HARRY POTTER A FÉNIXOV RÁD

Kniha mení aj pôvodnú klasickú schému - doma blbo – v škole super - a takmer sa nedostáva na klasické drobné príhody, ktoré vedú čitateľa životom na škole. Celý príbeh (resp. jeho prvé dve tretiny) je vlastne psychologickou štúdiou (ne)obyčajného teenagera. Poviete si: látka ako stvorená pre Alfonsa Cuaróna, ktorý vytvoril prvé psychologické kresby vo Väzňovi (a ktorý v Mexickej jazde jasne ukázal, čo dokáže). Poviete si: určite to dokáže aj niekto iný. Producenti si povedali, že to dokáže David Yates. A možno si to poviete aj vy. Ale nemyslím si to.

Fénixov rád je najslabším sfilmovaným dielom. Nie je to zlý film (už vďaka predlohe) a režisér neurobil svoju prácu úplne zle. Ale neurobil ju ani výnimočne a pár vecí pokazil. Poďme ale pekne po rade. Tak ako sa každý rok mení v Rokforte učiteľ obrany proti čiernej mágii, tak sa (takmer) každým filmom mení režisér. Spätne si myslím, že každý z nich bol dobrou voľbou vo vhodnom čase. Columbus bol zručný remeselník, ktorý vytvoril krásny svet zhmotnenej Rowlingovej imaginácie. Cuarón dodal hrdinom pubertálne city, civilný šat a prejavil schopnosť kvalitne adaptovať knihu. Newell potvrdil svoj zmysel pre komiku a príjemne prekvapil akciou.

K Yatesovi, režisérovi aktuálneho filmu, mi nenapadá nič osobitné a konkrétne. Ako by sa v ňom spojili overené postupy a grify z predošlých filmov, ale dohromady to nové kúzlo nevytvára. Áno na jednej strane je fajn, že sa vraciame častejšie dnu do hradu (a vidíme po čase pohyblivé schody), a je fajn, že sa pokračuje v občasných veľkých celkoch zhora (aj keď ich načasovanie vo filme je trochu prázdne). Nič z toho však neprekvapí ani neuchváti. To, čo prekvapí, je slabšia práca s hercami. Niektoré scény (Harry „nesie“ Dursleyho, maličký učiteľ sa potajomky teší Weasleyovskej vzbure) vyzerajú jednoducho zle. Zle zahrané, zle zakomponované. 

Najväčším problémom filmu je však scenár. V tomto (a našťastie iba v tomto) dieli nahradil stáleho Steva Klovesa - Michael Goldenberg (Peter Pan, Posteľ z ruží) a je to vidieť. Tak ako Yates nevie nájsť samostatnú a plnohodnotnú obrazovú podobu, Goldenberg nevie vybrať z knihy to podstatné. Akoby nevedel na čo sa sústrediť, a tak vyberá zo všetkého čosi a vlastne nič. Z Harryho psychologizácie je tak len prehadzovanie sa na posteli a pár naštvaných replík, z všeobecného ovzdušia podozrení a výsmechu efektné, ale nedostačujúce preletovanie titulkami novín. Dvojici Yates – Goldenberg sa dokonca podarilo (uznávam - za veľkej pomoci dabingu) takmer zničiť charizmu profesora Snapa (Rickman) a z ostatných postáv (Draco, Lucius, Weasleyovci) urobiť takmer neviditeľné postavy. Napriek tomu, že sa toho až tak veľa na plátne nedeje (trochu čarodejníckeho tréningu a jedna väčšia akcia) na nič vo filme nezostal čas. A to je chyba. Chyba autorov.

Samozrejme, že film má aj zopár pekných momentov. Jedným z nich je casting. Tak ako vždy excelentný. Príchod troch nových ženských postáv (Dolores Umbridgeová, Luna a Bellatrix Lestrangeová) je typologicky skvelo obsadený. Herecky je to rôznejšie, ale bol som doslova šokovaný prevedením ministrovej pravej ruky Dolores. Výborný casting, výborná herecká kreácia a výborný dabing!