|
TRETÍ MUŽ - PROJEKT 100 |
TRETÍ MUŽ - PROJEKT 100 |
Holly Martins prichádza tesne po 2. svetovej vojne do Viedne na pozvanie starého priateľa Harryho Limea, ktorý mu napísal krátky list a ponúkol mu prácu. Holly sa živí ako spisovateľ lacných paperbackových románov a nijako výnimočne sa mu nedarí. Po svojom príchode vyhľadá adresu, na ktorej má jeho priateľ bývať. Dozvie sa však, že prišiel „neskoro“. Harryho totiž zrazilo nákladné auto. Holly sa zúčastní pohrebu, kde sa zoznámi s majorom Callowayom. Ten mu po obrade ponúkne odvoz a dôrazne mu radí opustiť Viedeň. Holly je však úplne bez prostriedkov a šťastnou zhodou náhod je mu umožnené zotrvať v hoteli za cudzie peniaze. Navyše, je mu ponúknuté stretnutie s jedným Harryho viedenským priateľom, barónom Kutzom, ktorý bol svedkom nehody, a ktorý sa ho spolu s ďalším mužom snažil zachrániť. Práve Kutza požiadal Harry tesne pred smrťou aby sa postaral o Hollyho a Annu – Harryho priateľku. Pri prezeraní miesta nehody sa Holly dá do reči s domovníkom. Ten však tvrdí, že videl niečo iné. Na mieste bol ešte tretí muž. Navyše po rozhovore s Annou už Holly prestáva veriť teórii o smrti zapríčinenej nehodou a podujme sa vypátrať onoho tajomného tretieho. Chce podať svedectvo na polícii, domovník však nechce vypovedať, aby sa do niečoho nenamočil. Medzitým už polícia prehľadáva Annin byt a Holly sa ocitá sám v cudzom prostredí s pochybnosťami o tom, komu môže dôverovať.
|
|
Priznám sa, že písať o filme Carola Reeda nie je vôbec ľahké. Jeho jednotlivé časti fungujú totiž naozaj skvelo. Ale po poriadku.
Prvým veľkým plusom je scenár Grahama Greena, ktorý vznikal na mieste, kde sa odohráva príbeh, teda vo Viedni. Green totiž najprv napísal novelu, ktorá bola neskôr pozmenená a pretransformovaná v scenár. Dokázal tak zachytiť atmosféru povojnovej metropoly a náladu všadeprítomného strachu a neistoty. Rakúsko bolo rozdelené medzi štyri víťazné mocnosti a nebolo isté, či pripadne na západnú časť mapy, alebo (a to bol veľký strašiak rakúskej populácie) na opačnú. Viedeň mala navyše jedno veľké špecifikum. Celé mesto bolo rozdelené na štyri časti, pričom každá z nich bola pod správou príslušnej vojenskej polície. Samotné centrum spadalo do kompetencie všetkých víťazov. Patroloval v ňom jeden jeep, ktorého posádku tvoril Rus, Američan, Francúz a Brit, ktorí si nerozumeli navzájom, nieto ešte s domácim obyvateľstvom. Uprostred rozbombardovaných domov v centre mesta prekvital čierny obchod. Vďaka tomu sa časti populácie darilo.
Do tohto prostredia zasadil Graham svoj detektívny príbeh. Vytvoril autentické postavy s jasnou motiváciou a uplietol spleť náhod, ktorých dôsledky sa divákovi odkrývajú pomaly a postupne. Informácie dávkuje s chirurgickou presnosťou, tak, aby neprezradil príliš veľa naraz a bol napriek tomu pútavý. Skvelo napísané dialógy sú plné suchého britského humoru, niektoré si rozhodne zapamätáte na dlhú dobu.
|
|
Vo filmovej podobe sa z autentickosti nestráca nič. Väčšina filmu je nakrúcaná v reálom prostredí, teda uprostred ruín a na sutinami zasypaných cestách a chodníkoch. V tomto smere je mesto zobrazené maximálne reálne a vytvára akúsi pomyselnú vedľajšiu úlohu v príbehu. Navyše, využívanie domácich hercov vo vedľajších úlohách ako aj kontaktný zvuk, v ktorom znie nezameniteľné “Wienerisch“ dotvára miestami skoro dokumentárne zachytenie prostredia. Pochmúrnu, melancholickú atmosféru znásobuje čiernobiela kamera, využívajúca nevšedné šikmé uhly snímania (aj v detailných záberoch), ostré svietenie a využívanie tieňov, pripomínajúce expresionizmus. Tempo je skôr pomalé, avšak nevlečie sa. Výnimku tvorí záver, keď veci naberajú spád, rytmus sa zrýchli a vygraduje do veľkolepého prenasledovania viedenským kanálovým systémom. Ide o jednu z najlepších naháňačkových scén, aké možno v kine vidieť. Svoj neodškriepiteľný prínos na pútavosti a napätí má samozrejme aj herecké obsadenie na čele s Orsonom Wellesom. Jeho Harry Lime sa síce na plátne objaví iba zopár krát, no už jeho príchod je nezabudnuteľný, rovnako ako neskorší dialóg s Hollym na riesenrade. Taktiež Josephovi Cottenovi (spolupracoval s Wellesom aj na Občanovi Kaneovi) úloha šestákového spisovateľa a detektíva amatéra padla ako uliata. Perfektné však nie sú iba výkony hlavných postáv, ale napríklad aj Paul Hörbiger v úlohe domovníka (pokiaľ vám meno niečo hovorí, tak vás jeho krátky výstup rozhodne poteší). Herectvo všetkých zúčastnených je veľmi civilné a s dvoma – troma chcenými výnimkami sa nedočkáte žiadnych prehnaných gest ani fráz. Postavy tak pôsobia dokonale uveriteľne a nemáte najmenší problém s ich konaním.
Všetko je umocnené hudobnou zložkou, ktorá tiež stojí za pozornosť. Autorom hudby do celého filmu je jeden človek, čo bolo v ére veľkých filmových orchestrov značne neobvyklé. Anton Karas, ktorého objavil Reed priamo vo Viedni pri nakrúcaní v jednej kaviarni, skomponoval a nahral celý “soundtrack“. Jedná sa pritom o jedinú melódiu, ktorá je hraná na citare. Prítomná je od začiatočnej titulkovej pasáže a v drobných obmenách sa nesie celým filmom, pričom dokonale ladí s vizuálnou stopou, čo do atmosféry, tak aj akcie.
Zhrnuté a podčiarknuté, Tretí muž je fantastický film noir, ktorý sa vyrovná klasikám žánru ako napríklad M Fritza Langa (podľa mňa je dokonca lepší). Čas vám v kine ubehne ako voda a hlavne si film budete dlho pamätať. Naozaj niet prečo váhať nad návštevou kina.
The Third Man (Veľká Británia, 1949, 105 min.)
Réžia: Carol Reed. Scenár: Graham Green. Kamera: Raham Greene. Hudba: Anton Karas – citara. Hrajú: oseph Cotten (Holly Martins), Valli [Alida Valli] (Anna Schmidt), Orson Welles (Harry Lime), Trevor Howard (mjr. Calloway), Bernard Lee (seržant Paine), Paul Hörbiger (domovník), Ernst Deutsch (Kurtz), (hlas) Carol Reed (rozprávač
