HARRY POTTER A FÉNIXOV RÁD |
HARRY POTTER A FÉNIXOV RÁD |
Posledný krát tu máme rok Pottera. Rok, v ktorom prichádza nový film i nová kniha. Zatiaľ čo v svojej pôvodnej literárnej podobe smeruje k veľkému finále, v kinách vás čaká mierne sklamanie.
Piaty diel ságy o chlapcovi, ktorý prežil, vyšiel v roku 2003, tri roky po Ohnivej čaši. Je to kniha, ktorá má v celej sérii zvláštne miesto hneď z niekoľkých dôvodov. Tým prvým je doba keď vznikla. Rowlingová ju písala v období globálneho prepuknutia potterománie (v období medzi týmito dvoma knihami vznikli prvé dva filmy), ktorá na ňu podľa jej slov mimoriadne doľahla. Celý svet sa zbláznil do Pottera a celý svet sa pýtal, kedy bude konečne ďalšia kniha. Tá sa však rodila pomerne dlho (má i najväčší počet strán) a autorka do nej preniesla množstvo zo svojho vtedajšieho stresu. Harry je nervózny, namosúrený, má pocit, že mu nikto nerozumie. Najdlhšia kniha tak je paradoxne najmenej „hustá“ z hľadiska deja, dlhé desiatky strán sa vlastne nič nedeje. Dumbledore sa Harrymu vyhýba, väčšina ľudí si myslí, že mu šibe a on nervózne kričí na Hermionu a Rona.
Kniha mení aj pôvodnú klasickú schému - doma blbo – v škole super - a takmer sa nedostáva na klasické drobné príhody, ktoré vedú čitateľa životom na škole. Celý príbeh (resp. jeho prvé dve tretiny) je vlastne psychologickou štúdiou (ne)obyčajného teenagera. Poviete si: látka ako stvorená pre Alfonsa Cuaróna, ktorý vytvoril prvé psychologické kresby vo Väzňovi (a ktorý v Mexickej jazde jasne ukázal, čo dokáže). Poviete si: určite to dokáže aj niekto iný. Producenti si povedali, že to dokáže David Yates. A možno si to poviete aj vy. Ale nemyslím si to.
Fénixov rád je najslabším sfilmovaným dielom. Nie je to zlý film (už vďaka predlohe) a režisér neurobil svoju prácu úplne zle. Ale neurobil ju ani výnimočne a pár vecí pokazil. Poďme ale pekne po rade. Tak ako sa každý rok mení v Rokforte učiteľ obrany proti čiernej mágii, tak sa (takmer) každým filmom mení režisér. Spätne si myslím, že každý z nich bol dobrou voľbou vo vhodnom čase. Columbus bol zručný remeselník, ktorý vytvoril krásny svet zhmotnenej Rowlingovej imaginácie. Cuarón dodal hrdinom pubertálne city, civilný šat a prejavil schopnosť kvalitne adaptovať knihu. Newell potvrdil svoj zmysel pre komiku a príjemne prekvapil akciou.
K Yatesovi, režisérovi aktuálneho filmu, mi nenapadá nič osobitné a konkrétne. Ako by sa v ňom spojili overené postupy a grify z predošlých filmov, ale dohromady to nové kúzlo nevytvára. Áno na jednej strane je fajn, že sa vraciame častejšie dnu do hradu (a vidíme po čase pohyblivé schody), a je fajn, že sa pokračuje v občasných veľkých celkoch zhora (aj keď ich načasovanie vo filme je trochu prázdne). Nič z toho však neprekvapí ani neuchváti. To, čo prekvapí, je slabšia práca s hercami. Niektoré scény (Harry „nesie“ Dursleyho, maličký učiteľ sa potajomky teší Weasleyovskej vzbure) vyzerajú jednoducho zle. Zle zahrané, zle zakomponované.
Najväčším problémom filmu je však scenár. V tomto (a našťastie iba v tomto) dieli nahradil stáleho Steva Klovesa - Michael Goldenberg (Peter Pan, Posteľ z ruží) a je to vidieť. Tak ako Yates nevie nájsť samostatnú a plnohodnotnú obrazovú podobu, Goldenberg nevie vybrať z knihy to podstatné. Akoby nevedel na čo sa sústrediť, a tak vyberá zo všetkého čosi a vlastne nič. Z Harryho psychologizácie je tak len prehadzovanie sa na posteli a pár naštvaných replík, z všeobecného ovzdušia podozrení a výsmechu efektné, ale nedostačujúce preletovanie titulkami novín. Dvojici Yates – Goldenberg sa dokonca podarilo (uznávam - za veľkej pomoci dabingu) takmer zničiť charizmu profesora Snapa (Rickman) a z ostatných postáv (Draco, Lucius, Weasleyovci) urobiť takmer neviditeľné postavy. Napriek tomu, že sa toho až tak veľa na plátne nedeje (trochu čarodejníckeho tréningu a jedna väčšia akcia) na nič vo filme nezostal čas. A to je chyba. Chyba autorov.
Samozrejme, že film má aj zopár pekných momentov. Jedným z nich je casting. Tak ako vždy excelentný. Príchod troch nových ženských postáv (Dolores Umbridgeová, Luna a Bellatrix Lestrangeová) je typologicky skvelo obsadený. Herecky je to rôznejšie, ale bol som doslova šokovaný prevedením ministrovej pravej ruky Dolores. Výborný casting, výborná herecká kreácia a výborný dabing!
Druhým veľmi pekným momentom a určite najlepšou scénou filmu je záverečný súboj v tajnom oddelení ministerstva mágie. Je nakrútený bravúrne, s veľkou istotou (podložený výbornou hudbou) dramatizovaný a strihaný. Akoby ho robil iný tím ľudí. Škoda, že je krátky (mám na mysli hromadnú časť súboja od príchodu fénixovho rádu) a škoda, že naň nenadviazal súboj Dumbledore verzus Voldemort. Po dlhom čase sme mali na plátne možnosť vidieť súboj dvoch veľkých čarodejníkov, žiaľ tento okamih prešiel bez toho, aby za sebou nechal nezabudnuteľnú scénu, ktorá by sa stala ikonou. Tak ako sci-fi má svoj súboj medzi Ben Kenobim a Darth Vaderom, tak mohla mať podobnú ikonu aj fantasy. Zatiaľ nemá. Škoda.
Konečný ortieľ je teda rozpačitý. Pre mňa spolu s Tajomnou komnatou najslabší diel filmovej ságy, čo je o to bolestnejšie, že som mal pocit, že Potter už vyrástol z detských plienok. Muklovia, ktorí nemajú načítané a ktorí neveľmi fandia svetu okolo šikmej uličky sa môžu dokonca celkom slušne nudiť. Pre vás platí hodnotenie o jednu – dve hviezdičky slabšie. Pri pohľade na internet a pri zistení, že Yates (ale už s Klovesom) budú robiť aj nasledujúceho Polovičného princa nám len zostáva veriť, že to bude lepšie ako polovičné.
Harry Potter and the Order of the Phoenix (VB/USA, 2007, 138 min.)
Réžia: David Yates. Scenár: Michael Goldenberg. Kamera: Slawomir Idziak. Hudba: Nicholas Hooper. Hrajú: Daniel Radcliffe, Rupert Grint, Emma Watson, Helena Bonham Carter, Robbie Coltrane, Ralph Fiennes, Michael Gambon, Gary Oldman, Alan Rickman, Maggie Smith