HITMAN

Viaceré atribúty hry sa do filmu ťažko prenášajú, takže prirodzene sa netreba rozčuľovať nad ich absenciou. Tichý, nenápadný štýl a ťaživá atmosféra hry zaznamenali asi najväčšie zmeny. Divák nevydrží pozerať 100 minút napínavý triler s niekoľkými misiami a chce skôr vizuálne príťažlivé bum-bum pozlátko s efektnou akciou. Tá sa v hre nevyskytuje, ale na plátne vyzerá výborne. Samotná náplň, t.j. postup medzi misiami či paralelne, medzi jednotlivými scénami filmu celkom ujde. Hoci paradoxne, niektoré dejové momenty hry boli podstatne zaujímavejšie a lepšie na seba nadväzovali ako vo filme. To je pre Hollywood riadne faux pas a vrhnutá hrsť piesku do očí kritikom videohier, že táto forma zábavy nedokáže produkovať zaujímavé dejové línie. Hitman je nádherný príklad, ako hry poskočili na vyššiu úroveň, no film sa nebojí dianie degradovať.

Ale napriek týmto výčitkám budú hráči najnervóznejší z prevedenia hlavného hrdinu. Zo staršieho, profesionálneho chladnokrvného killera sa stal výrazne mladší typ (opäť platí, že pre plátno príťažlivejší, takže transformáciu berte ako nutné zlo), ktorý zrazu začne prejavovať emócie a starať sa o ruskú šľapku-ťapku. Čo je najväčší posun oproti predlohe, pretože v hre sa staral Agent 47 o seba a svoje prežitie, nie o milostný vzťah.

Suma sumárum, Hitman si zo svojej interaktívnej predlohy zobral len hlavnú postavu, pôvod vzniku a občas priblíženie k napínavej misii. Ale herné komparácie bokom, pred sebou máme napokon nie veľmi zaujímavý akčný triler, ale skôr akčnú jazdu v štýle 80. rokov alebo jednohubiek z pera Luca Bessona (nie nadarmo mnohí prirovnávajú Hitmana ku Kuriérom). Určitá vážnosť predlohy zmizla vrátane finálnej atmosféry, pri ktorej neviete, či autori myslia nasledujúcu scénu vážne, alebo si robia švandu z použitých nástrojov. Je to presne ten prípad, kde sa dobré i zlé charaktery tvária strašne dramaticky, no vám ako divákom sa tisne úsmev na pery, no nie je to úplne na škodu. Jedným slovom, Hitman je seriózne nakrútená vtákovina. Má síce zdanlivo prekomplikovaný dej, ale v skutočnosti sú karty jasne rozohrané a netreba sa báť o konanie hrdinov a ich motivácie (a tým pádom si aj na pár minút v kine schrupnúť, ak budete po dni unavení).

Za kormidlo sa postavil trošku nadaný Francúz Xavier Gens, ktorý podobne ako jeho krajania, chce tlačiť na vizuálnu stránku, a tak sa pri mierne obmedzenom rozpočte dočkáme niekoľkých svižných akčných scén a cca hodiny vaty nutne vypĺňajúcej zvyšok filmu. Kamera pekne letí, strih je akceptovateľný, hudba už menej, pretože rada vykráda Bournovu trilógiu a iné dielka posledných rokov. Ale pretože má Hitman slušné tempo a napriek inému štýlu oproti videohre sa väčšinou nestačíte nudiť, je to vlastne celkom v poriadku. Akurát tie nasilu natisnuté emócie potrebné pre vykreslenie vzťahu a tlačenia Agenta 47 do trošku inej roly, akej bol vlastne v skutočnosti stvorený, výslednému filmu dosť vadí.