmi a verejnosťou, prekliaty filmovým štúdiom, nakrútil posledný film „The Last Show“, ktorý sa stal testamentom autora priekopníka, plného paradoxov, rebélie, kritiky, skromnosti a jedinečnosti.

Osem mesiacov pred smrťou Altman potvrdil svoju túžbu nakrúcať ešte ďalších 40 rokov, ubezpečujúc oscarové publikum, pred ktorým práve obdržal Oscara za celoživotnú kariéru, že cena prišla možno príliš skoro. Hoci mu pri nakrúcaní posledného filmu pomáhal oveľa mladší Anderson, Altman dokázal, že si Oscara za celoživotné dielo zaslúži. Entertainment Weekly zvolil Altmana za sedemnásteho najlepšieho režiséra všetkých čias. Česť jeho pamiatke.

Apropo: moje hodnotenie je založené na čisto subjektívnom pohľade na tému a na zobrazovaný hudobný žáner. Hudobné pasáže sú v neadekvátnom pomere voči hraným a preto film nedokáže zaujať človeka, ktorý tento žáner jednoducho „nemusí“. Milovníci country a folku si určite prídu na svoje a posledný film Roberta Altmana ohodnotia úplne inak.

A Prairie Home Companion (USA, 2005, 101 min.)
Réžia: Robert Altman. Scenár: Garrison Keillor. Kamera: Edward Lachman. Hudba: Jacob Craycroft. Hrajú: Meryl Streep, Woody Harrelson, Tommy Lee Jones, Lindsay Lohan